Kláštor kartuziánov v Hamborku
Kláštor v Hamborku (dnes Brezovička) bol jedným z troch kláštorov kartuziánov, ktoré boli na Slovensku.
Hamborek sa nachádzal v okrese Sabinov v Prešovskom kraji. Dedina sa volala najprv Haynburg (hrad na výbežku), potom Hamburg, Hambork, Hamborg, Hámbor, Hamburek, Hamborek a nakoniec v roku 1948 dostala názov Brezovička. Cez Hamborek kedysi viedla významná cesta – Via regia (kráľovská cesta), ktorá spájala Spiš so Šarišom. Hamborek mala vo vlastníctve rodina Berzeviczyovcov.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Kláštor v Hamborku vznikol ako odčinenie Magistra Kakaša (Galusa), syna Rikolfa, za vraždu, keď v nejakom spore zabil Fridricha, syna spišského župana Arnolda z rodu Görgeyovcov, údajného prepošta Strážcov Božieho hrobu (ináč nazývaných aj krížovníkov alebo božohrobcov) v Chmeľove (alebo v Hanušovciach nad Topľou, kde sa dodnes nachádza existujúci kostol, ktorý vlastnil rád Božohrobcov). Pravdepodobne ho nezabil osobne, ale prostredníctvom svojho človeka Hynama Lanka a jeho druhov.
Po vražde sa v Levoči v roku 1307 konal zmierovací súd, aby sa medzi dvoma nepriateľskými šľachtickými rodinami Berzeviczy a Görgey zastavili ďalšie spory, plienenia a vraždy. Tento súd v rozsudku nariadil, aby za pásu duše zavraždeného Fridricha magister Kakaš založil (resp. podporil) šesť kláštorov – podľa M. Schmauka (C. Wagner uvádza, že mal len navštíviť šesť kláštorov), v ktorých sa za dušu Fridricha mal dať odslúžiť 400 zádušných omší – podľa M. Schmauka (C. Wagner uvádza 4000), čo bolo vtedy zvykom. Okrem toho mal priamy vrah Hynam Lang ako pokutu za hriech, ktorého sa dopustil, vykonať kajúcnickú púť spolu s ďalšími štyrmi druhmi na štyri pútnické miesta (alebo kláštory) a to – v Ríme, Bari, Kompostelli a Cáchach. Taktiež musel zaplatiť 200 mariek, z ktorých sa 50 mariek malo použiť na úhradu trov „pútnika“ Hynama a jeho druhov.[1][2][3]
Na základe rozsudku magister Kakaš založil kláštor v Červenom Kláštore, Dravcoch, Huncovciach, Strážach, Richnave a v Hamborku.[2] V Hamborku dal kláštor založiť roku 1307 a do kláštora povolal rehoľníkov – kartuziánov z kláštora na Skale útočišťa.[1] Kartuziánom na Skale útočišťa na Spiši dal polovičný výnos z mlyna a celú rentu od poddaných v Hamborku v hodnote troch hrivien striebra ročne.[3] Ďalej svoj majetok v Lendaku zamenil s majetkami rehoľných kanonikov v Chmeľove pri Prešove, cistercitom v Spišskom Štiavniku daroval časť svojho majetku vo Vlkovej (Farkašovciach).
Osídlenie kláštora[upraviť | upraviť zdroj]
Jedným z novopostavených kláštorov bol aj kláštor v Hamborku (teraz v Brezovičke). Kartuziáni prišli zo Skaly útočištia do Hamborka v roku 1307 a postavili kostol dlhý 23,5 metra bez veže s polygonálnou svätyňou a severne od kostola postavili tiež kláštornú budovu dlhú 36,2 a širokú 10,4 metra. V kláštornej budove boli tri väčšie miestnosti s rozmermi: 8,6x8m, 11,3x8m a 8,9x3m, z ktorých jedna miestnosť slúžila pre kňaza, ktorý slúžil sv. omše v neďalekom kostole, v druhej miestnosti bývali traja-štyria frátri, ktorí pomáhali pri správe kláštora a tretia miestnosť slúžila ako hospic pre šľachticov, ktorí išli po ceste Via regia a potrebovali niekde prenocovať. Tento menší kláštor bol filiálkou kláštora na Skale útočištia, ktorý slúžil nielen ako kláštor a hospic, ale aj ako hospodárska správa – grangia.
Odchod kartuziánov[upraviť | upraviť zdroj]
Prepošt na Skale útočišťa po čase zistil, že spravovanie tohto kláštora nie je pre neho výhodné a tak súhlasil s výmenou Brezovičky za obec Klčov. Výmena sa uskutočnila 14. januára 1329 a potvrdila ju aj Spišská kapitula.[1] Výmenu inicioval Kokošov brat Ján. Obec Brezovička tak opäť prešla pod správu šľachticov z Brezovice.[3] Kartuziáni preto odišli z Hamborka v roku 1329 na Skalu útočišťa alebo do Lechnice, kde boli v tom čase kartuziánske kláštory. Podľa tradície po sebe zanechali farskému kostolu pozlátený strieborný kalich sv. Mikuláša, ktorý sa teraz nachádza v Múzeu v Bardejove.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c POLLA, Bello. Zisťovací historickoarcheologický výskum v Brezovičke.. roč. 8. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo : Nové obzory., 1996. S. 426-427.
- ↑ a b KÚTNIK, Jozef. K predkartuziánskym dejinám Červeného kláštora pri Dunajci.. 8. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo : Nové obzory, 1966. S. 180-181.
- ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 41 – 42.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kláštor kartuziánov v Hamborku
