Preskočiť na obsah

Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970 (vtedy oficiálne Majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach) sa konali od 14. februára do 22. februára 1970 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách.[1] Na kongrese FIS v roku 1957 v Dubrovníku Česko-Slovensko požiadalo o pridelenie majstrovstiev sveta. Keďže vtedy kandidovalo Poľsko, čs. delegáti svoju žiadosť odvolali. O možnosti usporiadať svetový šampionát sa začalo uvažovať v roku 1964. Uchádzačmi boli Liberec a Vysoké Tatry. Sekretariát Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy a športu (ÚV ČSZTV) sa na zasadnutí 21. januára 1965 rozhodol pre Vysoké Tatry.[2] Lyžiarska sekcia ÚV ČSZTV 23. januára 1965 v Berne požiadala Medzinárodnú lyžiarsku federáciu (FIS) o poverenie usporiadať v roku 1970 v Česko-Slovensku, vo Vysokých Tatrách, majstrovstvá sveta v severských disciplínach.[3] O pridelení majstrovstiev sa rozhodlo v máji roku 1967 na 26. kongrese Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) v Bejrúte v Libanone.[4]

Výstavba športového zázemia

[upraviť | upraviť zdroj]

Po schválení kandidatúry sa začala masívna výstavba. Na Štrbskom Plese bol postavený hotel Panoráma (195 lôžok), hotel FIS (140), ubytovňa Jedľa (100), ubytovňa Smrek (90), Zrubová ubytovňa (108). V Novom Smokovci hotel Park (261), v Starej Lesnej zotavovňa Ceva (65), v Tatranskej Lomnici zotavovňa Uran (200 lôžok).

V rámci bytovej výstavby bolo vybudované sídlisko v Tatranskej Lomnici, pribudli bytové domy na sídlisku v Dolnom Smokovci a v Tatranskej Lomnici.

Bola zrekonštruovaná TEŽka, pozemná lanovka na Hrebienok, ozubnicová železnica z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso, uskutočnila sa rekonštrukcia Letiska Poprad - Tatry, rekonštrukcia Cesty Slobody zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso a z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca, bolo postavené nové poschodové parkovisko na Štrbskom Plese, budova spojov na Štrbskom Plese, bola postavená prístavba zosilňovacej stanice k poštovej budove v Poprade a v Starom Smokovci a uskutočnila sa výstavba rádioreléového bodu na Chopku v Nízkych Tatrách.

Hotel FIS na Štrbskom Plese bol strediskom Organizačného výboru majstrovstiev sveta. Mal 140 lôžok. Bola v ňom spoločenská hala, gymnastická hala, ktorá slúžila ako tlačové stredisko a vedľa hotela boli vybudované separátne priestory pre tlačové agentúry. Hotel FIS projektovali Ing. arch. Eugen Kramár a Ing. arch. Ján Šprlák z Krajského projektového ústavu v Košiciach.[1] Výstavba športovísk a ďalších zariadení pre majstrovstvá sveta stála 800 miliónov korún československých.[2]

Výstavba športovísk

[upraviť | upraviť zdroj]

Lyžiarsky športový areál

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho výstavba sa začala v lete roku 1966. Prvé skúšobné preteky na mostíku s normovým bodom P=70 boli v marci roku 1967. V januári 1968 sa skákalo už aj na veľkom mostíku. Výstavba areálu bola dokončená v roku 1970.[1][2]

Skokanský štadión

[upraviť | upraviť zdroj]

Mostíky P=70, a P=90 m, rozhodcovská veža, svetelná tabuľa, oceľové tribúny a hľadisko pre 80 tisíc divákov, sedačkový výťah k nájazdovým vežiam. Skokanská veža mala vlastný výťah, bola v nej príručná dielňa na opravu lyží. Súčasťou areálu boli kabíny pre komentátorov rozhlasu a televízie, vo vstupnom objekte bol nainštalovaný počítač Tesla 200, centrála miestneho rozhlasu, technické zariadenia pre televíziu a hygienické zariadenia.[1][2]

Mostíky P=70 P=90
Výška stavby 102 m 132 m
Výška veže 36 m 54,5 m
Dĺžka nájazdu 89 m 111 m
Sklon nájazdu 35° 35°
Dĺžka doskočišťa 86 m 108 m
Sklon doskočišťa 37° 38°
Sklon odrazového stola 10°
Normový bod 70 m 90 m
H/N 0,52 0,56

[1][2]

Riaditeľom skokanskej súťaže a predsedom pretekovej komisie skokov bol Miroslav Bělonožník.[1]

Bežecký štadión

[upraviť | upraviť zdroj]

Štadión bol v bezprostrednej blízkosti skokanského štadióna. Bol dlhý 240 metrov, široký 35 metrov, z jednej strany s tribúnami pre novinárov a kabínami pre komentátorov, z druhej strany ho uzatvárali oceľové tribúny pre 1500 divákov. Štadión bol zo severnej strany uzavretý oválnym žulovým múrom. Trojpodlažná rozhodcovská veža bola umiestnená uprostred štadióna pri štarte a cieli.

Bežecké trate pre ženy viedli cez štadión dva razy, trate mužov tri až päťkrát. V priestore štadióna boli občerstvovancie stanice pre preteky na 30 a 50 km a občerstvenie v cieli. Výsledky sa zverejňovali na svetelnej tabuli. Úprava tratí bola plne zmechanizovaná modernou technikou, ktorú zabezpečovala švajčiarska firma Dr. Karl Schleuninger a com. s vozidlami Ratrak.[1][2]

Autormi bežeckých tratí boli Ján Terezčák a Ondrej Rusko.

  • 5 km trať pre ženy mala výškový rozdiel 36 metrov, najväčšie stúpanie 51 metrov, spolu stúpania 142 metrov.
  • 10 km trať pre ženy mala výškový rozdiel 105 m, najväčšie stúpanie 36 metrov, stúpanie spolu 349 m metrov.
  • Trať pre ženskú štafetu 3x5 km bola rovnaká ako pre klasickú 5 km trať.
  • 15 km trať pre mužov mala výškový rozdiel 17 metrov, najväčšie stúpanie 32 metrov, stúpanie spolu 553 metrov.
  • 15 km trať pre preteky združené mala výškový rozdiel 131 metrov, najväčšie stúpanie 32 metrov, stúpanie spolu 513 metrov.
  • 30 km (2x15 metrov) trať pre mužov mala výškový rozdiel 121 metrov, najväčšie stúpanie 32 metrov, stúpanie spolu 1026 metrov.
  • 50 km trať pre mužov (2x25 km) mala výškový rozdiel 166 metrov, najväčšie stúpanie 38 metrov, stúpanie spolu 1770 metrov.
  • 4x10 km trať pre mužov mala výškový rozdiel 100 metrov, najväčšie stúpanie 38 metrov, stúpanie spolu 375 metrov.

Riaditeľom bežeckých súťaží a predsedom pretekovej komisie behov bol Vladimír Pácl.[1][2]

Organizačný výbor majstrovstiev sveta

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Predseda:
    • Ing. Jozef Lukáč
  • Podpredsedovia:
  • Generálny tajomník:
    • Ján Mráz
    • Predsedovia komisií:
  • výstavby: Valér Pobeha,
  • názornej propagácie: Ladislav Holubek,
  • obchodnej propagácie: Ján Lampart,
  • dopravy: Ing. Vladimír Molčan,
  • spojovacej: Ing. Tibor Goliáš,
  • ubytovacej: Ing. Pavol Jasič,
  • stravovacej: Ing. Július Viest,
  • finančno–hospodárskej: Zoltán Vágassy,
  • kultúrno–spoločenskej: Ivan Tkáč,
  • tlačovej: Štefan Mašlonka,
  • medzinárodnej: Dr. Dionýz Ferenci,
  • ceremoniálno–protokolárnej: Pavol Baláž,
  • verejných služieb: Miloš Hmirák,
  • zdravotnej: MUDr. Jindro Reitmayer,
  • poriadkovej: Koloman Hrnčiar,
  • výzdoby: Atila Dejczö.

Celkove sa na organizácii majstrovstiev sveta podieľalo 1316 činovníkov, technikov a usporiadateľov, zúčastnilo sa na nich 499 členov reprezentačných družstiev, prítomných bolo 342 oficiálnych hostí.[2]

Spoločenské podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozličných miestach vystupovali folklórne súborySĽUK, Kopaničiar z Myjavy, Čarnica z Košíc, Urpín z Banskej Bystrice, v Štrbe sa uskutočnila štrbská svadba, tatranskú módnu prehliadku usporiadal Slovakotex Trenčín, do Vysokých Tatier prišlo Štátne divadlo z Košíc a Štátna filharmónia. V hudobnej prehliadke vystupovali populárni speváci Tatiana Hubinská , Karel Gott, Eva Pilarová, Josef Laufer, Peter Ličko a iní, vážnu hudbu prezentovali Slovenskí madrigalisti a Collégium flaute a dolce a iní. Umelci účinkovali aj v Klube pretekárov, ktorý bol v budove Čsl. kúpeľov na Štrbskom Plese.[1][2]

Tlačové stredisko

[upraviť | upraviť zdroj]

Novinári mali vo veľkom tlačovom stredisku na Štrbskom Plese v Hoteli FIS k dispozícií 21 telefónnych hovorní, 14 ďalekopisov, 6 strojov (perforátorov pások slúžiacich na perforovanie textu, ktorý sa vkladal do ďalekopisov), 4 telefota a 8 oddelených agentúrnych kabín. V pracovnej hale bolo miesto pre 180 píšucich novinárov. Mali k dispozícii písacie stroje, ktoré mali anglickú, francúzsku, ruskú, nemeckú a slovenskú klávesnicu. K tlačovému stredisku patrilo 10 murovaných bungalovov, ktoré si prenajali tlačové agentúry (československá ČSTK, ADN (NDR), švédska TT, sovietska TASS, nórska Aftenposten, Reportagebild a EPU (obe švédske), americká NBC, Čs. rozhlas, DPA, americká AP a UPI, francúzska AFP a poľská PAP) Malé tlačové stredisko v Novom Smokovci malo 10 ďalekopisov, 1 telefoto a 108 účastníckych staníc na izbách.

Novinári bývali v hoteloch Park, Tokajík a Palace v Novom Smokovci. Z tlačových stredísk v priebehu súťaží novinári poslali okrem iného 2486 ďalekopisných správ, najviac do Nórska, Fínska a Švajčiarska. Dovedna bolo akreditovaných 473 novinárov z 21 štátov, z nich 343 zo zahraničia, 130 z Československa. Podľa profesie: 246 píšucich, 96 fotoreportérov, 75 televíznych a 39 rozhlasových reportérov.

Televízia

[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-slovenská televízia po prvý raz vo svojej histórii uskutočnila priame prenosy zo skokanských súťaží experimentálne vo farbe. Televízny štáb tvorilo 176 pracovníkov, ktorí zabezpečili 13 priamych prenosov a ďalšie krátke spravodajské vstupy. Priame vstupy a spravodajstvo preberalo 21 televíznych spoločností Intervízie (6) a Eurovízie (15). Farebných prenosov bolo 6, čiernobielych 26.[1][2]

Služobnú prepravu činovníkov, technikov a iných organizátorov zabezpečovalo 160 osobných vozidiel. Na hromadnú dopravu bolo pridelených 411 autobusov a 21 súprav TEŽky. Autobusy a TEŽka spolu s ozubnicovou železnicou dopravili na Štrbské Pleso 269190 osôb.[1][2]

Obchodná sieť

[upraviť | upraviť zdroj]

Obchody vo Vysokých Tatrách boli zásobené tovarom a potravinami v celkovej hodnote 50 miliónov korún. Bol to tovar sezónneho a športového charakteru, nechýbali ani darčeky rôzneho druhu.[1][2]

Otvárací ceremoniál

[upraviť | upraviť zdroj]

Sledovalo ho 80 tisíc divákov. Uskutočnil sa na skokanskom doskočisku v Areáli snov na Štrbskom Plese, ako bol pomenovaný športový komplex. Na začiatku priviedli hostesky reprezentantov 25 štátov. Nastúpili technici, organizátori. Zaznela znelka majstrovstiev od autora Tibora Andrašovana. Prítomní boli najvyšší štátni a stranícki predstavitelia – prezident republiky Ludvík Svoboda, generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák, predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal, predseda Federálneho zhromaždenia Dalibor Hanes, stranícki tajomníci Jozef Kempný, Jozef Lenárt, predsedovia národných vlád Josef Korčák a Peter Colotka, predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč, sovietsky veľvyslanec S. V. Červonenko a ďalší hostia. Na tribúne bol prezident FIS Marc Hodler a členovia organizačného výboru majstrovstiev sveta. Prezident republiky sa poďakoval strojcom športového areálu, podobne hovoril i Marc Hodler. Hymnu zaspieval spevácky zbor SĽUKu. Potom vojaci vztýčili vlajku ČSSR a FIS. Nakoniec zaznela v podaní SĽUKu hymnická pieseň „Hoj vlasť moja“. Otvárací ceremoniál trval 20 minút.[1][2]

Zúčastnené krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Na šampionáte sa predstavilo 25 krajín.

[2]

Medailové poradie

[upraviť | upraviť zdroj]
#
Štát Spolu
1. ZSSR ZSSR 7 3 4 14
2. Fínsko Fínsko 1 1 1 3
3. Československo Československo 1 1 0 2
4. Švédsko Švédsko 1 0 1 2
5. NDR NDR 0 3 1 4
6. Nórsko Nórsko 0 1 2 3
7. Japonsko Japonsko 0 1 0 1
8. Poľsko Poľsko 0 0 1 1

[1][2]

Snehové podmienky boli veľmi dobré. Hrúbka snehovej pokrývky sa pohybovala od 102 do 117 cm, čo bolo o 20 až 40 cm viac ako bol dlhodobý priemer. Teploty kolísali od -16,6 °C (17. februára) do -1,8 °C. Najchladnejšími dňami boli 16.,17. a 18. februára kedy teplota vzduchu zostala pod -5 °C aj cez popoludnie. S výnimkou troch dní 15., 19. a 22. februára bol zaznamenaný slnečný svit každý deň. Rýchlosť vetra sa pohybovala väčšinou v intervale od 8 do 12 km/hod.[2]

Beh na lyžiach

[upraviť | upraviť zdroj]
30 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

15. február 1970

V noci napadlo 20 cm nového snehu. Takmer 20 tisíc divákov sledovalo dramatický súboj. Očakávalo sa víťazstvo škandinávskych lyžiarov. Prvé i druhé miesto pretekárov zo ZSSR a NDR bolo prekvapením. Z československých lyžiarov najlepší Karel Sacký skončil na 18. mieste. Milan Miluška bol 29. a Ján Fajstavr 31. Štartovalo 64 pretekárov.[1][2]

Medaila Športovec Krajina Čas
Zlato Viačeslav Vedenin ZSSR ZSSR 1:39,48,01
Striebro Gergard Grimmer NDR NDR 1:40,25,58
Bronz Odd Martinsen NOR NOR 1:41,04,42

[1][2]

15 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

17. február 1970

Severania v ich silnej disciplíne nedali šancu ostatným bežcom. Víťaz mal najlepšie medzičasy od začiatku pretekov. Víťaz behu na 30 km Viačeslav Vedenin skončil na 15. mieste. Slabo zabehli Fíni, z ktorých najlepší Osmo Karjalainen skončil na 14. mieste. Československí reprezentanti aj napriek chorobe obstáli. Karel Štefl skočil na 11. mieste Václav Peřina bol 25., Milan Miluška 30. a Ladislav Hrubý 39. Preteky dokončilo 74 pretekárov.[1][2]

Medaila Športovec Krajina Čas
Zlato Lars Göran Aslund Švédsko Švédsko 47:04,71
Striebro Odd Martinsen Nórsko Nórsko 47:38,19
Bronz Fedor Simašev ZSSR ZSSR 47:49,00

[1][2]

Štafeta 4 x 10 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

19. február 1970

Osemnásť pretekárov vybehlo na trať súčasne. Ich štart sledovalo rekordných 30 tisíc divákov. Čakalo sa, že o prvé miesta budú bojovať severania. Prvý úsek najlepšie zabehol Nór Odo Martinsen, tesne sledovaný Vladimírom Voronkovom, za nimi s nepatrným odstupom išli Fín Kalevi Oiakarainen, Švéd Ove Lestander a za ním Švajčiar Werner Deeser. V druhom kole sa odohrávala dráma. Reprezentant NDR Axel Lesser predbiehal mnohých pretekárov a dostal sa za sovietskeho bežca Valerija Tarakanova a Nóra Haralda Grönningena. Odovzdal štafetu Gerhardovi Grimmerovi, ktorý dobehol na siedmom kilometri Nóra Paala Tylduma, predstihol Švéda Ingvara Sanströma a v cieľovej rovinke aj sovietskeho bežca Fedora Simaševa. Do posledného úseku vbehli bežci v poradí NDR, ZSSR, Nórsko a Švédsko. Najviac síl mal Viačeslav Vedenin, ktorý odsunul štvrtého člena štafety NDR Dietmara Klauseho na druhé a Švéda Larsa Aslunda na tretie miesto. Československá štafeta v zložení Jan Fajstavr, Václav Peřina, Karel Sacký a Karel Štefl dobehla na poslednom 8. mieste.[1][2]

Medaila Krajina Športovci Čas
Zlato ZSSR ZSSR} Vladimír Voronkov 2:06:36,47
Valerij Tarakanov
Fedor Simašev
Viačeslav Vedenin
Striebro NDR NDR Gerd Hessler 2:06:50,59
Axel Lesser
Gerhard Grimmer
Gert Dietmar Klause
Bronz Švédsko Švédsko Ove Lestander 1:30:52,7
Jan Halvarsson
Ingvar Sanström
Lars Göran Aslund

[1][2]

50 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

22. február 1970

Záverečný lyžiarsky maratón bol okružnou jazdou na dvoch 25 km okruhoch v rozsiahlych priestoroch bežeckého areálu. Na štarte bolo 57 pretekárov. O víťazovi v dramatických pretekoch sa rozhodlo v druhom okruhu. Skupina, z ktorej vyšiel víťaz, sa vytvorila po 15 km. Viedli ju Viačeslav Vedenin, Gerhard Grimmer a Kalevi Oikarainen. Na ôsmom mieste bol československý reprezentant Sacký. Po 25 kilometri sa situácia takmer nezmenila. Sacký bol stále ôsmy. Na 40 kilometri mal najlepší čas Grimmer pred Vedeninom a Oikarainenom. Sacký klesol na deviate miesto. Dramatický boj sa rozhodol až v posledných kilometroch. Oiokarainen zvýšil tempo a prešiel cieľom v najlepšom čase. Vedenin s vypätím síl odsunul Grimmera na tretie miesto. Karel Sacký skončil desiaty, Václav Peřina bol pätnásty, Karel Štefl dvadsiaty a Ján Ilavský tridsiatypiaty. Preteky dokončilo 50 mužov, šiesti sa vzdali.[1][2]

Medaila Športovec Krajina Čas
Zlato Kalevi Oikarainen Fínsko Fínsko 2:49:34,70
Striebro Viačeslav Vedenin ZSSR ZSSR 2:50:04,82
Bronz Gerhard Grimmer NDR NDR 2:50:12,88

[1][2]

Beh na lyžiach

[upraviť | upraviť zdroj]
5 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

16. február 1970

Bola to jednoznačná prevaha sovietskych lyžiarok. Obsadili prvé tri miesta. Prekvapilo to všetkých. Na ZOH v Grenobli zažiarila síce 29 ročná Galina Kulakovová, o ktorej sa predpokladalo, že síce bude bojovať o dobré umiestnenie, ale ostatným bežkyniam zo ZSSR odborníci ani novinári nedávali takú šancu. Bežkyne z NDR zaostali a ani Fínky trať nezvládli práve najlepšie. Reputáciu zachraňovala Marjatta Kajosmäa, ktorá obsadila štvrté miesto. Z československých pretekárok Helena Šikolová obsadila 17. a Milena Chlumová 19. miesto., Milena Cillerová 26. miesto a Alena Bartošová 32. miesto. Šikolovej umiestnenie bolo dovtedy najlepšie, aké československé pretekárky zaznamenali na majstrovstvách sveta. Štartovalo 49 pretekárok.[1][2]

Medaila Športovec Krajina Čas
Zlato Galina Kulakova ZSSR ZSSR 18:07,89
Striebro Galina Piljušenko ZSSR ZSSR 18:27,91
Bronz Nina Fjodorova ZSSR ZSSR 18:28,51

[1][2]

10 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

18. február 1970

V polovici pretekov bola československá reprezentantka Helena Šikolová štvrtá. Na štadióne zavládlo vzrušenie. Medzi piatym a siedmym kilometrom museli pretekárky prekonať viacero stúpaní a tu sa malo rozhodovať o dobrom umiestnení. Len 155 cm vysoká Šikolová si viedla veľmi dobre a svoje štvrté miesto si udržala. Na zisk bronzovej medaily jej chýbalo len 6 sekúnd. Sovietske reprezentantky pokračovali v dobrých výsledkoch. Československa reprezentantka Milena Chlumová bola 18. a Milena Cillerová 26. a Alena Bartošová 27. Preteky dokončilo 44 žien.[1][2]

Medaila Športovec Krajina Čas
Zlato Alevtina Oljunina ZSSR ZSSR 36:19,00
Striebro Marjatta Kajosmäa Fínsko Fínsko 36:40,05
Bronz Galina Kulakova ZSSR ZSSR 37:06,04

[1]

Štafeta 3 x 5 km klasicky
[upraviť | upraviť zdroj]

20. február 1970

Bolo mimoriadne dobré počasie, zamrznutý sneh, bezvetrie, len niekoľko stupňov pod nulou a mierne zamračená obloha. Sovietske reprezentantky boli vo forme a neprekvapili víťazstvom. Iba na prvom úseku sa Nina Fjodorova dala predbehnúť Fínkou Senjou Pasulaovou, ale Galina Kulakovová a potom Alevtina Oljunina už nedali žiadnej zo súperiek šancu. Najlepší čas zo všetkých na svojom úseku dosiahla Marjatta Kajosmäa, ale to nestačilo. Prekvapili pretekárky z NDR, ktoré dosiahli najlepší úspech v histórii. Severanky boli sklamané. V behu na 5 km nezískala z nich medailu ani jedna, na 10 km zachraňovala škandinávsku reputáciu Fínka Marjatta Kajosmäa a v štafete zostal severankám tiež len bronz a to len zásluhou Fínska. Československé reprezentantky (Milena Cillerová, Helena Šikulová a Milena Chlumová) skončili piate. Štartovalo 12 štafiet.[1][2]

Medaila Krajina Športovci Čas
Zlato ZSSR ZSSR} Nina Fjodorova 54:32,18
Galina Kulakova
Alevtina Oljunina
Striebro NDR NDR Gabriele Hapt 55:09,65
Renate Fischer
Anna Unger
Bronz Fínsko Fínsko Senja Pusula 55:33,76
Helena Takalo
Marjatta Kajosmäa

[1][2]

Severská kombinácia

[upraviť | upraviť zdroj]

16. február 1970

Súťaž na strednom mostíku bola v nedeľu popoludní. Štartovalo 43 pretekárov. Československú výpravu tvorili združenári Ladislav Rygl, Antonín Kučera, Tomáš Kučera a Libor Foltman. Medailové umiestnenie sa očakávalo od Tomáša Kučeru, ktorý bol na ZOH v Grenobli štvrtý. V skúšobnom skoku Tomáš Kučera jasne ukázal čo vie. Skočil 77,5 metra. Počasie sa náhle zhoršilo. Hmla bola stále hustejšia, chvíľami nebolo skoro nič vidieť. A práve vtedy, keď sa chystal k skoku sa viditeľnosť klesla na minimum. Kučera aj napriek tomu skočil 83,5 metra, čo bol najdlhší skok, ale nezvládol ho a nasledoval ťažký pád. Jury preteky prerušila, lebo podmienky boli neregulárne. Kučera po ťažkom páde a zranení už do bojov nezasiahol. Jeho brat Antonín nebol v najlepšej forme. Najlepšie si počínal Ladislav Rygl, ktorému sa však nie celkom vydaril druhý skok. Skočil 68,5 metra. Po prvej časti pretekov bol na deviatom mieste so stratou 21,5 bodu za vedúcim pretekárom Jurijom Kozulinom zo ZSSR. Do druhej časti pretekov, behu na 15 km, Tomáš Kučera pre zranenie nenastúpil. Veľmi dobrý začiatok mal Ladislav Rygl. Antonín Kučera z pretekov odstúpil a o Ryglovi dlho nebolo nič počuť. Keď sa konečne objavil v cieľovej rovinke a v cieli mu namerali najlepší čas zavládla na štadióne radosť. Libor Foltman bol deviaty. [1][2]

Celkové poradie

[upraviť | upraviť zdroj]
Medaila Športovec Krajina Skoky, body Poradie 15 km, body Poradie Spolu
Zlato Ladislav Rygl Česko Česko-Slovensko 190,5 9 220 1 410,50
Striebro Nikolaj Nogovicyn ZSSR ZSSR 195,5 6 211,86 2 407,536
Bronz Vjačeslav Drjagin ZSSR ZSSR 199,5 4 207,52 5 407,02

[1][2]

Skoky na lyžiach

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredný mostík (P= 70)

[upraviť | upraviť zdroj]

14. február 1970

Len čo sa skončil otvárací ceremoniál 80 tisíc divákov sústredilo pozornosť na prvý program majstrovstiev sveta na strednom skokanskom mostíku. Očakávalo sa, že československý reprezentant Jiři Raška na domácej pôde zvíťazí. Mal najlepší skúšobný skok – 81,5 m. Olympijský víťaz z Grenoble Vladimír Belousov nemal dobrú formu, nebol favoritom. Po prvom kole bol, ale najlepší. Za nim nasledoval Japonec Yukio Kasaja, Švéd Karl-Erik Johansson Nór Ingolf Mork, a Poliak Pawlusziak. Československý reprezentant Rudolf Höhnl bol šiesty a Jiři Raška deviaty. Druhé kolo všetko zmenilo. Najviac prekvapil Garij Napalkov. V druhom kole mal najdlhší skok 84 metrov, ktorý rozhodcovia ohodnotili vysokými známkami. Vyniesol ho na prvé miesto. Po prvom kole bol desiaty. A to sa pravdepodobne už dávno nestalo, aby pretekár poskočil z desiateho na prvé miesto. Rudolf Höhnl sa dostal na štvrté miesto a Jiři Raška na ôsme. Olympijský víťaz Belousov zo ZSSR skončil šiesty. Ďalší z československých skokanov Karel Kodejška bol dvadsiaty a Josef Matouš 48. [1][2]

Medaila Športovec Krajina Dĺžka skoku č.1 (m) Dĺžka skoku č.2 (m) Body
Zlato Garij Napalkov ZSSR ZSSR 78,5 84,0 240,6
Striebro Yukio Kasaya Japonsko Japonsko 84,5 79,0 237,7
Bronz Lars Grini Nórsko Nórsko 81,0 81,5 234,6

[1][2]

Veľký mostík (P= 90)

[upraviť | upraviť zdroj]

21. február 1970

O 13:00 hod. bolo v hľadisku skokanského štadióna 140 tisíc divákov. Stáli na tribúnach i na dojazdovej ploche stredného mostíka. To boli tí šťastnejší. Iní ostali na voľných priestranstvách alebo uviazli na cestách vedúcich na Štrbské Pleso. Stáli tam stovky automobilov a autobusov. Odhaduje sa, že preteky na veľkom mostíku chcelo vidieť približne 200 tisíc divákov. Na tribúnach boli najvyšší štátni a stranícki predstavitelia predseda slovenskej vlády Peter Colotka, predseda SNR Ondrej Klokoč a ďalší.

Na preteky sa prihlásilo 68 skokanov. V prvom kole bol najlepší Poliak Tadeusz Pawlusiak skokom dlhým 94,5 m. Karel Kodejška bol na druhom mieste a Jiří Raška na siedmom. V druhom kole nájazd zvýšili. Japonec Yukio Kasaja skočil 100 metrov, Nór Ingolf Mork 109,5 metra s pádom, Heinz Schmidt z NDR 104 metrov a Josef Matouš, Nór Inge Björneby a Švajčiar Hans Schmidt 102 metrov a potom prišiel fantastický skok Garija Napalkova. Prvý sa mu síce nevydaril, skočil len 91 metrov, ale potom v druhom kole sa rozhodol zariskovať. Razantne sa odrazil a skočil 109,5 metra. Výborne doskočil. Na svetelnej tabuli na prvom mieste zasvietilo jeho meno. Z trinásteho miesta sa vyšvihol na prvé. Po ňom skákal Jiří Raška. Pekným štýlovým skokom doskočil na métu 99 metrov. Vybojoval pre československé farby druhé miesto. Na treťom mieste skončil Poliak Daniel Stanislaw Gąsienica. Vedúci pretekár prvého kola Tadeusz Pawlusiak v druhom kole spadol a skončil na 34. mieste. Z československých pretekárov Karel Kodejška bol 8., Josef Matouš 13. a Rudolf Höhnl 20. Klasifikovaných bolo 68 skokanov.[1][2]

Medaila Športovec Krajina Dĺžka skoku č.1 (m) Dĺžka skoku č.2 (m) Body
Zlato Garij Napalkov ZSSR ZSSR 91 109,5 226,0
Striebro Jiři Raška Česko Česko-Slovensko 91 99,0 212,3
Bronz Daniel Stanislaw Gasienica Poľsko Poľsko 92,0 100,5 211,8

[1][2]

Záverečný ceremoniál

[upraviť | upraviť zdroj]

Na plochu doskočiska skokanského štadióna nastúpili vlajkonosiči zúčastnených krajín spoločne a za nimi športovci zúčastnených krajín. K nim sa pridávali organizátori a technici. Zazneli fanfáry zvučky MS 1970. Predseda FIS Marc Hodler potom vyhlásil po anglicky, francúzsky, nemecky, rusky, švédsky a po slovensky Majstrovstvá sveta 1970 za skončené. Poďakoval sa organizátorom a športovcom za skvelé zážitky a športové výkony. Počas tónov hymny Československej republiky vlajková čata príslušníkov čs. armády sňala z hlavných stožiarov vlajky ČSSR a FIS. Športový program MS 1970 sa skončil.[1][2]

Majstrovstvá sveta na Štrbskom Plese videlo vyše 300 tisíc divákov.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj PSOTKA, Július. Tatry navždy prešli do dejín lyžovania. Vysoké Tatry, roč. IX., čís. 2, s. 4-25.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak Vysoké Tatry Majstrovstvá sveta v lyžovaní, severské disciplíny 1970. Bulletin, čís. 5.
  3. PSOTKA, Július. Ide o majstrovstvá sveta. Vysoké Tatry, roč. IV., čís. 4, s. 17.
  4. MAŠLONKA, Štefan. Majstrovstvá sveta 1970 vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 3, s. 20.