Pius V.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
sv. Pius V.
225. rímsky biskup
Pius V.
Erb sv. Pius V.
Funkcie a tituly
Pontifikát
7. január 1566 – 1. máj 1572
Predchodca Pius IV. Gregor XIII. Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoAntonio (Michele) Ghislieri
Narodenie17. január 1504
Bosco Marengo, Taliansko
Úmrtie1. máj 1572 (68 rokov)
Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba7. január 1566
Svätec
Blahorečenie1. máj 1672
Klement X.
Kanonizácia22. máj 1712
Klement XI.
Sviatok30. apríl
Odkazy
Spolupracuj na Commons Pius V.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Svätý Pius V., vlastným menom Antonio (Michele) Ghislieri (* 17. január 1504, Bosco Marengo, Taliansko – † 1. máj 1572, Rím) bol 225. pápež katolíckej cirkvi od 7. januára 1566 do svojej smrti 1. mája 1572.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bosco Marengo pri Alessandrii a dostal meno Antonio. Do svojich štrnástich rokov bol pastierom, až kým nevstúpil do rádu dominikánov a prijal meno Michele.

Po štúdiách v Bologni bol v roku 1528 vysvätený za kňaza. Šestnásť rokov prednášal v Pavii, neskôr sa stal inkvizítorom pre Como a Bergamo. Pre jeho veľké zanietenie v tejto práci ho v roku 1553 pápež Július III. vymenoval za generálneho komisára rímskej inkvizície. Pápež Pavol IV. ho vymenoval v roku 1556 za biskupa v Nepi a Sutri, v 1557 za kardinála a v roku 1558 už za generálneho inkvizítora. Pre svoju inkvizítorskú prísnosť upadol do nemilosti u nového pápeža Pia IV.

Ako protektor rehole barbanitov a ako biskup v Mondovi sa celým srdcom venoval reforme. Keďže bol zanietený pre asketizmus a evanjeliovú chudobu, dalo sa predpokladať, že z neho bude pápež, po akom sa v tých časoch už dlho volalo. Keď sa stal pápežom, naďalej vytrval vo svojom asketizme a pod pápežským ornátom nosil hrubý mníšsky habit. Vzal si za cieľ udusiť rúhačstvo, znesväcovanie sviatkov a nemorálnosť rímskej verejnosti. Súčasníkom sa zdalo, že chce premeniť mesto Rím na kláštor. Prísne dbal o to, aby sa duchovní zdržiavali na miestach svojich úradov, uskutočňoval pravidelnú kontrolu náboženských reholí, a niektoré, ktoré nedodržiavali svoj cieľ, zrušil, ako napríklad humiliánov v roku 1571. Kardinálov si starostlivo vyberal.

V roku 1566 vydal rímsky katechizmus, v roku 1568 prepracovaný kňazský breviár a v roku 1570 misál. Pozoruhodné je, že obmedzil používanie odpustkov. Vo svojich snahách o zachovanie čistoty viery sa opieral väčšinou o inkvizíciu. Postavil pre ňu nový palác, vypracoval jej nové smernice a sám sa zúčastňoval na jej zasadaniach. Za jeho vlády bolo obvinených a odsúdených mnoho vzdelaných ľudí, preto sa v Taliansku neudomácnil protestantizmus. Bol veľmi prísny aj na Židov. Vyháňal ich z pápežského štátu, iba z obchodných dôvodov niektorým dovolil žiť v getách Ríma a Ancony. V roku 1571 ustanovil kongregáciu zakázaných kníh, čo malo za následok útek stovky tlačiarov do Nemecka a Švajčiarska.

Jeho postupom na medzinárodnom poli často chýbal politický realizmus. Podaril sa mu však aj veľmi úspešný čin, keď vytvoril Svätú ligu s Benátkami a Španielskom proti Turkom. Víťazstvo spojených námorných síl v Korintskom zálive v bitke pri Lepante 7. októbra 1571 otriaslo tureckou vládou v Stredomorí. Z vďaky za pomoc vyhlásil pápež 7. október za sviatok Víťaznej Panny Márie.

O Piovi V. sa hovorí, že bol zbožný až k neznášanlivosti. No i tak, pre jeho neúnavné úsilie pri potláčaní herézy, ho ako veľkého pápeža, ktorý zanechal na cirkvi charakteristickú pečať, pápež Klement X. vyhlásil 1. mája 1672 za blahoslaveného a 22. mája 1712 ho pápež Klement XI. vyhlásil za svätého. V Rímskokatolíckej cirkvi má sviatok 30. apríla (kedysi 5. mája).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pius V.


Predchodca:
Pius IV.
Pápežský znak Pápež
Pius V.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Gregor XIII.