Jana Laššáková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jana Laššáková
Súčasná sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 14. december 2017
Bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
2002 – 14. december 2017
Biografické údaje
Rodné menoMurcková
Narodenie22. máj 1952 (69 rokov)
Plavnica, Česko-Slovensko
Politická stranaSMER-SD (do 13. decembra 2017)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnička, poslankyňa NR SR
Národnosťslovenská
Rodina
Manžel
Vladimír Laššák
DetiVladimír

JUDr. Jana Laššáková (* 22. máj 1952, Plavnica) je slovenská právnička a bývalá sociálnodemokratická politička, bývalá poslankyňa. Od decembra 2017 sudkyňa Ústavného súdu SR.

Štúdium a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1976 absolvovala štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. [1] Pracovala ako právnička v chemičke Slovenské lučobné závody v Hnúšti (1976 – 1984), na generálnom riaditeľstve združenia celulózo-papierenských podnikov SLOVCEPA, Banská Bystrica (1984 – 1987) a v Biotike š. p. Slovenská Ľupča (1987 – 1993). V rokoch 1993 – 2002 pôsobila ako komerčná právnička.[2] V období 2004 až 2017 advokátka.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jana Laššáková bola predsedníčkou krajskej organizácie strany SMER - sociálna demokracia v Banskobystrickom kraji a členkou predsedníctva strany. Ako poslankyňa NR SR za túto stranu pôsobila medzi rokmi 20022017. Od roku 2012 predsedníčka parlamentného klubu strany.[3]

V rokoch 20122016 bola vo funkcii podpredsedníčky Národnej rady. Počas celého politického pôsobenia bola členkou Mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, Ústavnoprávneho výboru a Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.[4]

V novembri2014 bola na jeden deň poverená výkonom funkcie predsedu NR SR.

Jej členstvo v strane SMER-SD zaniklo 13. decembra 2017 na základe menovania do sudcovskej funkcie. Rezignovala tiež na funkciu predsedníčky krajskej organizácie v Banskobystrickom kraji[5], vo funkcii ju vystriedala jej menovkyňa Ľubica Laššáková.

Sudkyňa Ústavného súdu[upraviť | upraviť zdroj]

Po takmer trojročnom spore prezidenta Andreja Kisku s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov 6. decembra 2017 Ústavný súd SR rozhodol, že Kiska musí vymenovať siedmich sudcov zvolených NR SR napriek jeho výhradám o ich odbornosti.[6] Aj keď Kiska rozhodnutie kritizoval, za sudcov 14. decembra vymenoval troch zo zvolených: Mojmíra Mamojku, Miroslava Duriša a Janu Laššákovú.[7]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa informácií denníka Plus jeden deň získali neziskové organizácie priateľa poslankyne Jany Laššákovej štátny príspevok na zriadenie tzv. sociálneho podniku.[8] Laššáková je tiež kritizovaná pre signalizovanie poslancom NR SR za stranu SMER-SD ako majú postupovať pri hlasovaní. [9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Absolventi PraF UK 1971 – 1980 (Rok 1976) [online]. Bratislava: Právnická fakulta UK v Bratislave, [cit. 2014-02-16]. Dostupné online.
  2. Jana Laššáková [online]. Osobnosti.sk, [cit. 2014-02-16]. Dostupné online.
  3. Šéfkou klubu Smeru sa stala Jana Laššáková [online]. Bratislava: SITA; SME, 2012-04-04, [cit. 2014-02-17]. Dostupné online.
  4. JUDr. Jana Laššáková sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  5. TASR. Jana Laššáková už nie je členkou Smeru-SD. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-14. Dostupné online [cit. 2017-12-14].
  6. Nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 575/2016-197 [online]. Košice: Ústavný súd SR, 2017-12-06, [cit. 2017-12-14]. Dostupné online.
  7. TASR. Prezident vymenoval troch sudcov ústavného súdu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-14. Dostupné online [cit. 2017-12-16].
  8. SÉLEŠOVÁ, Slávka. Sociálne podniky prihrali ďalšie milióny ľuďom blízkym vláde [online]. Bratislava: Perex, 2009-05-14, [cit. 2014-02-17]. Dostupné online.
  9. Palec dolů - zabij gladiátora? Ne. Hlasuj proti, poslanče [online]. Týden, 2013-05-30, [cit. 2014-02-17]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]