Pápežská bula

Pápežská bula alebo bula (z latinského bulla či bublina) je v cirkevnom práve pápežska listina o významnej záležitosti s olovenou - alebo menej častou zlatou - pečaťou. Pečať má na jednej strane vytlačené meno úradujúceho pápeža a na druhej strane obrazy sv. Petra a Pavla a je na listinu zavesená konopným alebo hodvábnym materiálom.

Oficiálne označenie buly je litterae apostolicae (apoštolský list) či litterae apostolicae sub plumbo (apoštolský list pod olovom, podľa olovenej pečate). Ak ide o krátky výnos, nazýva sa breve. Bula začína intituláciou, to znamená menom pápeža, a titulom episcopus (biskup) a devočnou formulou servus servorum Dei. Nasleduje salutace ad perpetuam rei memoriam (na večnú pamäť) a arenga. Podľa prvých slov arengy získavajú obvykle významné pápežské buly svoje názvy (incipit).

Niektoré významné buly

In Coena Domini – generálna pápežská exkomunikácia, každoročne obmeňovaná a doplňovaná.
Gloria in excelsis Deo (869) – Hadrián II. povolil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Táto bula bola neskôr odvolaná.
Industriae tuae (880) – Ján VIII. vyhlásil Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čím postavil tuto ríšu na roveň Východofranskej ríši.
In nomine Domini (1059) – Mikuláš II. stanovil spôsob voľby pápeža.
Libertas Ecclesiae (1079) – Gregor VII. deklamoval nezávislosť cirkve.
Quantum praedecessores (1145) – Eugen III. vyhlásil druhú križiacku výpravu.
Ad extirpanda (1252) – Inocent IV. povolil využitie útrpného práva počas inkvizície a zaviedol jasné pravidlá, ktorých súčasťou bolo i upaľovanie zaživa.
Clericis laicos (1292) – Bonifác VIII. uvalil cirkevnú kliatbu na francúzskeho kráľa Filipa IV.
Unam sanctam (1302) – Bonifác VIII. sa kvôli sporu s Filipom IV. domáhal absolútnej autority pápeža vo všetkých vieroučných i svetských otázkach.
Super Petri solio (1303) – Bonifácom VIII. pripravovaná aggravácia (zôraznená kliatba) na kráľa Filipa IV.
Tunc navis Petri (1304) – Benedikt XI. zbavil kráľa Filipa IV. a jeho rodinu kliatby.
Quanta nos fili (1304) – Bula Benedikta XI. o neplatnosti exkomunikácie francúzskeho kráľa.
Vox in excelso (1312) – Klement V. zrušil 22. marca 1312 Rád templárov.
Summis desiderantes affectibus (1484) – Inocent VIII. potvrdil existenciu čarodejníctva a podporil inkvizíciu v severnom Nemecku.
Illius fulciti (1504) – Július II. vydal bulu ktorou založil prvú cirkevnú provinciu v Novom svete na čele s arcibiskupom. Pre nezhody so Španielskom bola v roku 1511 revidovaná.
Pontifex Romanus (1511) – Július II. revidoval bulu Illius fulciti. Touto bulou sa arcibiskupstvo v Santo Domingu zmenilo na biskupstvo a rovnako ako ďalšie dve biskupstvá v Karibiku bolo podriadené arcibiskupstvu v Seville.
Regimini militantis Ecclesiae (1540) – Pavol III. ustanovil jezuitský rád.
Super Universas Orbis Ecclesias (1545) – Pavol III. povýšil biskupstvo v Santo Domingu na arcibiskupstvo a ustanovil tak prvú cirkevnú provinciu v Novom svete] na čele s arcibiskupom. Na rozdiel od roku 1504 nebola táto bula napadnutá Španielskom a arcibiskupstvo v Santo Domingu zostalo.
Cum nimis absurdum (1555) – Pavol IV. vydal 14. júla 1555 bulu namierenú proti Židom. Bula tiež založila rímske židovské geto.
Inter gravissimas (1582) – Gregor XIII. vydal bulu opravujúcu juliánsky kalendár.
Unigenitus (1713) – Klement XI. vydal bulu proti jansenistom.
Pastor aeternus (1870) – Pius IX. vydal bulu v ktorej vyhlásil dogmu o pápežskej neomylnosti.
Non expedit (1874) – Pius IX. vyzval talianskych kresťanov k neúčasti na voľbách z dôvodu anexie Vatikánu talianskym štátom.
Incarnationis mysterium (1998) – Ján Pavol II. vydal bulu, ktorá oznamovala začiatokk Veľkého jubilea v roku 2000.
Misericordiae vultus (2015) – František vydal bulu, ktorá vyhlásila Mimoriadny Svätý rok Božieho milosrdenstva 2016.

Pozri aj

Encyklika

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pápežská bula

Externé odkazy

Albert, C.S. "Bull." Lutheran Cyclopedia. New York: Scribner, 1899. p. 67