Lucia Žitňanská
| Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
| Lucia Žitňanská | ||||||||
| | ||||||||
| Bývalá ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 23. marca 2016 – 22. marca 2018 | ||||||||
| ||||||||
| V úrade 9. júla 2010 – 4. apríla 2012 | ||||||||
| ||||||||
| V úrade 8. februára 2006 – 4. júla 2006 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Kozmová | |||||||
| Narodenie | 3. jún 1964 (61 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | SDKÚ-DS MOST – HÍD | |||||||
| Alma mater | Právnicka Fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
| Profesia | advokátka | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manžel |
Eduard Žitňanský | |||||||
| Deti | Lucia, Dávid, Heda | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Lucia Žitňanská (multimediálne súbory) | ||||||||
Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. (* 3. jún 1964, Bratislava) je slovenská politička, vysokoškolská pedagogička, bývalá poslankyňa NR SR, bývalá podpredsedníčka strany MOST – HÍD a bývalá trojnásobná ministerka spravodlivosti SR vo vládach Mikuláša Dzurindu (II.), Ivety Radičovej a Roberta Fica (III.).
Je vydatá a má tri deti.
Odborná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]- 1987 – absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (UK)
- september 1987 – júl 1989 – právnička majetkoprávneho oddelenia, Vodohospodárska výstavba, Bratislava
- august 1989 – október 1990 – podniková právnička, Vydavateľstvo Práca, Bratislava
- november 1990 – september 1992 – odborná pracovníčka, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Bratislava
- október 1992 – január 2002 – odborná asistentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- 1993 – 1999 – členka rozkladových komisií pri Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky, Bratislava
- 1995 – obhájila doktorandskú prácu na Právnickej fakulte UK a získala titul “PhD”
- január 2000 – december 2000 – národný poradca projektu PHARE Supervision and Legal Issues pre novelizáciu právnych predpisov v oblasti kapitálového trhu
- február 2000 do súčasnosti – členka skúšobnej komisie pre odborné skúšky na preukázanie odbornej spôsobilosti v oblasti kolektívneho investovania
- júl 2000 – jún 2001 – členka pracovnej skupiny pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zriadenej pre aproximáciu právnej úpravy obchodných spoločností s právom EÚ
- január 2001 – marec 2002 – členka osobitnej komisie pre odvolania pri Úrade pre finančný trh
- 2001 – obhájila habilitačnú prácu a získala titul docent v odbore obchodné právo
- február 2002 – do septembra 2006 – docentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
- 2002 – zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory[1]
- máj 2002 – október 2002 – členka poradnej komisie Rady Úradu pre finančný trh
- september 2006 – Docentka na Ústave súkromného práva Paneurópskej vysokej školy (vtedy Bratislavskej vysokej školy práva)[1]
Dostala byt od mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Žitňanskej pridelili byt v roku 1992 v najlukratívnejšej časti Bratislavy, v Starom Meste. V tom čase bola asistentkou na Právnickej fakulte UK. Od narodenia vyrastala v trojapolizbovom byte a pridelili jej jednoizbový, priamo v ich susedstve. Keď oň požiadala, v triapolizbovom byte podľa jej slov bývala s rodičmi, manželom, dvoma deťmi a prastrýkom. Pridelený byt s rozlohou do 30 štvorcových metrov neskôr za pár tisíc korún v zmysle zákona odkúpila. [2]
Politická činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- 2002 – 8. február 2006 – štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti nominovaná Kresťanskodemokratickým hnutím ako nestraníčka
- 8. február 2006 – 4. júl 2006 – vymenovaná za podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti po demisii predchádzajúceho ministra Daniela Lipšica
- 2006 – 2010 – Poslankyňa NR SR za stranu SDKÚ-DS, podpredsedníčka Mandátového a imunitného výboru NR SR a členka Ústavnoprávneho výboru NR SR
- 12. jún 2010 – Vo voľbách v roku 2010 bola zvolená za poslankyňu NR SR. Poslanecký mandát si však neuplatňuje, lebo bola vymenovaná za ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky vo vláde Ivety Radičovej
Voľby 2012
[upraviť | upraviť zdroj]Pred parlamentnými voľbami v marci 2012 preferencie SDKÚ-DS v prieskumoch klesali. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5 %-nú podporu voličov predseda strany Mikuláš Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod, o možných nástupcoch sa začalo špekulovať.[3] V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09 % hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.[4] Dzurinda, kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal 27 242 preferenčných hlasov, čím klesol na tretie miesto.[5] Lucia Žitňanská získala takmer štvornásobok hlasov (103 517) čím predbehla predsedu strany, ako aj Ivana Mikloša, ktorý získal 56 771 preferenčných hlasov.[5]
Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany, a vyslovil podporu predsedníckej kandidatúre Žitňanskej, ktorú do kongresu poveril vystupovaním za stranu.[3][6] Na kongrese SDKÚ-DS 19. mája 2012 Lucia Žitňanská neuspela vo voľbách predsedu, keď ju v 2. kole porazil Pavol Frešo.[6] 27. novembra 2012 nahradila Ľudovíta Kaníka vo funkcii predsedu poslaneckého klubu SDKÚ.[7]
12. decembra 2013 spoločne s Miroslavom Beblavým a Magdou Vášáryovou vystúpila z SDKÚ-DS[8]
Pokračovanie právnej kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]V januári 2013 oznámila advokátska kancelária TaylorWessing e/n/w/c advokáti, že Lucia Žitňanská sa stala jej „novou posilou“. Žitňanská chcela obnoviť svoju advokátsku licenciu a pokračovať v „živom“ práve.[9] Od júna 2013 je Žitňanská na zozname rozhodcov Viedenského arbitrážneho súdu. Bude riešiť obchodné spory.[10][11]
Návrat do straníckej politiky
[upraviť | upraviť zdroj]8. apríla 2014 predsedníctvo strany MOST – HÍD potvrdilo, že dovtedy nezávislá Žitňanská sa stane členkou strany. Prisľúbený jej bol aj post podpredsedníčky strany. Žitňanská vtedy vyhlásila: „Post podpredsedníčky nebol pre mňa rozhodujúci. Ak by som neverila, že Most-Híd je pripravený urobiť vážny krok dopredu, tak by to nebolo zaujímavé.“[12]
Voľby v roku 2016
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách v marci 2016 bola dvojkou na kandidátke MOST – HÍD.[13]
Volebné obdobie po roku 2016
[upraviť | upraviť zdroj]23. marca bola prezidentom Andrejom Kiskom vymenovaná do úradu ministerky spravodlivosti.[14] Zároveň je podpredsedníčka vlády.[15] Od 11. mája 2016 je tiež predsedníčkou Legislatívnej rady vlády SR.[16] V júni 2017 kritizovala kandidatúru štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej do Súdnej rady. Žitňanská presadzuje nezávislosť súdnej rady od politických vplyvov. Jankovská je bývalá sudkyňa, na ministerstvo ju nominoval SMER-SD. Žitňanská jej nezvolením podmieňuje zotrvanie vo vláde.[17]
Zaviedla novelu Trestného zákona, ktorá sprísnila opatrenia proti extrémizmu, nadobudla účinnosť 1. januára 2017[18] dala do rúk NAKA nástroj s prezumpciou viny[19]. Richard Sulík, poslanec za SAS, ktorý pôvodne hlasoval za, zmenil názor,[20] označil ho za náhubkový zákon a spolu so skupinou poslancov napadol tento zákon na Ústavnom súde. Začiatkom roku 2019 rozpor s ústavou potvrdil ÚS v štyroch ustanoveniach[21].
V júli 2017 sa spustil balík opatrení na hromadné výberové konania,[22] Za to bola kritizovaná Súdnou radou, Najvyšším súdom, ZOJ a mimovládnou organizáciou Via IURIS Zuzanou Čaputovou[23] a celkovo nedokázala presvedčiť verejnosť, že sa nejedná o zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Koncom roka 2017 zaviedla právo Súdnej rade posudzovať etické správanie sudcov a novelu infozákona, v rámci ktorej žiadali mimovládne organizácie možnosť sprístupnenia výkupných cien pod diaľnicami[24].
V marci 2018 sa konala kontrola efektívnosti súdnictva európskou CEPEJ. (the European Commission for efficiency of Justice - Európska komisia pre efektívnu justíciu) . CEPEJ vyčítal ministerstvu pomalé zavádzanie elektronického súdnictva a najmä predĺženie občiansko právnych sporov (na súdoch prvého 171 dní v porovnaní so 130 dňami v roku 2016 [25] a na Slovensku v roku 2016 17,9 mesiacov [26]a v Česku iba 7 mesiacov.[27] .
Dňa 14. marca sa Lucia Žitňanská rozhodla v novej vláde Petra Pellegriniho nepokračovať. Podľa nej je dôvodom jej rozhodnutia skutočnosť, že už nedokázala nájsť potrebné kompromisy s koaličnými partnermi.[28]
Po vrátení do Parlamentu bola zvolená za členku ľudskoprávného výboru a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.[29]
V rozhovore pre Denník N v máji 2018 povedala, že v nasledujúcom volebnom období už nechce kandidovať do parlamentu, ale súčasný mandát dokončí. Dôvodom je jej cieľ viacej sa venovať právnickej profesii a lepšie skĺbiť profesijný a súkromný život. V parlamente sa chce naďalej venovať súdnictvu, obchodnému právu a ľudským právam.[30]
20. septembra 2018 oznámila, že sa rozhodla vystúpiť z poslaneckého klubu Most-Híd, a teda aj zo strany Most-Híd.[31]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 doc. JUDr. LUCIA ŽITŇANSKÁ, PhD. (Slovenská republika) [online]. Bratislava: Paneurópska vysoká škola, 11.3.2012, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
- ↑ A.S, Petit Press. Byty od mestskej časti dostali aj Mikloš a Žitňanská [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-07-06]. Dostupné online.
- 1 2 TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už dobehol svoj polmaratón [online]. Bratislava: Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online. Archivované 2012-03-14 z originálu.
- 1 2 Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
- 1 2 TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už nebude predsedom SDKÚ, podporuje Žitňanskú [online]. Bratislava: Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
- ↑ Kaník už nevedie klub SDKÚ, nahradila ho Žitňanská [online]. Petit Press, 27.11.2012, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
- ↑ SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. SME, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
- ↑ Lucia Žitňanská rozšíri tím TaylorWessing e/n/w/c advokáti [online]. TaylorWessing e/n/w/c advokáti, 07.01.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
- ↑ Žitňanská získala lukratívne miesto vo Viedni [online]. Ecopress, 10.07.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
- ↑ VIAC-Questionnaire [online]. Viedeň: Viedenský arbitrážny súd, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Lucia Žitňanská vstupuje do Mosta-Híd. Má sa stať podpredsedníčkou strany [online]. News & Media Holding, 2014-04-08, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Most-Híd do volieb povedie Bugár, Žitňanská a Solymos [online]. Perex, 2015-11-18, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Lucia Žitňanská: Profil ministerky spravodlivosti [online]. TASR, 2016-03-16, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Upratovanie v Legislatívnej rade vlády. Žitňanská má novú funkciu [online]. News & Media Holding, 2016-05-11, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online. Archivované 2016-05-12 z originálu.
- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Žitňanská hrozí demisiou, ak Jankovská zo Smeru prejde do Súdnej rady (+video) [online]. N Press, 2017-06-14, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Aktuality: Rok 2017 na ministerstve spravodlivosti [online]. www.justice.gov.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ ŽITŇANSKÁ, Lucia. Náhubkový zákon, Mizíkovo obvinenie a scestná Sulíkova reakcia [online]. Denník N, 2017-04-28, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Richard Sulik [online]. www.facebook.com, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Časti Trestného zákona o extrémizme sú v rozpore s ústavou [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Zmeny vo výbere sudcov zlepšia obsadzovanie voľných miest, myslí si Žitňanská [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Z prvej ruky - RTVS.sk [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Mimovládky tlačia na Žitňanskú, aby jej novela infozákona odkryla aj obchody s pôdou pod obchvatmi [online]. Denník E, 2017-10-17, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ EK, 27.2.2019, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Ministerstvo spravodlivosti, 1.1.2016, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Ministerstvo spravedlnosti České republiky - Ministr Pelikán představil první analýzu justičních statistik: soudy zrychlily o třetinu [online]. portal.justice.cz, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Pokračovanie koalície je lepším riešením, tvrdí Žitňanská a vysvetľovala svoj odchod z vlády [online]. Webnoviny.sk, 2018-03-15, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- ↑ NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, [cit. 2018-04-15]. Dostupné online.
- ↑ TÓDOVÁ, Monika. Lucia Žitňanská: Z politiky sa postupne stiahnem. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-10. Dostupné online [cit. 2018-05-12]. ISSN 1339-844X.
- ↑ TASR. L. Žitňanská odchádza z Mosta-Híd. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-09-20. Dostupné online [cit. 2018-09-20].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lucia Žitňanská
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Narodenia 3. júna
- Narodenia v 1964
- Podpredsedovia vlády Slovenska
- Osobnosti z Bratislavy
- Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky
- Politici SDKÚ
- Politici MOST-HÍD
- Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia
- Slovenskí právnici
- Poslanci NR SR (2006 – 2010)
- Poslanci NR SR (2010 – 2012)
- Poslanci NR SR (2012 – 2016)
- Poslanci NR SR (2016 – 2020)
- Slovenské političky
- Ministerky
- Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
- Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
- Vyučujúci na Paneurópskej vysokej škole