Spišská Sobota
Spišská Sobota (nem. Georgenberg, maď. Szepesszombat) je od roku 1946 mestská časť mesta Poprad. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti. Počet obyvateľov 2 807 (2015)[1].
Prvá písomná zmienka je síce až z roku 1256. Predpokladá sa však, že jej existencia siaha hlboko do predveľkomoravských čias. Podľa legendy o sv. Vojtechovi bol v Sobottíne za arcibiskupa v roku 996 vysvetený Astrik /Astricus/. A práve tento Sobottín /Sobotský kupecký dvorec, resp. Sobotský trh/ stotožnil nestor slovenskej histórie práve so Spišskou Sobotou už v druhej polovici 19. storočia. Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta nad riekou Poprad. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu.
V roku 1647 udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský erb s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta – Mons Sancti Georgii, Georgenberg, teda Jurajov vrch. V 18. storočí zaznamenala Spišská Sobota najväčší rozvoj, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov. Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo.
V roku 1876 sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku 1950 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy.
K významným pamiatkam patrí kostol sv. Juraja (pôvodne neskororománsky z roku 1273, ktorý bol v roku 1464 goticky prestavaný), kde môžeme obdivovať neskorogotické krídlové oltáre a hlavný oltár z roku 1516 z dielne Majstra Pavla z Levoče, kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia, renesančná zvonica z roku 1598 a evanjelický klasicistický kostol z roku 1777. Kostol sv. Juraja získal cenu Kultúrna pamiatka roka 2011.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o Spišskej Sobote siaha až do roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, ale nepochybne existovala už dávno predtým. V roku 1271 boli Spišskej Sobote udelené mestské privilégiá. Po druhej svetovej vojne sa začala výstavba novej mestskej časti Nižany.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Centrum Spišskej Soboty tvorí čerstvo zrekonštruované námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273, v ktorom sa nachádza:
- vyrezávaný organ z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal
- 6 oltárov, z toho hlavný je od majstra Pavla z Levoče.
Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný Matej Korvín. Na jeho počesť je tu vytesaná aj pamätná tabuľa. Na opačnom konci lievikovitého námestia stojí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1777. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu.
Vzdelávanie
[upraviť | upraviť zdroj]Vedľa cintorína sa nachádza základná škola s hokejovými a plaveckými triedami a ihriskom.
Osobnosti narodené v Spišskej Sobote
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Novák (tiež Martin Novatius) – slovenský spisovateľ
- Martin Jani - kantor v kostole. Slolu s Jurajom Buchholtzom vyšli ako prví 25.7.1664 na Slavkovský štít.
- Pavol Gross st. 1618 - 1688 rezbár - autor epitafu v kostole sv. Juraja
- Pavol Gross ml. 1660 - 1734 rezbár - autor kazateľne s baldachýnom v kostole sv. Juraja
- .Ján Brokoff 1652 - 1718 – barokový rezbár a sochár. Jeho sochy su na Korlovom moste v Prahe a iných mestách.
- Daniel Wallachy 1726 - 1792 organár
- Zuzana Anna Honschová 1751 - 1826, manželka Mórica Beňovského - kráľa Madagaskaru.
- Jozef Lerch 1751 - 1828 maliar kostolných obrazov
- Johan Weisz 1755 - 1837 lekár pôrodník
- Ján Jakub Werner 1757 - ? evanjelický kňaz, spisovateľ
- Ján Daniel Brehm 1767 - ? lekár, odsúdený za kontakty s uhorskými jakobínmi k ťažkému žaláru
- Ján Kristián Flittner 1780 - 1868 lekár
- Ján Juraj Reiner 1800 - 1872 správca Smokovca, priekopník v turistike, postavil prvú útulňu v Tatrách - Reinerovú chatu
- Samuel Jankovič 1814 - 1898 podnikateľ v Brne, vynálezca žehliaceho stroja na klobúky
- Ernest Leviny 1818 - 1905 zlatník a šperkár v Austrálii
- Anton Genersich 1842 - 1912 lekár
- Eugen Wallachy 1855 - 1934 – maliar, krajinkár a portrétista
- Gedeon Wilchelm Majunke 1855 - 1921 architekt a staviteľ. Rozhodnou mierou prispel svojou architektúrou a stavebnou činnosťou k súčasnému vzhľadu Spišskej Soboty a osád vo Vysokých Tatrách
- Aurel Hensch 1858 - 1921 notár a okresný sudca v Spišskej Sobote
- Julius Kuszmann 1861 - 1937 priekopník tatranského lyžovania
- Vojtech von Kehrling 1891 - 1937 účastník olympických hier v roku 1912 a v roku 1924 v tenise
- Aladar Hensch 1895 - 1972 horolezec a lyžiar
- Július Jančo 1896 - 1961 prekladateľ a básnik
- Tibor Sekely 1912 - 1988 esperantista, polyglot, cestovateľ, spisovateľ, filmár, novinár
- Michal Šimčák 1934 - ? významný miestny ekonóm a činovník
- Jozef IVAN 1942 - 2014 významný hokejový tréner
- Ladislav Janiga nar. 1944 profesionálny horský záchranár, člen Horskej služby, fotograf, kameraman a publicista
- Anton Glatz 1945 - 2001 medievalista, znalec domácej a svetovej gotiky
- Rudolf Lendel nar. 1950 fotograf
- Július Šupler nar. 1950 Viedol slovenskú hokejovu reprezentáciu v rokoch 1993 - 96 a 2006 – 2008
- Gustav Hraška nar. 1953 československý basketbalista
- Mária Jasenčáková nar. 1957 československá a slovenská sánkarka
- JánStempel 1959 - architekt, podnikateľ a pedaóg
- Ján Gallovič nar. 1960 – slovenský herec
- Jozef Gallovič nar. 1961 kňaz
- František Lipták nar. 1962 slovenský vytvarník
- Andrej Kiska nar. 1963 slovenský prezident
- Peter Hámor nar. 1964 - popredný slovenský výškový horolezec
- Juraj Raýman nar. 1972 dramaturg a scénarista
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Demografia [online]. www.poprad.sk, 31. 3. 2015, [cit. 2015-06-19]. Dostupné online.
- ↑ ONDRÁŠ, Oliver. Ako vyzerá kultúrna pamiatka roka - kostol v Spišskej Sobote [online]. Petit Press, 19.11.2012, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Sobota
Súradnice: 49°03′56″S 20°18′55″V / 49,065556°S 20,315278°V
Mestské časti Popradu (6) | ||
|---|---|---|
 | ||
| Mestské pamiatkové rezervácie |  | |
|---|---|---|
| Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry | ||