Štefan IX.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan IX. (X.)
154. rímsky biskup
Štefan IX.
Funkcie a tituly
Pontifikát
3. august 1057 – 29. marec 1058
Predchodca Viktor II. Mikuláš II. Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoFrédéric de Lorraine
Narodenieokolo 1020
Lotrinsko, Francúzsko
Úmrtie29. marec 1058
Florencia, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba3. august 1057
Odkazy
Spolupracuj na Commons Štefan IX.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Štefan IX. (X.) (lat. Stephanus Nonus (Decimus)), vl. menom Frédéric de Lorraine (* okolo 1020, Lotrinsko, Francúzsko - † 29. marec 1058, Florencia, Taliansko) bol benediktínsky mních a 154. rímsky pápež (v rokoch 1057 - 1058).

Štefanom IX. sa uzatvára súpis pápežov nesúcich toto meno. Pochádzal z rodu lotrinských vojvodov a skôr než bol zvolený za pápeža pôsobil ako opát benediktínskeho kláštora Monte Cassino.

Ako najmladší syn vojvodu Gonzelona I. Lotrinského bol určený na duchovnú dráhu. Stal sa kanonikom a neskôr arcidiakonom. Veľmi dobré vzťahy mal už s pápežom Levom IX., kedy ako jeden z jeho najbližších spolupracovníkov pôsobil vo funkcii kancelára a knihovníka, i s Levovým nástupcom Viktorom II., ktorý ho v máji 1057 dal zvoliť za opáta kláštora a 14. júna ho povýšil na kardinála baziliky San Crisogono. V roku 1054 sa ako legát zúčastnil na misii do Konštantínopolu, ktorej výsledkom bola tzv. veľká alebo východná schizma.

Po náhlej smrti Viktora II. mu pripadla česť navrhnúť potencionálnych nástupcov zosnulého pápeža. Napriek tomu, že navrhol päť mien, 2. augusta bol zvolený a hneď nasledujúci deň vysvätený on sám.

Od počiatku sa javil ako reformný pápež so skúsenosťami získanými pri vedení opátstva. Presadzoval duchovnú obrodu a odsudzoval mravné poklesky duchovných vrátane simónie. Svojím kancelárom menoval opáta Hildebranda (neskoršieho pápeža Gregora VII.). Ako obdivovateľ diela Leva IX. s úmyslom nadviazať na jeho politiku, plánoval v roku 1058 uskutočniť vojnové ťaženie proti Normanom usadeným na juhu Itálie. V súvislosti s prípravami ťaženia podnikol, napriek podlomenému zdraviu, cestu do Florencie, kde však náhle zomrel. Tu bol i v kostole Santa Reparata pochovaný.

Pred svojou smrťou zaviazal klérus prísahou, aby s voľbou pápeža počkali do chvíle, kým sa z nemeckej misie nevráti Hildebrand. Túžil, aby ho na pápežskom stolci vystriedal jeho najbližší spolupracovník a pokračovateľ reforiem.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9


Predchodca:
Viktor II.
Pápežský znak Pápež
Štefan IX.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Mikuláš II.