Preskočiť na obsah

Berzeviciovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Berzeviciovci

erb rodiny Berzeviciovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Titulyžupan, hlavný komorník, generál, dôstojník, kapitán
ZakladateľRüdiger zvaný aj Rutkerus Berzevici
Rok založenia
dynastie
12./13. storočie
Posledná hlava dynastieAlbert Berzevici
Rok zániku dynastie1936
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastiespišská, šarišská

Berzeviciovci[1][2] (maď. Berzevicy alebo Berzeviczy család, v slovenskej podobe Brezovickí) boli významným uhorským šľachtickým rodom na Spiši a Šariši. Svoj pôvod odvodzovali od z tirolského grófskeho rodu. Pôvod rodu siaha hlboko do 13. storočia a je odvodený od Rüdigera zvaného aj Rutkerus Berzevici z Veľkej Lomnice, medzi ktorého široko rozvetveným potomstvom možno nájsť šľachticov z Torysy, Kamenice a napokon aj z Brezovice Prídomok Berzevici dostali latinizovaním názvu obce Brezovica pri Sabinove, ale používali aj predikát z Veľkej Lomnice, kde dodnes stojí ich rodový kaštieľ.

Dejiny rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým členom rodiny Berzeviczy, ktorý sa usadil na Slovensku, bol Rüdiger Berzevici z Tirolska, ktorý slúžil uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželka bola dvornou dámou kráľovej manželky Gertrúdy Meranskej. Rüdiger Berzevici dostal za svoje zásluhy pozemky v okolí obce Kamenica na Šariši a v okolí obce Huncovce a Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami.[3]  Potvrdzuje to donácia kráľa Ondreja II. z roku 1209. Spolu s jeho synmi Hermanom a Rikolfom pôsobili pri správe spišského kráľovského kominátu, najmä pri osídľovaní Zamaguria. Herman a Riklof dostali majetky na severnom Spiši (od Kežmarku až po Dunajec a Bielu Vodu). Rod si udržiaval dobré vzťahy na kráľovskom dvore. Za služby a podporu rod dostaval rozsiahle majetky na Spiši a Šariši. Počas vlády Anjouovcov v Uhorsku získali kaštieľ v Strážkach. Magister Kokoš za spolu účasť na zavraždení Fridricha z Hrhova aby za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba tri: prvý na Skale útočiska nad Letanovcami (Kláštorisko), druhý v Hamborku na Koscilku (teraz Brezovička) a tretí v údolí svätého Antona v blízkosti obce Lechnica (Červený kláštor).[1][4]

V 14. storočí sa rod Berzevici rozdelil na spišskú a šarišskú vetvu. Jej príslušníci boli významnými vojakmi, ekonómami, profesormi a politikmi. V rokoch 1559 a 1560 dostal rod vynovený erb. Nový erb obsahoval kráľovskú korunu na spodku zeleného trojvršia siahajúceho doprava v modrom poli, na ktorom sa koza svojimi prednými končatinami dotýka útesu. Erb občas obklopuje drak, keďže Peter Berzevici bol rytierom Dračieho rádu.[5] Berzeviciovci boli už v tom čase prevažne katolíci, hoci ešte v polovici 17. storočia vystupovali prevažne ako evanjelici. Jeden z potomkov vrchného kapitána Horného Uhorska, Gregor František Berzevici získal titul baróna v roku 1755 pre seba a svoju rodinu, ale táto vetva v roku 1834 vymrela.[4][6]

Známi príslušníci rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

Spišská vetva

[upraviť | upraviť zdroj]

Šarišská vetva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Henrich Berzevici (13. – 14. storočie), profesor matematiky a filozofie na Trnavskej univerzite.
  • Štefan Berzevici (14. storočie – †1460), boršodský a hevešský župan, člen kráľovského posolstva do Poľska.
  • Martin Berzevici (*1538 – †1596), barón, študoval filozofiu a právo na univerzite v Padove a Paríži, tajomník palatína Františka Nádašdyho, sedmohradský kancelár, kapitán hradu Osijek.
  • Valér Berzevici (*1646 – †1707), dramatik, pedagóg.
  • Henrich Berzevici (*1652 – †1713), profesor matematiky a filozofie na univerzite v Trnave, Košiciach a vo Viedni.
  • Juraj Berzevici (*1657 – †1708), profesor filozofie na univerzite v Trnave, Košiciach a vo Viedni.
  • Alexander Berzevici (*1674 – †1743), jezuita, cirkevný spisovateľ, profesor na univerzite v Trnave (prednášal hebrejčinu) a Košiciach (etiku, teológiu a filozofiu).
  • Ján Berzevici (*1692 – †1750), evanjelik, konvertoval pod vplyvom jezuitu Henricha Berzeviciho, rektor seminára v Kluži, náboženský spisovateľ.
  • Edmund Berzevici (*1836 – †1911), šarišský podžupan, historik, veľkostatkár.
  • Albert Berzevici (*1853 – †1936), politik, estetik, notár Šarišskej župy, člen korešpondent Viedenskej a Berlínskej akadémie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 18-19.
  2. Chmeľov In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  3. Blažov- história [online]. www.blazov.sk, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  4. a b Vzťah šľachty a cirkvi na šarišskom vidieku na začiatku 18. storočia [online]. webcache.googleusercontent.com, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  5. VRTEL, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Matica Slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 198.
  6. Berzeviczy család. (Berzeviczei, báró és nemes). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ENDRÖDI, Ján. Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. Prešov : UNIVERSUM, 2006. ISBN 80-89046-40-1.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]