Beluj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°21′11″S 18°53′24″V / 48,353056°S 18,890000°V / 48.353056; 18.890000
Beluj
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Nadmorská výška 410 m n. m.
Súradnice 48°21′11″S 18°53′24″V / 48,353056°S 18,890000°V / 48.353056; 18.890000
Rozloha 22,81 km² (2 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 119 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 5,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Starosta Monika Zlesíková[3] (nezávislá)
PSČ 969 01 (pošta Banská Štiavnica 1)
ŠÚJ 516678
EČV BS
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Beluj 43
969 01  Banska Štiavnica 1
E-mailová adresa poslať email
Telefón 699 51 00
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Webová stránka: Beluj.OcU.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Beluj je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží južne od vrchu Sitno na ceste č. 5241 medzi obcami Prenčov a Baďan (časť Klastava).

Obcou preteká Dedinský potok, ktorý sa vlieva do Belujského potoka.

K obci je pričlenený majer Široká lúka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je zo dňa 6.júla 1290, písomnosť pochádza z ostrihomskej kapituly a dokladá predaj polovice dediny za 300 hrivien striebra istému mešťanovi zo Štiavnice.

Obec patrila hradnému panstvu Čabraď, neskôr panstvu Sitno.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, prácami v lesoch a povozníctvom. V obci bolo rozvinuté tiež ovocinárstvo.

Na prelome 19. a 20. storočia obec prevádzkovala tehelňu. Z tehál vyrobených v tejto tehelni sú postavené budovy baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, strieborná huta a iné stavby z tohto obdobia.

Obec bola v 17. až 19. storočí známa ako stredisko hrnčiarskej výroby, o výrobky tunajších hrnčiarov bol veľký záujem a rozvážali sa do ďalekého okolia.

V druhej polovici 20. storočia obyvatelia pracovali v miestnom JRD a podnikoch v Banskej Štiavnici.

V súčasnosti je v obci veľká miera nezamestnanosti a obyvatelia sú nútení dochádzať za prácou do iných miest a regiónov.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca, jednoloďová pôvodne románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe v areáli cintorína. Kostol prešiel stavebnými úpravami v období gotiky, kedy bola rozšírená loď a pristavaná veža. Z tohto obdobia pochádzajú tri dochované okná, jedno z nich s lomeným oblúkom. V roku 1725 prešiel barokovou úpravou, v tomto období bol kostol nanovo zariadený. V interiéri kostola sa nachádza vzácny barokový organ z roku 1731, ktorý pochádza z Prenčova a do tohto kostola bol premiestnený už v roku 1845. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1871.[4]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1785. Interiér kostola je plochostropý, okrem svätyne, ktorá je zaklenutá českou plackou. Nachádza sa tu klasicistický oltár, stĺpová architektúra zavŕšená segmentovým frontónom z roku 1835. Oltárny obraz Ježiš modliaci sa v Getsemanskej záhrade pochádza z roku 1914, dielo M. Arauta. Krstiteľnica je kamenná s mosadzným krytom z roku 1820. Organ od Karola Neosera z Nového Jičína pochádza z roku 1897. Veža kostola je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou, dielo staviteľa A. Weselého z Levíc, veža bola realizovaná v roku 1893.[5]
  • Bývalý objekt evanjelickej fary, neoklasicistická budova z roku 1879. Jedná sa o jednopodlažnú dvojtraktovú stavbu s valbovou strechou.[6]
  • Súbor ľudových domov, z ktorých je objekt číslo 8 pamiatkovo chránený. Jedná sa o šesťpriestorovú jednopodlažnú stavbu z konca 19. storočia.[7]

Vybavenosť v obci[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza obecný úrad, predajňa potravín Jednota. V obci je zavedený vysokorýchlostný internet a v okolí obecného úradu je bezplatná WiFi zóna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Beluj [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Beluj- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]