Železničná trať Žilina – Rajec
| Žilina – Rajec | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Zastávka Zbyňov | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Číslo trate | 126 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prevádzkovateľ | ŽSR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 21,285 km | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 1435 mm | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Traťová trieda | C4 (v úseku Žilina – Lietavská Lúčka D3) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Napájacia sústava | neelektrifikovaná | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Min. radius | 250 m | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. sklon | 13 ‰ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 60 km/h | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Mapa trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Železničná trať Žilina – Rajec (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 126) je železničná trať na Slovensku, ktorá spája mestá Žilinu a Rajec.[1]
Jednokoľajná spojnica krajského mesta a dávneho strediska priemyslu s remeselným centrom Rajeckej doliny meria 21,285 km.[2] Bola vybudovaná takmer v celej dĺžke po násype v posledných rokoch 19. storočia s nákladmi 1 860 000 K s podporou Trenčianskej župy a obcí, ktorými železnica prechádza. Prvý vlak po nej prešiel 10. októbra 1899.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po vybudovaní základnej siete železníc koncom 19. storočia nastal rozmach budovania miestnych a lokálnych tratí. V roku 1883 bola dokončená Považská železnica, čím sa zo Žilinskej stanice stal dôležitý dopravný uzol. Železnica prinášala rozvoj priemyslu, budovanie tovární, zjednodušenú dostupnosť a iné výhody mestám a obciam, ktorými prechádzala. Z prínosov železnice chceli ťažiť aj obyvatelia Rajeckej doliny, a tak vznikali rôzne návrhy na stavbu Rajeckej železnice. Medzi prvými bol návrh trate cez Rajec do Čičmian z roku 1895, ktorý sa však neujal. O rok neskôr získal ročnú koncesiu na prípravu výstavby trate cez Rajec a Nitrianske Pravno až do Prievidze Pavol Ordódy z Hurbanova. Následne získal koncesiu Leopold Heber Lipót, titulárny konzul Belgického kráľovstva. V roku 1897 vznikla Účastinná spoločnosť miestnej železnice Žilina – Rajec, ktorá podala návrh na vybudovanie trate po Rajec. Tento návrh podporila vláda, ministerstvo i Trenčianska župa a tak 10. novembra 1898 bola vydaná koncesia na stavbu a prevádzku železnice. Samotná výstavba začala 16. januára 1899 a viedla ju firma Alvin Arnoldi z Viedne.[2]
Trať mala dĺžku 21,285 km, boli vybudované 4 mosty ponad Rajčanku, 25 mostných a 20 rúrových priepustov. Osový tlak vozidiel mohol byť 10 ton a maximálna rýchlosť bola stanovená na 40 km/h.
Už v roku 1911 boli snahy o jej predĺženie cez Fačkov a napojenie na železnicu Prievidza – Nitrianske Pravno, no k jej realizácii nedošlo. Na predĺženie po Fačkov vo forme úzkorozchodnej železnice bola vydaná aj koncesia, no zhmotneniu zámeru zabránila prvá svetová vojna. Snahy o prepojenie s Ponitrianskou železnicou sa objavili aj v roku 1948, kedy boli vypracované aj alternatívy trasovania povrchovou i tunelovou formou, ale aj tento zámer stopli vysoké stavebné náklady v náročnom teréne.[2]
Po vzniku Česko-Slovenska prešla trať do vlastníctva štátu, vzťahy so spoločnosťou KBŽ zanikli v roku 1949, kedy bola táto spoločnosť a jej majetok zoštátnený. Počas SNP bola prevádzka na trati na tri septembrové týždne zastavená, no po potlačení povstalcov opäť obnovená. Onedlho, 10. apríla 1945, Nacistické Nemecko pred ústupom z regiónu zničilo dôležité železničné zariadenia a znefunkčnilo aj túto trať. Po oslobodení sa začali opravné práce a 15. júla 1945 bola obnova trate dokončená.
V povojnovom období boli vybudované alebo rozšírené popri trati viaceré podniky (Slovena Rajec, ZVL Bytčica, Cementáreň Liet. Lúčka, tehelňa, mliekáreň, paneláreň, Ferona, Stavomontáže, Elektrovod, Kúpele Raj. Teplice a iné), čím význam trate ešte viac narástol. V rámci osobnej dopravy premávalo takmer po celý čas existencie na trati 7 – 8 vlakov. Zlom nastal v roku 2003, kedy došlo v rámci racionalizácie k obmedzeniu, resp. zastaveniu osobnej dopravy na mnohých lokálnych tratiach. Snahou regiónu sa podarilo osobnú dopravu v Rajeckej doline zachrániť.[2]
V roku 2019 bola vyhlásená súťaž o prevádzku vlakov na trati od 1. februára 2020 na obdobie desať rokov. Spoločnosť RegioJet súťaž kritizovala z dôvodu krátkeho času na prípravu a z rozsahu: ide len o jednu trať a nie súbor.[3]
Vozový park
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé desaťročia zabezpečovali dopravu na trati parné rušne radu 310 (predtým rad XII), ktoré tu slúžili až do roku 1942. Dopĺňali ich a neskôr nahradili rušne radu 331, 423, 524, 534, ojedinele aj 344.4 a 556. Motorová trakcia sa na trať dostala po roku 1958, kedy tu na nákladnú dopravu boli nasadzované rušne T 435, T 458 a T 669. Na prepravu cestujúcich boli používané lokomotívy T 444, T 446 a následne M 131 a M 262. Tie boli postupne nahradené radom 811 a novšími jednotkami.[2]
Stanice a zastávky na trati
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.
- 1 2 3 4 5 MIČUROVÁ, Miroslava. Vznik a vývoj železnice Žilina – Rajec in Vlastivedný zborník Považia XXII. Žilina : Považské múzeum v Žiline, 2004. 172 s. ISBN 80-88877-39-3. S. 104 - 117.
- ↑ KOVÁČ, Ján. Prečo sa Érsek tvári ako veľký zástanca liberalizácie a ako je to naozaj. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-08-07. Dostupné online [cit. 2019-08-11]. ISSN 1339-844X.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Žilina – Rajec
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]| Hlavné trate |  | |
|---|---|---|
| Vedľajšie trate | ||
| Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou | ||
| Lanové a pozemné dráhy |
| |
| Úzkorozchodné historické a múzejné trate | ||
| Zrušené normálnorozchodné trate | ||
| Zaniknuté úzkorozchodné trate | ||
| Medzinárodné koridory | ||
Súradnice: 49°08′53″S 18°43′48″V / 49,148082°S 18,729941°V