Bazilika Svätého hrobu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavný vchod do baziliky Svätého hrobu
Bazilika na rytine z roku 1882

Bazilika Svätého hrobu alebo bazilika Božieho hrobu je kresťanský kostol vnútri hradieb Starého mesta v Jeruzaleme. Chrám stojí na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu alebo Kalváriu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Bazilika je dôležitým pútnickým miestom kresťanov už od 4. storočia, kedy Svätá Helena objavila Boží hrob a cisár Konštantín Veľký pri ňom dal vybudovať kostol.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa miesto Ježišovho ukrižovania nachádzalo za hradbami Jeruzalema, ktoré dal v rokoch 41 – 44 rozšíriť Herodes Agrippa I., čím sa Golgota začlenila do mesta. Po roku 135 tu Rimania postavili chrámový komplex bohyne Afrodity a podľa legendy bol hrob Ježiša a jeho kríž objavený v roku 325 Svätou Helenou. Rímsky cisár Konštantín Veľký nechal v rokoch 327339 postaviť chrám Božieho hrobu na mieste Ježišovho hrobu pri Golgote, z ktorého sa dodnes zachovala iba vnútorná rotunda, nazývaná Anastasis. Bazilika bola zničená pri nájazde Peržanov v roku 614 a kalifa Hakima v roku 1009. Po dobytí Jeruzalema križiakmi v roku 1099 bola bazilika zrekonštruovaná a prešla pod správu augustiniánov. Po roku 1187, kedy Jeruzalem ovládol sultán Saladin, získalo správu nad bazilikou spoločne niekoľko kresťanských cirkví. Zložitá situácia panovala i za tureckého panovania po roku 1517, kedy dochádzalo k mnohým sporom v bazilike.

Vlastníkmi baziliky je grécky pravoslávny jeruzalemský patriarchát, františkáni (v mene katolíckej cirkvi) a jeruzalemský patriarchát arménskej východnej pravoslávnej cirkvi a určité práva prináležia aj iným menším cirkvám. Vlastníctvo celého chrámu tak zostáva spoločné - pravoslávne, katolícke aj arménske, hoci jednotlivé časti baziliky okrem kaplnky Božieho hrobu, majú určeného vlastníka. Cirkvi však majú právo slúžiť svoju liturgiu v celom chráme a zvláštne pravidlá platia počas veľkých sviatkov ako Veľký piatok a Zmŕtvychvstanie Pána.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Náčrt pôdorysu (súčasný stav) so slovenským popisom

Do baziliky se vstupuje z južnej strany, schody vpravo vedú hore do bohato vyzdobenej kaplnky Ukrižovania nad skalou Golgoty. Priamym smerom sa nachádza kameň pomazania (XIII. zastavenie krížovej cesty). Vpravo od kameňa je chodba s rôznymi kaplnkami a výklenkami. Vľavo (západným smerom) je rotunda (Anastasis). Je to kruhová stavba so stĺporadím v dvoch poschodiach zaklenutá kopulou s lucernou. Uprostred rotundy stojí malá svätyňa, edikula, v ktorej je Ježišov hrob s predsieňou.

Východným smerom nadväzuje katolikon, stredoveká loď kostola z 11. storočia s ortodoxným ikonostasom. V jej strede je veľká kamenná nádoba, zvaná omfalos (pupok), ktorá je považovaná za stred sveta. Ešte ďalej na východ se po stredovekých schodoch zostupuje do arménskeho kostola sv. Heleny, kde bol podľa legendy nájdený Ježišov kríž.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 31°46′42″S 35°13′47″V / 31.778444°S 35.22975°V / 31.778444; 35.22975

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]