Jozef Lenárt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef Lenárt
slovenský komunistický politik

Narodenie 3. apríl 1923
Liptovská Porúbka
Úmrtie 11. február 2004 (80 rokov)
Praha

Jozef Lenárt (* 3. apríl 1923, Liptovská Porúbka – † 11. február 2004, Praha) bol slovenský komunistický politik a predseda vlády Československej socialistickej republiky v rokoch 1963-1968. Bol jedným z mála komunistických politikov, ktorým sa podarilo bez ujmy prežiť na vysokých straníckych postoch počas prakticky celého obdobia vlády KSČ - od päťdesiatych rokov do roku 1989. Jeho meno sa spája predovšetkým s normalizáciou v 70. a 80. rokoch.

Pôvod a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Lenárt pochádzal z robotníckeho prostredia. Vyštudoval strednú chemickú školu a pracoval v Baťových závodoch vo Svite. Od roku 1943 pracoval v ilegálnej Komunistickej strane Slovenska a v roku 1944 sa aktívne zúčastnil SNP.

V rokoch 1946-1947 bol tajomníkom KSS v okrese Poprad a od roku 1947 bol už v ústrednom výbore strany. Od roku 1950 viedol obuvné závody v Partizánskom a v roku 1951 sa už stal námestníkom ministra ľahkého priemyslu.

V roku 1953 nebol znovuzvolený do ústredného výboru strany, no v rokoch 1953-1956 vyštudoval Vysokú stranícku školu KSSZ v Moskve, čo ho predurčovalo na najvyššie politické posty. Po návrate do vlasti sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KSS v Bratislave. Zároveň sa po štyroch rokoch v roku 1957 opäť stáva členom ústredného výboru KSS, v máji 1958 aj jeho tajomníkom a v júni 1958 členom ÚV KSČ. Ako člen ÚV KSS mal Lenárt na starosti školstvo a propagandu, neskôr dopravu a výstavbu.

V roku 1960 sa stáva členom predsedníctva ÚV KSS a tiež poslancom Národného zhromaždenia. Poslancom NZ a neskôr, od roku 1969, už Federálneho zhromaždenia, zostal až do roku 1990.

V roku 1962 sa Lenárt stal predsedom Slovenskej národnej rady a v roku 1963 predsedom vlády Česko-Slovenska.

Pražská jar a normalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Pražskej jari bol začiatkom roku 1968 Lenárt ako konzervatívny politik (spojený s Novotného krídlom strany) odvolaný z postu predsedu vlády a nahradený proreformným Oldřichom Černíkom. O jeho obratnosti v rámci vnútrostraníckeho boja svedčí fakt, že napriek tomu zostal po celý rok 1968 tajomníkom ÚV KSČ.

Po okupácii vojskami piatich armád Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 Lenárt žiadal spoločne s Biľakom, Indrom a Kolderom prezidenta Svobodu o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. Prezident Svoboda však takýto návrh, v čase, keď boli legálni predstavitelia vlády internovaní okupačnými vojskami, neakceptoval.

Lenárt sa jednoznačne postavil na stranu normalizátorov, vedených neskôr pôvodne proreformne vystupujúcim Gustávom Husákom. Vďaka svojmu rozhodnutiu strávil 70. a 80. roky v najvyšších straníckych funkciách - v r. 1970-1989 bol členom predsedníctva ÚV KSČ a zároveň 1. tajomníkom ÚV KSS.

Po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 bol Lenárt najprv zbavený všetkých funkcií a v roku 1990 následne vylúčený z KSČ. Pri rozpade Česko-Slovenska si zvolil české občianstvo a žil v Prahe.

V roku 1996 bolo voči nemu vznesené obvinenie z vlastizrady v súvislosti so sovietskou okupáciou v roku 1968. Trestné stíhanie bolo v roku 1997 zastavené, ale po odvolaniach sa skončilo až rozhodnutím Vrchným súdom Českej republiky 26. júna 2003, keď boli obaja stíhaní, Miloš Jakeš i Jozef Lenárt definitívne oslobodení.

Lenárt zomrel v roku 2004 vo veku 81 rokov v Prahe.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]