Preskočiť na obsah

Magda Vášáryová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Magda Vášáryová
slovenská herečka, politička a diplomatka
Magda Vášáryová v roku 2022
Magda Vášáryová v roku 2022
Poslankyňa Národnej rady SR
V úrade
2006 – 2016
PremiérRobert Fico
Iveta Radičová
Robert Fico
Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR
V úrade
21. február 2005 – 4. júl 2006
PremiérMikuláš Dzurinda
Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku
V úrade
2000 – 2005
Predchodca Ondrej Nemčok František Ružička Nástupca
Veľvyslankyňa ČSFR v Rakúsku
V úrade
10. apríl 1990[1] – 1993
Predchodca Milan Rusňák Rudolf Filkus Nástupca
Biografické údaje
Narodenie26. august 1948 (77 rokov)
Banská Štiavnica, ČSR
Politická stranaSDKÚ-DS (2005 – 2013)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Rodina
PríbuzníEmília Vášáryová
Manžel
DetiHana Lasicová
Žofia Lasicová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMagda Vášáryová
(multimediálne súbory)

Magda Vášaryová, vlastným menom Magdaléna Vášáryová (* 26. august 1948, Banská Štiavnica) je slovenská herečka, diplomatka a politička. Jej filmová kariéra sa viaže na 60. až 80. roky 20. storočia. Bola veľvyslankyňou ČSFR vo Viedni (1990 – 1993) a SR vo Varšave (2000 – 2005). V roku 1999 neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách na post prezidentky SR. V rokoch 2006 – 2016 bola poslankyňou Národnej rady SR za stranu SDKÚ-DS. Od roku 2013 je predsedníčkou spolku Živena.[2]

Štúdium a umelecká kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1966 – 1971 študovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1970 pôsobila ako herečka v Divadle na Korze, Novej scéne (1971 – 1983) a v Slovenskom národnom divadle (1983 – 1990). Je autorkou knižných spomienkových impresií o Banskej Štiavnici Krátke listy jednému mestu (1988) a viacerých ďalších publikácií.

V roku 1988 dostala titul zaslúžilá umelkyňa.

Diplomatická a politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Diplomatická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1990 – 1993 pôsobila ako veľvyslankyňa Česko-Slovenska v Rakúsku.[3] Počas diplomatickej misie bývala spolu s dcérami vo Viedni kým jej manžel ostal v Bratislave. Zatiaľ čo pre diplomatov poskytujú podporu manželky, resp. dostávajú finančnú kompenzáciu, diplomatkám sa takýto príspevok nevyplácal: „Požiadala som oň, aby som nebola diskriminovaná, … Musela som si zaplatiť pracovnú silu, lebo som nemala čas na to, aby som si žehlila blúzky, aby som upratovala byt. Václav Havel, známy feminista, aj s ministrom zahraničných vecí Jiřím Dienstbierom nakoniec presadili, že som tie peniaze dostala a platila som si z nich služby, ktoré inak zadarmo robí diplomatova manželka.“[4]

3. mája 1993 u seba doma usporiadala stretnutie, kde sa začala formovať Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA).[5] V rokoch 1993 – 2000 bola jej riaditeľkou.[6] V roku 2020 je čestnou predsedníčkou rady SFPA.[7] V roku 1998 založila Občianske oko.[3]

Vo voľbách v roku 1999 kandidovala ako nezávislá kandidátka na post prezidenta Slovenska. Vo voľbách získala 194 635 hlasov, 6,6 %. Do druhého kola sa nedostala.[8] Svoju kandidatúru oznámila vo februári 1999 v Banskej Bystrici. Chcela potvrdiť zmeny v roku 1989 a 1998.[9] Do prezidentského úradu kandidovala ako prvá žena na Slovensku.[10]

V rokoch 2000 – 2005 pôsobila ako veľvyslankyňa Slovenska v Poľsku. Jej predchodcom bol Ondrej Nemčok a nástupcom František Ružička.[11]

Politická kariéra (2005 – 2016)

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 21. februára 2005 zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí SR v druhej vláde Mikuláša Dzurindu.[12]

V lete 2005 vstúpila do SDKÚ.[12] 12. decembra 2013 spoločne s Luciou Žitňanskou a Miroslavom Beblavým vystúpila z SDKÚ-DS.[13] Do nástupu tzv. Tretej vlády Roberta Fica (2016) pôsobila v NR SR ako nezaradená poslankyňa. V roku 2016 do parlamentu znovu nekandidovala.

Ďalšie aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 15. novembra 2013 je predsedníčkou spolku Živena. Jej ciele po zvolení boli „Zatiaľ v rámci Živeny mám tri ciele. Jedným z nich je najmä zmodernizovanie komunikácie, doplnenie členskej základne a tiež by som chcela získať viac peňazí modernejšími spôsobmi, napríklad v podobe grantov“. Jej predchodkyňou bola Zora Breierová.[14] Popri Živene viedla aj Inštitút pre kultúrnu politiku.[15] Vyučuje tiež na CEVRO INSTITUTe v Česku.[3]

V roku 2020 pred parlamentnými voľbami podporila politika Progresívneho Slovenska Miroslava Kocúra.[16]

Jej matkou bola Hermine Schmidt - Nemka z Hornej Štubne a otec Jozef Vášary bol pôvodom z talianskej rodiny Vasari, ktorí si zrejme pod vplyvom okolností zmenili meno tak, aby znelo po maďarsky.[17] Je sestrou herečky Emílie Vášáryovej. Jej prvým manželom bol herec Dušan Jamrich, druhým Milan Lasica, s ktorým má dcéry Hanu a Žofiu.

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Knižná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Krátke listy jednému mestu. 1. vyd. Martin : Osveta, 1988. 79 s. (2. vyd. Levice : L.C.A., 1999. 79 s. ISBN 80-88897-33-5.)
  • Diskrétní průvodce : co možná nevíte o společenském chování. 1. vyd. Praha : Pragma, 1999. 128 s. ISBN 80-7205-610-7.
  • Buďme poriadni : ak nevieš, ako sa máš správať, správaj sa slušne. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2006. 161 s. ISBN 80-7149-847-5.
  • Polnočný sused. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2008. 279 s. ISBN 978-80-8101-130-6.
  • Hlavička štátu : fragmenty občianskej výchovy. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2009. 54 s. ISBN 978-80-8101-173-3.
  • Terapia kultúrou. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2015. 215 s. ISBN 978-80-556-1453-3.
  • 2016: Cena Hanno R. Ellenbogen od The Prague Society for International Cooperation za verejnú službu a celoživotný boj proti korupcii.[18]
  • 2017: cena Hercova misia na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Košiciach.[19]
  • 2019: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy od prezidenta SR Andreja Kisku „za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia, medzinárodných vzťahov a za šírenia dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí“.[20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Přehled vedoucích čs. / české diplomatické mise ve Vídni [online]. mzv.cz, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  2. ↑ RMNO [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2022-05-29 z originálu.
  3. 1 2 3 Mgr. Magdaléna Vášáryová - Vysoká škola CEVRO INSTITUT [online]. cevroinstitut.cz, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online. Archivované 2020-06-29 z originálu.
  4. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Prezidentka svojich partnerov nezapiera a tak je to správne. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-04. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1339-844X.
  5. ↑ VÁŠÁRYOVÁ, Magda. Vášaryová: Priznajme si, že sme úspešnou krajinou a prestaňme so stredoeurópskym nariekaním [online]. euractiv.sk, 2018-10-08, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  6. ↑ História SFPA [online]. sfpa.sk, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online. Archivované 2020-06-11 z originálu.
  7. ↑ Správna rada SFPA [online]. sfpa.sk, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  8. ↑ Magdaléna Vášáryová. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Magda Vášáryová kandiduje na prezidentku. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 1999-02-19. Dostupné online [cit. 2020-06-11].
  10. ↑ Magda Vášaryová - Články - Rádio Slovensko [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  11. ↑ Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2020-01-28, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online. Archivované 2022-03-08 z originálu.
  12. 1 2 SITA. Štátna tajomníčka Magda Vášáryová vstúpila do SDKÚ. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-07-01. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. www.sme.sk, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  14. ↑ TASR. Magda Vášáryová je novou predsedníčkou ženského spolku Živena. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-11-15. Dostupné online [cit. 2020-06-11].
  15. ↑ Teraz.sk. M. Vášáryová preberá žezlo Štúrových nástupkýň, chce akciu v Budapešti. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-03-10. Dostupné online [cit. 2020-06-11].
  16. ↑ KOCÚR, Miroslav. Podpora od Vášáryovej a Bezáka. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-02-15. Dostupné online [cit. 2021-04-03].
  17. ↑ LASICA, Milan. V krátkosti.. [s.l.] : [s.n.], 2021. S. 99.
  18. ↑ Prague Society udělila Ceny Hanno R. Ellenbogen za celoživotní obětavost veřejné službě [online]. praha.eu, 2016-04-07, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online. Archivované 2016-11-21 z originálu.
  19. ↑ Magda Vášáryová si prevzala cenu Hercova misia [online]. Košice: IFF Art Film, 2017-06-24, [cit. 2025-11-15]. Dostupné online.
  20. ↑ TASR. Prezident udelil 30 osobnostiam vyznamenania, trom in memoriam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-01-08. Dostupné online [cit. 2025-11-15].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ZINDELOVÁ, Michaela; DIETLOVÁ, Magdalena. Obyčejné rozhovory. 1. vyd. Praha : Kredit, 1991. 173 s. ISBN 80-85279-18-5. S. 89 – 95.
  • HVÍŽĎALA, Karel. Vlčice : rozhovory s Magdou Vášáryovou a Ivou Brožovou. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 2017. 286 s. ISBN 978-80-204-4589-6.
  • ŠABATA, Petr. Než zmizím : Magda Vášáryová. Praha : Bourdon, 2025. 208 s. ISBN 978-80-7611-322-0.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Magda_Vášáryová&oldid=8126190“