Preskočiť na obsah

Železničná trať Žilina – Rajec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žilina – Rajec
Zastávka Zbyňov
Zastávka Zbyňov
Základné informácie
Číslo trate126
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka21,285 km
Parametre trate
Rozchod1435 mm
Počet koľají1
Traťová triedaC4 (v úseku Žilina – Lietavská Lúčka D3)
Napájacia sústavaneelektrifikovaná
Min. radius250 m
Max. sklon13 ‰
Max. rýchlosť60 km/h
Mapa trate
Map
Priebeh trate
Straight track
smer Košice
Interchange on track
0,000 Žilina
Unknown route-map component "ABZgr"
smer Mosty u Jablunkova, Bratislava
Stop on track
2,485 Žilina-záriečie
Stop on track
4,664 Žilina-Solinky
Station on track
5,974 Bytčica
Unknown route-map component "hKRZWae"
Rajčanka
Station on track
7,697 Lietavská Lúčka
Unknown route-map component "hKRZWae"
Rajčanka
Stop on track
10,808 Porúbka
Unknown route-map component "hKRZWae"
Rajčanka
Stop on track
13,749 Poluvsie
Unknown route-map component "hKRZWae"
Rajčanka
Stop on track
15,750 Rajecké Teplice
Stop on track
16,643 Konská pri Rajci
Stop on track
17,910 Zbyňov
Stop on track
19,412 Kľače
End station
21,285 Rajec
M 131 počas spomienkovej jazdy

Železničná trať Žilina – Rajec (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 126) je železničná trať na Slovensku, ktorá spája mestá Žilinu a Rajec.[1]

Jednokoľajná spojnica krajského mesta a dávneho strediska priemyslu s remeselným centrom Rajeckej doliny meria 21,285 km.[2] Bola vybudovaná takmer v celej dĺžke po násype v posledných rokoch 19. storočia s nákladmi 1 860 000 K s podporou Trenčianskej župy a obcí, ktorými železnica prechádza. Prvý vlak po nej prešiel 10. októbra 1899.

Po vybudovaní základnej siete železníc koncom 19. storočia nastal rozmach budovania miestnych a lokálnych tratí. V roku 1883 bola dokončená Považská železnica, čím sa zo Žilinskej stanice stal dôležitý dopravný uzol. Železnica prinášala rozvoj priemyslu, budovanie tovární, zjednodušenú dostupnosť a iné výhody mestám a obciam, ktorými prechádzala. Z prínosov železnice chceli ťažiť aj obyvatelia Rajeckej doliny, a tak vznikali rôzne návrhy na stavbu Rajeckej železnice. Medzi prvými bol návrh trate cez Rajec do Čičmian z roku 1895, ktorý sa však neujal. O rok neskôr získal ročnú koncesiu na prípravu výstavby trate cez Rajec a Nitrianske Pravno až do Prievidze Pavol Ordódy z Hurbanova. Následne získal koncesiu Leopold Heber Lipót, titulárny konzul Belgického kráľovstva. V roku 1897 vznikla Účastinná spoločnosť miestnej železnice Žilina – Rajec, ktorá podala návrh na vybudovanie trate po Rajec. Tento návrh podporila vláda, ministerstvo i Trenčianska župa a tak 10. novembra 1898 bola vydaná koncesia na stavbu a prevádzku železnice. Samotná výstavba začala 16. januára 1899 a viedla ju firma Alvin Arnoldi z Viedne.[2]

Trať mala dĺžku 21,285 km, boli vybudované 4 mosty ponad Rajčanku, 25 mostných a 20 rúrových priepustov. Osový tlak vozidiel mohol byť 10 ton a maximálna rýchlosť bola stanovená na 40 km/h.

Už v roku 1911 boli snahy o jej predĺženie cez Fačkov a napojenie na železnicu Prievidza – Nitrianske Pravno, no k jej realizácii nedošlo. Na predĺženie po Fačkov vo forme úzkorozchodnej železnice bola vydaná aj koncesia, no zhmotneniu zámeru zabránila prvá svetová vojna. Snahy o prepojenie s Ponitrianskou železnicou sa objavili aj v roku 1948, kedy boli vypracované aj alternatívy trasovania povrchovou i tunelovou formou, ale aj tento zámer stopli vysoké stavebné náklady v náročnom teréne.[2]

Po vzniku Česko-Slovenska prešla trať do vlastníctva štátu, vzťahy so spoločnosťou KBŽ zanikli v roku 1949, kedy bola táto spoločnosť a jej majetok zoštátnený. Počas SNP bola prevádzka na trati na tri septembrové týždne zastavená, no po potlačení povstalcov opäť obnovená. Onedlho, 10. apríla 1945, Nacistické Nemecko pred ústupom z regiónu zničilo dôležité železničné zariadenia a znefunkčnilo aj túto trať. Po oslobodení sa začali opravné práce a 15. júla 1945 bola obnova trate dokončená.

V povojnovom období boli vybudované alebo rozšírené popri trati viaceré podniky (Slovena Rajec, ZVL Bytčica, Cementáreň Liet. Lúčka, tehelňa, mliekáreň, paneláreň, Ferona, Stavomontáže, Elektrovod, Kúpele Raj. Teplice a iné), čím význam trate ešte viac narástol. V rámci osobnej dopravy premávalo takmer po celý čas existencie na trati 7 – 8 vlakov. Zlom nastal v roku 2003, kedy došlo v rámci racionalizácie k obmedzeniu, resp. zastaveniu osobnej dopravy na mnohých lokálnych tratiach. Snahou regiónu sa podarilo osobnú dopravu v Rajeckej doline zachrániť.[2]

V roku 2019 bola vyhlásená súťaž o prevádzku vlakov na trati od 1. februára 2020 na obdobie desať rokov. Spoločnosť RegioJet súťaž kritizovala z dôvodu krátkeho času na prípravu a z rozsahu: ide len o jednu trať a nie súbor.[3]

Vozový park

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé desaťročia zabezpečovali dopravu na trati parné rušne radu 310 (predtým rad XII), ktoré tu slúžili až do roku 1942. Dopĺňali ich a neskôr nahradili rušne radu 331, 423, 524, 534, ojedinele aj 344.4 a 556. Motorová trakcia sa na trať dostala po roku 1958, kedy tu na nákladnú dopravu boli nasadzované rušne T 435, T 458 a T 669. Na prepravu cestujúcich boli používané lokomotívy T 444, T 446 a následne M 131 a M 262. Tie boli postupne nahradené radom 811 a novšími jednotkami.[2]

Stanice a zastávky na trati

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
  2. 1 2 3 4 5 MIČUROVÁ, Miroslava. Vznik a vývoj železnice Žilina – Rajec in Vlastivedný zborník Považia XXII. Žilina : Považské múzeum v Žiline, 2004. 172 s. ISBN 80-88877-39-3. S. 104 - 117.
  3. KOVÁČ, Ján. Prečo sa Érsek tvári ako veľký zástanca liberalizácie a ako je to naozaj. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-08-07. Dostupné online [cit. 2019-08-11]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°08′53″S 18°43′48″V / 49,148082°S 18,729941°V / 49.148082; 18.729941