Pápežská bula

Pápežská bula alebo bula (z latinského bulla či bublina) je v cirkevnom práve pápežska listina o významnej záležitosti s olovenou - alebo menej častou zlatou - pečaťou. Pečať má na jednej strane vytlačené meno úradujúceho pápeža a na druhej strane obrazy sv. Petra a Pavla a je na listinu zavesená konopným alebo hodvábnym materiálom.
Oficiálne označenie buly je litterae apostolicae (apoštolský list) či litterae apostolicae sub plumbo (apoštolský list pod olovom, podľa olovenej pečate). Ak ide o krátky výnos, nazýva sa breve. Bula začína intituláciou, to znamená menom pápeža, a titulom episcopus (biskup) a devočnou formulou servus servorum Dei. Nasleduje salutace ad perpetuam rei memoriam (na večnú pamäť) a arenga. Podľa prvých slov arengy získavajú obvykle významné pápežské buly svoje názvy (incipit).
Niektoré významné buly
[upraviť | upraviť zdroj]- In Coena Domini – generálna pápežská exkomunikácia, každoročne obmeňovaná a doplňovaná.
- Gloria in excelsis Deo (869) – Hadrián II. povolil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Táto bula bola neskôr odvolaná.
- Industriae tuae (880) – Ján VIII. vyhlásil Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čím postavil tuto ríšu na roveň Východofranskej ríši.
- In nomine Domini (1059) – Mikuláš II. stanovil spôsob voľby pápeža.
- Libertas Ecclesiae (1079) – Gregor VII. deklamoval nezávislosť cirkve.
- Quantum praedecessores (1145) – Eugen III. vyhlásil druhú križiacku výpravu.
- Ad extirpanda (1252) – Inocent IV. povolil využitie útrpného práva počas inkvizície a zaviedol jasné pravidlá, ktorých súčasťou bolo i upaľovanie zaživa.
- Clericis laicos (1292) – Bonifác VIII. uvalil cirkevnú kliatbu na francúzskeho kráľa Filipa IV.
- Unam sanctam (1302) – Bonifác VIII. sa kvôli sporu s Filipom IV. domáhal absolútnej autority pápeža vo všetkých vieroučných i svetských otázkach.
- Super Petri solio (1303) – Bonifácom VIII. pripravovaná aggravácia (zôraznená kliatba) na kráľa Filipa IV.
- Tunc navis Petri (1304) – Benedikt XI. zbavil kráľa Filipa IV. a jeho rodinu kliatby.
- Quanta nos fili (1304) – Bula Benedikta XI. o neplatnosti exkomunikácie francúzskeho kráľa.
- Vox in excelso (1312) – Klement V. zrušil 22. marca 1312 Rád templárov.
- Summis desiderantes affectibus (1484) – Inocent VIII. potvrdil existenciu čarodejníctva a podporil inkvizíciu v severnom Nemecku.
- Illius fulciti (1504) – Július II. vydal bulu ktorou založil prvú cirkevnú provinciu v Novom svete na čele s arcibiskupom. Pre nezhody so Španielskom bola v roku 1511 revidovaná.
- Pontifex Romanus (1511) – Július II. revidoval bulu Illius fulciti. Touto bulou sa arcibiskupstvo v Santo Domingu zmenilo na biskupstvo a rovnako ako ďalšie dve biskupstvá v Karibiku bolo podriadené arcibiskupstvu v Seville.
- Regimini militantis Ecclesiae (1540) – Pavol III. ustanovil jezuitský rád.
- Super Universas Orbis Ecclesias (1545) – Pavol III. povýšil biskupstvo v Santo Domingu na arcibiskupstvo a ustanovil tak prvú cirkevnú provinciu v Novom svete] na čele s arcibiskupom. Na rozdiel od roku 1504 nebola táto bula napadnutá Španielskom a arcibiskupstvo v Santo Domingu zostalo.
- Cum nimis absurdum (1555) – Pavol IV. vydal 14. júla 1555 bulu namierenú proti Židom. Bula tiež založila rímske židovské geto.
- Inter gravissimas (1582) – Gregor XIII. vydal bulu opravujúcu juliánsky kalendár.
- Unigenitus (1713) – Klement XI. vydal bulu proti jansenistom.
- Pastor aeternus (1870) – Pius IX. vydal bulu v ktorej vyhlásil dogmu o pápežskej neomylnosti.
- Non expedit (1874) – Pius IX. vyzval talianskych kresťanov k neúčasti na voľbách z dôvodu anexie Vatikánu talianskym štátom.
- Incarnationis mysterium (1998) – Ján Pavol II. vydal bulu, ktorá oznamovala začiatokk Veľkého jubilea v roku 2000.
- Misericordiae vultus (2015) – František vydal bulu, ktorá vyhlásila Mimoriadny Svätý rok Božieho milosrdenstva 2016.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pápežská bula
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Albert, C.S. "Bull." Lutheran Cyclopedia. New York: Scribner, 1899. p. 67