Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Pellegrini

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sú voľby poslancov do najvyššieho slovenského legislatívneho orgánu. Voľby sú všeobecné, priame, rovné a tajné. Konajú sa raz za štyri roky počas jediného dňa (v sobotu). Vo voľbách si občania zvolia 150 členov – zástupcov politických strán (poslancov), volených pomerným volebným systémom, v rámci jedného volebného obvodu (celé Slovensko).

Organizácia volieb[upraviť | upraviť zdroj]

Volebný systém pre tieto voľby je definovaný v Ústave Slovenskej republiky a to v článku 30 ods. 3 a v zákone č. 180/2014 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Volebný prah na vstup strany do parlamentu je 5 % z celkového počtu platných voličských hlasov odovzdaných vo voľbách. U koalície zloženej z dvoch alebo troch politických strán je to 7 %, u koalície zloženej zo 4 a viac politických strán je to 10 %. V prípade, že ani jeden politický subjekt túto hranicu nesplnil, zníži sa hranica z 5 % na 4 %, zo 7 % na 6 % a z 10 % na 9 % tak, aby sa pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a pri prideľovaní mandátov mohlo prihliadať aspoň na dva kandidujúce politické subjekty.

Volebná formula, podľa ktorej sú rozdeľované poslanecké mandáty, je metóda najvyšších zostatkov s Hagenbach-Bischoffovou kvótou, ktorá je variantom D'Hondtovej metódy.[1][Poznámky 1][2] Kandidátka je otvorená, voliči môžu hlasovať aj pomocou tzv. preferenčných hlasov. Volič má v dispozícii zakrúžkovať štyroch kandidátov a tak im prideliť svoj preferenčný hlas. Kandidátovi stačí získať 3 % z celkového množstva hlasov jeho strany / koalície na to, aby mal prednosť pred kandidátmi, ktorí sú na kandidátke vyššie.

Voľby sú tajné. Nevidiaci voliči však musia využiť asistentov, kedže volebné lístky nie sú pre nich upravené. Zo zákona majú na asistenciu právo.[3]

Zmeny organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou zo zmien zavedených v roku 2006 je zavedenie tzv. volebnej kaucie vo výške 16 596,- eur (500 tisíc korún), ktorá bude vrátená, v prípade že získali viac ako 2 % odovzdaných hlasov. Súčasná hodnota kaucie je 17 000,- eur.[4] Ak politický subjekt túto kauciu nezloží, nemôže sa zúčastniť parlamentných volieb. Vo voľbách v roku 2010 prepadla kaucia deviatich politických strán, ktoré nezískali dve percentá hlasov, a tak si štát polepšil dovedna o 149 346 eur.

Ďalšími zmenami od roku 2006 je aktívne volebné právo, t. j. možnosť voliť aj slovenským občanom zdržiavajúcim sa v zahraničí, ktorí môžu zaslať hlasovacie lístky poštou. Od roku 2006 parlamentné voľby trvajú namiesto dvoch iba jeden deň.

Pred parlamentnými voľbami v marci 2016 bol volebný zákon[5] dvakrát novelizovaný najmä v oblasti financovania kampane a moratória na volebné prieskumy. Napríklad pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 môžu politické subjekty na kampaň minúť najviac tri milióny € vrátane DPH, pričom musia mať transparentný účet. Na kampani sa môžu zúčastniť aj tretie strany, tie sa musia registrovať na ministerstve vnútra. Strana môže počas jedného volebného obdobia prijať najviac 3,5 milióna eur z darov, pôžičiek a úverov. Limit sa však netýka príspevkov od štátu.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pri výpočte celorepublikového volebného čísla sa počet platných hlasov pre strany, ktoré prekročili volebný prah, vydelí číslom 151. Toto číslo zodpovedá Hagenbach-Bischoffovej kvóte, ktorá v menovateli používa počet mandátov plus 1. Keďže táto kvóta zdieľa časť názvu s Hagenbach-Bischoffovou metódou, ktorá vždy dáva rovnaké rozdelenia mandátov ako D’Hondtova metóda, niekedy sa vo verejnej diskusii systém rozdeľovania mandátov v NR SR nesprávne označuje ako D’Hondtova metóda. Metóda najvyšších zostatkov s Hagenbach-Bischoffovou kvótou ale niekedy dáva iné rozdelenie mandátov ako D’Hondtova metóda. Podrobný popis zaužívaných metód na prideľovanie mandátov v pomerných systémoch je dostupný v slovenčine knihe

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenský Zákon č. 180/2014 Z.z. § 68
  2. Vladimír Dančišin. Metódy prerozdeľovania mandátov v pomernom volebnom systéme. [s.l.] : Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity, 2013.
  3. BELLA, Vitalia. Tajné voľby pre všetkých? Pre nevidiacich to stále neplatí. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-29. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. ISSN 1339-844X.
  4. Zákon č. 180/2014 Z. z. §50 (4) b)
  5. S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o.. Zákon č. 181/2014 Z. z.Zákon o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]