Jozef Lenárt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Lenárt
slovenský komunistický politik
Narodenie3. apríl 1923
Liptovská Porúbka
Úmrtie11. február 2004 (80 rokov)
Praha
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Lenárt

Jozef Lenárt (* 3. apríl 1923, Liptovská Porúbka – † 11. február 2004, Praha) bol slovenský komunistický politik a predseda vlády Československej socialistickej republiky v rokoch 1963-1968. Bol jedným z mála komunistických politikov, ktorým sa podarilo bez ujmy prežiť na vysokých straníckych postoch počas prakticky celého obdobia vlády KSČ - od päťdesiatych rokov do roku 1989. Jeho meno sa spája predovšetkým s normalizáciou v 70. a 80. rokoch.

Pôvod a kariéra[upraviť | upraviť kód]

Jozef Lenárt pochádzal z robotníckeho prostredia. Vyštudoval strednú chemickú školu a pracoval v Baťových závodoch vo Svite. Od roku 1943 pracoval v ilegálnej Komunistickej strane Slovenska a v roku 1944 sa aktívne zúčastnil SNP.

V rokoch 1946-1947 bol tajomníkom KSS v okrese Poprad a od roku 1947 bol už v ústrednom výbore strany. Od roku 1950 viedol obuvné závody v Partizánskom a v roku 1951 sa už stal námestníkom ministra ľahkého priemyslu.

V roku 1953 nebol znovuzvolený do ústredného výboru strany, no v rokoch 1953-1956 vyštudoval Vysokú stranícku školu KSSZ v Moskve, čo ho predurčovalo na najvyššie politické posty. Po návrate do vlasti sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KSS v Bratislave. Zároveň sa po štyroch rokoch v roku 1957 opäť stáva členom ústredného výboru KSS, v máji 1958 aj jeho tajomníkom a v júni 1958 členom ÚV KSČ. Ako člen ÚV KSS mal Lenárt na starosti školstvo a propagandu, neskôr dopravu a výstavbu.

V roku 1960 sa stáva členom predsedníctva ÚV KSS a tiež poslancom Národného zhromaždenia. Poslancom NZ a neskôr, od roku 1969, už Federálneho zhromaždenia, zostal až do roku 1990.

V roku 1962 sa Lenárt stal predsedom Slovenskej národnej rady a v roku 1963 predsedom vlády Česko-Slovenska.

Pražská jar a normalizácia[upraviť | upraviť kód]

Počas Pražskej jari bol začiatkom roku 1968 Lenárt ako konzervatívny politik (spojený s Novotného krídlom strany) odvolaný z postu predsedu vlády a nahradený proreformným Oldřichom Černíkom. O jeho obratnosti v rámci vnútrostraníckeho boja svedčí fakt, že napriek tomu zostal po celý rok 1968 tajomníkom ÚV KSČ.

Po okupácii vojskami piatich armád Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 Lenárt žiadal spoločne s Biľakom, Indrom a Kolderom prezidenta Svobodu o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. Prezident Svoboda však takýto návrh, v čase, keď boli legálni predstavitelia vlády internovaní okupačnými vojskami, neakceptoval.

Lenárt sa jednoznačne postavil na stranu normalizátorov, vedených neskôr pôvodne proreformne vystupujúcim Gustávom Husákom. Vďaka svojmu rozhodnutiu strávil 70. a 80. roky v najvyšších straníckych funkciách - v r. 1970-1989 bol členom predsedníctva ÚV KSČ a zároveň 1. tajomníkom ÚV KSS.

Po roku 1989[upraviť | upraviť kód]

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 bol Lenárt najprv zbavený všetkých funkcií a v roku 1990 následne vylúčený z KSČ. Pri rozpade Česko-Slovenska si zvolil české občianstvo a žil v Prahe.

V roku 1996 bolo voči nemu vznesené obvinenie z vlastizrady v súvislosti so sovietskou okupáciou v roku 1968. Trestné stíhanie bolo v roku 1997 zastavené, ale po odvolaniach sa skončilo až rozhodnutím Vrchným súdom v Prahe 26. júna 2003, keď boli obaja stíhaní, Miloš Jakeš i Jozef Lenárt definitívne oslobodení.

Lenárt zomrel v roku 2004 vo veku 80 rokov v Prahe.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]