Branislav Ondruš

Branislav Ondruš
Poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 2024
Štátny tajomník Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade 2023 – 2024
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade 2010 – 2012
Biografické údaje
Narodenie	28.3.197328. marec 1973 (52 rokov) Levoča
Politická strana	SDĽ (1999 – 2002) SMER – sociálna demokracia (2008 – 2020) HLAS – sociálna demokracia (od 2020)
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	Politik, žurnalista, politológ
Národnosť	slovenská
Rodina
Deti	4 (Lucia Andrea Beňová, Katarína Ondrušová, Jakub Ondruš, Martin Ondruš)
Odkazy
Branislav Ondruš na branoondrus.sk
	Branislav Ondruš (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Branislav Ondruš (* 28. marec 1973, Levoča) je slovenský ľavicový politik a publicista, poslanec Euópskeho parlamentu, dlhoročný odborník v oblasti práce, zamestnanosti a sociálnych vecí. Od študentských čias aktívny antifašista bol v roku 2024 zvolený za stranu Hlas – sociálna demokracia do Európskeho parlamentu, kde pôsobí vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, ako aj vo výbore pre medzinárodný obchod. Jeho prioritami sú sociálna ekonomika a družstevníctvo, pracovné podmienky a posilnenie reprezentácie pracujúcich, ako aj zvýraznenie sociálnej a environmentálnej dimenzie medzinárodného obchodu a ochrana európskych producentov pred neférovou konkurenciou z iných častí sveta. V minulosti pôsobil štátny tajomník ministerstva práce, poslanec NRSR, riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR, ako moderátor spravodajskej relácie Noviny na JOJ-ke ako aj televíznych novín v televízii Markíza.

Branislav Ondruš pochádza z Levoče, ale vyrastal v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1991 - 1996 študoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1994 študoval na Thames Valley University európske politické systémy, čo sa odrazilo v jeho pôsobení ako politického experta ešte počas štúdia v rokoch 1995 - 1996 v Rade Európy v Štrasburgu. Študijné pobyty absolvoval v USA, Veľkej Británii a vo Švédsku. Už počas štúdia pracoval externe pre printové médiá (najmä denník Pravda a týždenník Nové Slovo), pričom sa venoval domácej politike a otázkam vývoja ľavicovej (primárne sociálnodemokratickej) politickej scény na Slovensku a v Európe.

Po skončení školy v roku 1996 nastúpil do televízie Markíza ako moderátor televíznych novín, ekonomický redaktor a komentátor. Po vzniku spoločensko-politickej publicistickej relácie Na Slovensku je to tak v nej pravidelne analyzoval a komentoval najmä sociálno-ekonomické udalosti a verejné politiky. V roku 1999 sa stal najprv hovorcom Strany demokratickej ľavice a 21. októbra 2000, na šiestom zjazde strany v Košiciach, bol zvolený za jej prvého podpredsedu (v období keď táto strana bola v koalícii so Slovenskou demokratickou koalíciou, Maďarskou koalíciou a Stranou občianskeho porozumenia).

Začiatkom roka 2002 nastúpil do televízie Joj, v ktorej spolu s Danou Roháčovou otvorili 2. marca 2002 o 19:00 jej vysielanie reláciou Noviny. Pozornosť venoval najmä rôznym aspektom principiálnej zmeny dôchodkového systému, ktorej neoliberálny dizajn priniesol najdramatickejšiu privatizáciu časti dôchodkového systému v celej Európskej únii. Vo svojich príspevkoch konfrontoval vládnu propagandu s analytickými zisteniami nezávislých (akademických) ekonómov, odborníkov z prostredia odborového hnutia, ako aj reálnymi skúsenosťami „investičných“ penzijných systémov. Podobne analyzoval a komentoval neoliberálnu daňovú reformu, založenú na tzv. rovnej dani, zvýhodňujúcej vysoké príjmy a príjmy z majetku a kapitálu, likvidujúcej dane z dedičstva či z dividend. V roku 2006 moderoval aj reláciu Črepiny okolo sveta za 80 dní. Svoje pôsobenie v v televízií JOJ ukončil v roku 2008.Po prepade SDĽ odišiel na čas z politiky. (Vo voľbách v septembri 2002 získala SDĽ len 1,36% hlasov a nedostala sa do parlamentu.) V roku 2012 kandidoval za stranu Smer, dostal sa do parlamentu a získal kreslo tajomníka ministerstva práce. Zúčastnil sa súťaže Celebrity Camp.

V posledných troch rokoch pôsobenia v TV JOJ pravidelne publikoval aj v ľavicovom týždenníku Nové Slovo analýzy, komentáre či rozhovory zamerané na sociálno-ekonomické verejné politiky. Svoju písanú publicistiku však rozšíril aj na kľúčové environmentálne témy, akými bola ochrana prírody vo vzťahu k stavebníctvu a doprave, alebo problematika nahradenia fosílnych palív.

Ako novinár spolupracoval na realizácii a mediálnej podpore viacerých verejnoprospešných rozvojových projektov, napríklad pilotného overenia systému rómskych asistentov v materských a na základných školách.

Politická kariéra

Branislav Ondruš patril medzi zakladateľov a bol prvým predsedom organizácie Mladá demokratická ľavica (MDĽ). Išlo o jednu z prvých politických mládežníckych organizácií na Slovensku, prepojenú na postkomunistickú Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá vznikla v júni 1991 a mala celoslovenskú pôsobnosť. Neskôr sa stal 1. podpredsedom a potom predsedom Rady mládeže Slovenska (RMS), strešnej asociácie detských a mládežníckych organizácií na Slovensku. V tomto období sa stal členom riadiaceho výboru kampane Rady Európy proti rasizmu, nacionalizmu a xenofóbii, zastupujúc národné rady mládeže zo strednej  a východnej Európy.

Členom SDĽ bol od jej vzniku a v roku 1995 bol zvolený za člena jej výkonného výboru (predsedníctva). Po prerušení novinárskej kariéry ho v roku 2000 zvolili delegáti zjazdu v Košiciach za 1. podpredsedu strany. Okrem sociálnej politiky mal na starosti regionálnu politiku a medzinárodné vzťahy (SDĽ mala pozorovateľský štatút v Strane európskych socialistov). V tejto funkcii po roku a pol skončil a politiku opustil, aby sa do nej vrátil v júni 2010, kedy bol po prvý krát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Smer – sociálna demokracia.

Poslancom NR SR sa stal celkovo trikrát. Po svojom prvom zvolení sa stal podpredsedom Výboru NR SR pre sociálne veci ako zástupca parlamentnej opozície. V tejto funkcii úzko spolupracoval najmä s Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) SR, pretože vtedajšia pravicová vláda presadzovala hĺbkovú „reformu“ pracovného práva, ktorá oslabila nielen ochranu práce a práva zamestnancov, ale aj postavenie a pôsobenie odborov na pracoviskách. Dôsledkom protiodborárskej politiky bolo dokonca pozastavenie fungovania národnej tripartity. Spoločne s odborárskymi expertmi predkladal návrhy na revíziu dôchodkového systému s cieľom posilnenia prvku solidarity a vylúčenia ziskov súkromných spoločností z povinného dôchodkového poistenia. Okrem toho pracoval na prvých legislatívnych návrhoch v oblasti sociálnej ekonomiky.

V apríli 2012 sa po opätovnom zvolení do NR SR stal štátnym tajomníkom [./Https://www.employment.gov.sk/sk/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR]. Do jeho pôsobnosti patrila oblasť zamestnanosti a práce vrátane pracovného práva a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďalej zodpovedal za sociálny dialóg a tripartitné rokovania a venoval sa európskym záležitostiam. SR permanentne zastupoval na zasadaniach Rady EÚ vo formáte pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EPSCO), bol členom skupiny SD ministrov pod vedením Nicolasa Schmita. V spolupráci s KOZ SR presadil zásadné zmeny Zákonníka práce, ktoré priniesli signifikantné posilnenie práv zamestnancov a postavenia odborov na pracoviskách. Okrem toho pripravil a presadil zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá do slovenského práva zaviedla princíp rozširovania odvetvových kolektívnych zmlúv. Zároveň pre schválenie vládou SR pripravil nadrezortnú Národnú stratégiu zamestnanosti, ktorej samostatná kapitola bola venovaná potenciálu a rozvoju sociálnej ekonomiky v SR.

Ako štátny tajomník posilnil nielen aktivity MPSVR SR na európskej úrovni a spoluprácu s SD ministrami na pôde Rady EPSCO, ale aj účasť ministerstva na bilaterálnej spolupráci s kandidátskymi krajinami. V priebehu ôsmich rokov bol spoluautorom a „project leader“ vo viacerých twinningových projektoch v Srbsku, Chorvátsku a Gruzínsku. Projekty boli zamerané na posilnenie sociálneho dialógu (Srbsko), potieranie nelegálneho zamestnávania (Chorvátsko), budovanie služieb zamestnanosti (Gruzínsko), vybudovanie inšpekcie práce (Gruzínsko) a transpozíciu legislatívy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Srbsko, Gruzínsko).

Začiatkom roka 2016 bol do NR SR zvolený po tretí krát a opäť sa stal aj štátnym tajomníkom, pričom jeho pôsobnosť sa rozšírila o rodinnú a sociálnu politiku štátu a oblasť sociálnych služieb a podpory a pomoci zdravotne postihnutým ľuďom. Na ministerstve vytvoril útvar pre sociálnu ekonomiku a pracovnú skupinu za účasti mimovládnych odborníkov, ktorá pripravila komplexné legislatívne prostredie pre sociálnu ekonomiku. V roku 2018 schválila NR SR vôbec po prvý krát v histórii Slovenska zákon o sociálnej ekonomike, ktorý priniesol nielen reguláciu v podobe pravidiel, ale najmä rozsiahlu paletu podporných mechanizmov pre subjekty sociálnej ekonomiky vrátane zníženej sadzby DPH, daňovej úľavy na reinvestovaný zisk, viacerých zvýhodnení vo verejnom obstarávaní a nástrojov investičnej pomoci sociálnym podnikom.

Už od roku 2015 bol Branislav Ondruš ako štátny tajomník členom vládnej komisie pre prípravu predsedníctva SR v Rade EÚ (druhá polovica roku 2016) a osobne zodpovedal za prípravu a výkon predsedníctva vo formáte Rady EPSCO. O. i. zvolil dopady automatizácie a digitalizácie na trh práce a postavenie pracujúcich za tému neformálneho zasadania Rady EPSCO v júli 2016 a riadil prípravu a realizáciu celoeurópskej ministerskej konferencie o sociálnej ekonomike. Práve na nej podpísali 2. 12. 2016 ministri a ich zástupcovia deklaráciu o vytvorení Monitorovacieho výboru pre Luxemburskú deklaráciu.

V roku 2020 Branislav Ondruš odišiel z politických funkcií a externe pracoval ako expert – poradca pre štátne inštitúcie krajín Západného Balkánu v rámci podpory reforiem financovanej Európskou komisiou. Napr. v Severnom Macedónsku asistoval pri realizácii programu Záruka pre mladých, keďže táto krajina sa ako prvá z nečlenov EÚ zapojila do tohto programu. B. Ondruš zodpovedal za reformu stredného odborného vzdelávania a rekvalifikačných programov pre mladých nezamestnaných s cieľom ich lepšieho prepojenia na potreby trhu práce.

V tom istom období stál pri založení národnej platformy Social Economy Slovakia (SES), ktorá v súčasnosti združuje takmer 300 sociálnych podnikov vrátane družstiev, finančných a akademických inštitúcií, ako aj mimovládnych organizácií, pôsobiacich v oblasti sociálnej ekonomiky. Ondruš bol jej predsedom od vzniku do konca roku 2023. SES pod jeho vedením pripravila revíziu legislatívy pre sociálnu ekonomiku, zapojila sa do niekoľkých nadnárodných projektov a stala sa členom Social Economy Europe. Okrem toho reprezentovala sektor v procese prípravy Social Economy Action Plan (Európska komisia) a podpísala memorandum o spolupráci so združením regionálnej (SK8) a memorandum o spolupráci so združením miestnej samosprávy (ZMOS) v SR. Takto vznikol rozsiahly ekosystém sociálnej ekonomiky, v rámci ktorého dnes SES realizuje celoštátny program systematickej podpory a sprevádzania sociálnych podnikov, popularizácie a rozširovania sociálneho a environmentálneho verejného obstarávania a zelenej a digitálnej transformácie sociálnej ekonomiky.

Popri tejto činnosti sa Ondruš angažoval v budovaní a činnosti novej strany Hlas – sociálna demokracia. Mal na starosti tvorbu jej politiky v rezorte práce a sociálnych vecí, spracoval vyše 20 legislatívnych návrhov. Dnes je členom jej predsedníctva.

V novembri 2023 sa Branislav Ondruš stal tretí krát štátnym tajomníkom MPSVR SR, čím sa stal rekordérom na tejto funkcii v histórii SR. Jeho tentoraz krátke pôsobenie sa zameralo najmä na prípravu zásadnej reformy sociálnych služieb a posudkovej činnosti pre účely sociálnej pomoci, ako aj posilnenie inšpekcie práce a prehĺbenie jej spolupráce s odbormi. Naštartoval tiež viaceré inovatívne projekty, napr. vybudovanie tzv. Barnahusov, centier pre deti, ktoré sa stali obeťami alebo aktérmi kriminálnej činnosti.

V júni 2024 bol Branislav Ondruš zvolený za poslanca Európskeho parlamentu (za stranu Hlas – SD). Stal sa riadnym členom výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a náhradníkom vo výbore pre medzinárodný obchod (INTA). Nie je zaradený do žiadnej poslaneckej skupiny. Medzi jeho priority patria práva zamestnancov a postavenie odborov, pracovné podmienky pracujúcich a rozvoj sociálnej ekonomiky a družstevníctva. V oblasti medzinárodného obchodu sú jeho prioritami najmä férové podmienky pre európskych producentov, ochrana sociálnych a environmentálnych štandardov a znižovanie negatívnych externalít medzinárodného obchodu. Nadviazal stálu spoluprácu s ľavicovými poslaneckými skupinami, s ktorými spolupracuje pri predkladaní návrhov. Je členom Intergroup on the Social Economy and Services of General Interest, Integroup on Trade Unions a Working Group for Fair Trade. Taktiež je členom the Delegation to the EU-North Macedonia Jiont Parliamentary Committee Medzi jeho dôležitých mimoparlamentných partnerov patria the Social Economy Europe, the European Trade Union Confederation, the European confederation of industrial and service cooperatives a na národnej úrovni najmä SES a odvetvové odborové zväzy.

Branislav Ondruš je tiež dlhoročným členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Vyše tri roky pôsobil v neplatenej pozícii šéfredaktora časopisu SZPB Bojovník, v súčasnosti je členov predsedníctva oblastného výboru SZPB v Lučenci a členom Ústrednej rady SZPB. Spoluorganizuje a zúčastňuje sa na mnohých aktivitách zväzu najmä súvisiacich s oslavami oslobodenia slovenských miest a obcí spod nadvlády nemeckých nacistov a ich slovenských prisluhovačov, výročia Slovenského národného povstania, ako aj víťazstva nad fašizmom na Slovensku a v Európe.

Publikačná činnosť

Branislav Ondruš je spoluautorom niekoľkých odborných publikácií, analytických dokumentov a štúdií v oblasti zamestnanosti a trhu práce (v slovenskom jazyku).

Life-long "flexi-account": analysis of feasibility of implementation in the Slovak Republic (2014)

The minimum wage: empirical findings versus ideological myths (2017)

NEET in Slovakia - how and whom with? (2019)

Household services as a job form - risks and opportunities in Slovakia (2021)

New forms of work - risks and opportunities (2021)

Social Policy of Employers (2022)

Challenges of social entrepreneurship in Slovakia (2023)

5. decembra 2007 Mladí ľavičiari (občianske združenie sociálno-demokratickej mládeže) zverejnili informáciu "zo zdroja blízkeho týždenníku Slovo", že pod pseudonymom Jakub Topol píše Branislav Ondruš. Gabriel Šípoš v článku z 29. apríla 2008 na svojom blogu zverejnil viacero dohadov, že Ondruš používa pseudonym Topol zámerne na utajovanie konfliktu záujmov. Šípoš zistil, že Slovo uverejnilo štyri články, v ktorých Topol dokonca citoval Braňa Ondruša ako tretiu osobu, v odborných a pozitívnych súvislostiach.

Ondruš je aj bývalým (2006 - 2010) poslancom zastupiteľstva mesta Stupava za mestskú časť Mást.

Ondruš je ženatý, má štyri deti: Luciu (1994), Katarínu (1995), Jakuba (1998) a Martina (2002).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Branislav Ondruš