Štiavnické Bane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°26′21″S 18°52′12″V / 48,439167°S 18,870000°V / 48.439167; 18.870000
Štiavnické Bane
obec
Štiavnické Bane 1906.jpg
Obec v roku 1906
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Nadmorská výška 682 m n. m.
Súradnice 48°26′21″S 18°52′12″V / 48,439167°S 18,870000°V / 48.439167; 18.870000
Rozloha 10,16 km² (1 016 ha) [1]
Obyvateľstvo 839 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 82,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1352
Starosta Stanislav Neuschl[3] (SNS)
PSČ 969 81
ŠÚJ 517283
EČV BS
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Štiavnické Bane č.1
E-mailová adresa oustbane@stonline.sk
Telefón 045/6929117
Fax 045/6929262
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Štiavnické Bane
Webová stránka: www.stiavnickebane.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Štiavnické Baneobec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Pôvodne sa obec nazývala Piarg, premenovaná na Štiavnické Bane bola v roku 1948.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km juhozápadne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta II/524 zo Štiavnice k Richnavskému jazeru.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita Štiavnické Bane vznikla z dvoch sídelných celkov: osady Sigelsberg a osady Vindšachta. Prvá zmienka o Sigelsbergu je z roku 1352. Osada sa neskôr stala súčasťou hradného, od 17. storočia komorského, panstva Šášov. Lokalita Vindšachta je známa najmä baníctvom. V roku 1648 zriadili v obci banskú erárnu nemocnicu pri kostole, ktorú koncom 19. storočia presťahovali do Banskej Štiavnice.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza mestská pamiatková rezervácia od roku 1995, zahrňuje viaceré objekty:

  • Bývalé opevnenie Windschachty, renesančná bašta na kruhovom pôdoryse zo 17. storočia[5] a štvorcová veža zo 16. storočia.
  • Banské objekty, objekt číslo 1 je bývalý komorský úrad, dnes obecný úrad, dvojpodlažná stavba z druhej štvrtiny 18. storočia, objekt číslo 80 je bývalé banské meračstvo, obdĺžniková trojtraktová stavba, objekt číslo 14 je bývalý banský úrad Siglisbergu, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia.[6]
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z roku 1855.[7]
  • Barokový mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou Immaculaty.[8]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • IVANIČ, Jozef: História Piargu. Banská Bystrica : Belianum : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela, 2016. 245 s. ISBN 978-80-557-1096-9