Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky
| Politika na Slovensku
|
| Ústava Slovenskej republiky |
| Ústavní činitelia |
|---|
|
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová |
| Politické strany v Národnej rade |
| Koalícia: SMER – SD · SNS · MOST – HÍD Opozícia: SaS · OĽaNO – NOVA · ĽSNS · SME RODINADS |
| Poslanci NR SR |
| 1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 |
| Voľby na Slovensku |
| Prezidentské voľby: 1993 ·
1999 ·
2004 Parlamentné voľby: Krajské voľby: Komunálne voľby: Európske parlamentné voľby: Referendá: |
| Zahraničná politika |
|
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sú voľby poslancov do najvyššieho slovenského legislatívneho orgánu. Voľby sú všeobecné, priame, rovné a tajné. Konajú sa raz za štyri roky počas jediného dňa (v sobotu). Vo voľbách si občania zvolia 150 členov – zástupcov politických strán (poslancov), volených pomerným volebným systémom, v rámci jedného volebného obvodu (celé Slovensko).
Volebný systém pre tieto voľby je definovaný v Ústave Slovenskej republiky a to v článku 30 ods. 3 a v zákone č. 180/2014 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Volebný prah na vstup strany do parlamentu je 5 % z celkového počtu platných voličských hlasov odovzdaných vo voľbách. U koalície zloženej z dvoch alebo troch politických strán je to 7 %, u koalície zloženej zo 4 a viac politických strán je to 10 %. V prípade, že ani jeden politický subjekt túto hranicu nesplnil, zníži sa hranica z 5 % na 4 %, zo 7 % na 6 % a z 10 % na 9 % tak, aby sa pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a pri prideľovaní mandátov mohlo prihliadať aspoň na dva kandidujúce politické subjekty.
Volebná formula, podľa ktorej sú rozdeľované poslanecké mandáty, je metóda najvyšších zostatkov s Hagenbach-Bischoffovou kvótou.[Poznámky 1] Kandidátka je otvorená, voliči môžu hlasovať aj pomocou tzv. preferenčných hlasov. Volič má v dispozícii zakrúžkovať štyroch kandidátov a tak im prideliť svoj preferenčný hlas. Kandidátovi stačí získať 3 % (donedávna to bolo 10 %) z celkového množstva hlasov jeho strany / koalície na to, aby mal prednosť pred kandidátmi, ktorí sú na kandidátke vyššie.
Jednou zo zmien zavedených v roku 2006 je zavedenie tzv. volebnej kaucie vo výške 16 596,- eur (500 tisíc korún), ktorá bude vrátená, v prípade že získali viac ako 2 % odovzdaných hlasov. Súčasná hodnota kaucie je 17 000,- eur. Ak politický subjekt túto kauciu nezloží, nemôže sa zúčastniť parlamentných volieb. Vo voľbách v roku 2010 prepadla kaucia deviatich politických strán, ktoré nezískali dve percentá hlasov, a tak si štát polepšil dovedna o 149 346 eur.
Ďalšími zmenami od roku 2006 je aktívne volebné právo, t. j. možnosť voliť aj slovenským občanom zdržiavajúcim sa v zahraničí, ktorí môžu zaslať hlasovacie lístky poštou. Od roku 2006 parlamentné voľby trvajú namiesto dvoch iba jeden deň.
Pozri aj[upraviť | upraviť kód]
Poznámky[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Viď. Zákon č. 180/2014 Z.z. § 68. Pri výpočte celorepublikového volebného čísla sa počet platných hlasov pre strany, ktoré prekročili volebný prah, vydelí číslom 151. Toto číslo zodpovedá Hagenbach-Bischoffovej kvóte, ktorá v menovateli používa počet mandátov plus 1. Keďže táto kvóta zdieľa časť názvu s Hagenbach-Bischoffovou metódou, ktorá vždy dáva rovnaké rozdelenia mandátov ako D’Hondtova metóda, niekedy sa vo verejnej diskusii systém rozdeľovania mandátov v NR SR nesprávne označuje ako D’Hondtova metóda. Metóda najvyšších zostatkov s Hagenbach-Bischoffovou kvótou ale niekedy dáva iné rozdelenie mandátov ako D’Hondtova metóda. Podrobný popis zaužívaných metód na prideľovanie mandátov v pomerných systémoch je dostupný v slovenčine v Vladimír Dančišin. Metódy prerozdeľovania mandátov v pomernom volebnom systéme. [s.l.] : Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity, 2013.
