Vigilius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vigilius
rímsky biskup
Vigilius
Funkcie a tituly
Pontifikát
29. marec 537 – 7. jún 555
Predchodca sv. Silverius Pelagius I. Nástupca
Biografické údaje
Rodné meno Vigilius ?
Narodenie okolo roku 500
Rím, Ostrogótske kráľovstvo
Úmrtie 7. jún 555
Syrakúzy, Východorímska ríša
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Pápež
Voľba 29. marec 537
Odkazy
Spolupracuj na Commons Vigilius
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Vigilius (* okolo 500 – † 7. jún 555) bol 59. pápežom od roku 537 do 7. júna 555. Narodil sa vo významnej rímskej rodine. Jeho otec bol konzulom brat senátorom.

Bonifác II. ho určil za svojho nástupcu, no rímsky klérus mu odoprel súhlas. Pápež Agapetus I. ho vyslal ako aposkrisáriaa do Carihradu. Tu sa začal prikláňať k monofyzitizmu a do Ríma sa po smrti Agapeta I. vracal ako cisárovnou Theodorou uprednostňovaný favorit voľby. Justinián I. si od voľby Vigilia sľuboval aj vyriešenie sporu medzi zástancami Chalcedonského koncilu a monofyzitizmu.

Po Vigiliovom návrate sa však pápežom stal na nátlak ostrogótskeho kráľa Teodabada Silverius. Vigilius sa stal na nátlak z Carihradu 29. marca 537 protipápežom a bol všeobecne po Silveriovej smrti uznaný za jeho nástupcu.

Napriek očakávaniu cisára sa však Vigilius začal stavať proti monofyzitizmu. Následne roku 543/544 Justinián odsúdil spisy troch významných antiochijských teológov (pozri Spor o Tri kapitoly). Proti tomuto výnosu, ktorý zároveň spochybňoval autoritu Chalcedonského koncilu, sa však postavili západní biskupi a Vigilius, ktorí odmietli Tri kapitoly odsúdiť. Vigilius odcestoval do Carihradu, kde v roku 548 vo svojom Iudicatum podpísal odsúdenie Troch kapitol.

V tejto situácii uzatvoril Vigilius s Justiniánom tichú dohodu, že bude v celej záležitosti zvolaný ekumenický koncil, ktorý rozhodne; až dovtedy nemala žiadna strana uskutočňovať ďalšie kroky. Justinián aj napriek tomu roku 551 znova Tri kapitoly odsúdil, proti čomu Vigilius protestoval a nakoniec sa uchýlil do baziliky sv. Petra, z ktorej bol však dovlečený do Carihradu. V máji 553 Piaty všeobecný cirkevný koncil v Carihrade Tri kapitoly odsúdil, no Vigilius sa postavil zásadne proti. Cisár ho za to zosmiešnil a dokonca dal exkomunikovať. Vigilius sa v tzv. druhom protokole vyjadril v súlade s týmto koncilom. Prinajmenšom domnelá bezzásadovosť priviedla Vigilia do úplnej izolácie na Západe aj na Východe.

Vo váhavosti naďalej pokračoval a nakoniec prijal aj uznesenie druhého carihradského koncilu (uznávaného aj ako piaty všeobecný) (553), ktorý neprijal odsúdenie spomínaných Troch kapitol. Vigiliovo správanie v celej záležitosti otriaslo autoritou pápeža ako patriarchu Západu na viac ako 150 rokov. Vigilius zomrel na ceste domov 7. júla 555 v Syrakúzach, keď podľahol žlčníkovým kameňom, ktorými už dlho trpel.

O veľa storočí neskôr sa Vigiliovo počínanie počas celej kontroverzie stalo v 19. storočí významným vzhľadom na rozpravu o pápežskej neomylnosti.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Silverius
Pápežský znak Pápež
Vigilius
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Pelagius I.