Preskočiť na obsah

Lucia Žitňanská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lucia Žitňanská
Lucia Žitňanská
Bývalá ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
V úrade
23. marca 2016  22. marca 2018
Predchodca Tomáš Borec Gábor Gál Nástupca
V úrade
9. júla 2010  4. apríla 2012
Predchodca Viera Petríková Tomáš Borec Nástupca
V úrade
8. februára 2006  4. júla 2006
Predchodca Daniel Lipšic Štefan Harabin Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoKozmová
Narodenie3. jún 1964 (61 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaSDKÚ-DS
MOST – HÍD
Alma materPrávnicka Fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Profesiaadvokátka
Rodina
Manžel
Eduard Žitňanský
DetiLucia, Dávid, Heda
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLucia Žitňanská
(multimediálne súbory)

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. (* 3. jún 1964, Bratislava) je slovenská politička, vysokoškolská pedagogička, bývalá poslankyňa NR SR, bývalá podpredsedníčka strany MOST – HÍD a bývalá trojnásobná ministerka spravodlivosti SR vo vládach Mikuláša Dzurindu (II.), Ivety Radičovej a Roberta Fica (III.).

Je vydatá a má tri deti.

Odborná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1987 – absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (UK)
  • september 1987 – júl 1989 – právnička majetkoprávneho oddelenia, Vodohospodárska výstavba, Bratislava
  • august 1989 – október 1990 – podniková právnička, Vydavateľstvo Práca, Bratislava
  • november 1990 – september 1992 – odborná pracovníčka, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Bratislava
  • október 1992 – január 2002 – odborná asistentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
  • 1993  1999 – členka rozkladových komisií pri Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky, Bratislava
  • 1995 – obhájila doktorandskú prácu na Právnickej fakulte UK a získala titul “PhD”
  • január 2000 – december 2000 – národný poradca projektu PHARE Supervision and Legal Issues pre novelizáciu právnych predpisov v oblasti kapitálového trhu
  • február 2000 do súčasnosti – členka skúšobnej komisie pre odborné skúšky na preukázanie odbornej spôsobilosti v oblasti kolektívneho investovania
  • júl 2000 – jún 2001 – členka pracovnej skupiny pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zriadenej pre aproximáciu právnej úpravy obchodných spoločností s právom EÚ
  • január 2001 – marec 2002 – členka osobitnej komisie pre odvolania pri Úrade pre finančný trh
  • 2001 – obhájila habilitačnú prácu a získala titul docent v odbore obchodné právo
  • február 2002 – do septembra 2006 – docentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
  • 2002 – zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory[1]
  • máj 2002 – október 2002 – členka poradnej komisie Rady Úradu pre finančný trh
  • september 2006 – Docentka na Ústave súkromného práva Paneurópskej vysokej školy (vtedy Bratislavskej vysokej školy práva)[1]

Dostala byt od mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Žitňanskej pridelili byt v roku 1992 v najlukratívnejšej časti Bratislavy, v Starom Meste. V tom čase bola asistentkou na Právnickej fakulte UK. Od narodenia vyrastala v trojapolizbovom byte a pridelili jej jednoizbový, priamo v ich susedstve. Keď oň požiadala, v triapolizbovom byte podľa jej slov bývala s rodičmi, manželom, dvoma deťmi a prastrýkom. Pridelený byt s rozlohou do 30 štvorcových metrov neskôr za pár tisíc korún v zmysle zákona odkúpila. [2]

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby 2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred parlamentnými voľbami v marci 2012 preferencie SDKÚ-DS v prieskumoch klesali. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5 %-nú podporu voličov predseda strany Mikuláš Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod, o možných nástupcoch sa začalo špekulovať.[3] V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09 % hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.[4] Dzurinda, kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal 27 242 preferenčných hlasov, čím klesol na tretie miesto.[5] Lucia Žitňanská získala takmer štvornásobok hlasov (103 517) čím predbehla predsedu strany, ako aj Ivana Mikloša, ktorý získal 56 771 preferenčných hlasov.[5]

Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany, a vyslovil podporu predsedníckej kandidatúre Žitňanskej, ktorú do kongresu poveril vystupovaním za stranu.[3][6] Na kongrese SDKÚ-DS 19. mája 2012 Lucia Žitňanská neuspela vo voľbách predsedu, keď ju v 2. kole porazil Pavol Frešo.[6] 27. novembra 2012 nahradila Ľudovíta Kaníka vo funkcii predsedu poslaneckého klubu SDKÚ.[7]

12. decembra 2013 spoločne s Miroslavom Beblavým a Magdou Vášáryovou vystúpila z SDKÚ-DS[8]

Pokračovanie právnej kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 oznámila advokátska kancelária TaylorWessing e/n/w/c advokáti, že Lucia Žitňanská sa stala jej „novou posilou“. Žitňanská chcela obnoviť svoju advokátsku licenciu a pokračovať v „živom“ práve.[9] Od júna 2013 je Žitňanská na zozname rozhodcov Viedenského arbitrážneho súdu. Bude riešiť obchodné spory.[10][11]

Návrat do straníckej politiky

[upraviť | upraviť zdroj]

8. apríla 2014 predsedníctvo strany MOST – HÍD potvrdilo, že dovtedy nezávislá Žitňanská sa stane členkou strany. Prisľúbený jej bol aj post podpredsedníčky strany. Žitňanská vtedy vyhlásila: „Post podpredsedníčky nebol pre mňa rozhodujúci. Ak by som neverila, že Most-Híd je pripravený urobiť vážny krok dopredu, tak by to nebolo zaujímavé.[12]

Voľby v roku 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách v marci 2016 bola dvojkou na kandidátke MOST – HÍD.[13]

Volebné obdobie po roku 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

23. marca bola prezidentom Andrejom Kiskom vymenovaná do úradu ministerky spravodlivosti.[14] Zároveň je podpredsedníčka vlády.[15] Od 11. mája 2016 je tiež predsedníčkou Legislatívnej rady vlády SR.[16] V júni 2017 kritizovala kandidatúru štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej do Súdnej rady. Žitňanská presadzuje nezávislosť súdnej rady od politických vplyvov. Jankovská je bývalá sudkyňa, na ministerstvo ju nominoval SMER-SD. Žitňanská jej nezvolením podmieňuje zotrvanie vo vláde.[17]

Zaviedla novelu Trestného zákona, ktorá sprísnila opatrenia proti extrémizmu, nadobudla účinnosť 1. januára 2017[18] dala do rúk NAKA nástroj s prezumpciou viny[19]. Richard Sulík, poslanec za SAS, ktorý pôvodne hlasoval za, zmenil názor,[20] označil ho za náhubkový zákon a spolu so skupinou poslancov napadol tento zákon na Ústavnom súde. Začiatkom roku 2019 rozpor s ústavou potvrdil ÚS v štyroch ustanoveniach[21].

V júli 2017 sa spustil balík opatrení na hromadné výberové konania,[22] Za to bola kritizovaná Súdnou radou, Najvyšším súdom, ZOJ a mimovládnou organizáciou Via IURIS Zuzanou Čaputovou[23] a celkovo nedokázala presvedčiť verejnosť, že sa nejedná o zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Koncom roka 2017 zaviedla právo Súdnej rade posudzovať etické správanie sudcov a novelu infozákona, v rámci ktorej žiadali mimovládne organizácie možnosť sprístupnenia výkupných cien pod diaľnicami[24].

V marci 2018 sa konala kontrola efektívnosti súdnictva európskou CEPEJ. (the European Commission for efficiency of Justice - Európska komisia pre efektívnu justíciu) . CEPEJ vyčítal ministerstvu pomalé zavádzanie elektronického súdnictva a najmä predĺženie občiansko právnych sporov (na súdoch prvého 171 dní v porovnaní so 130 dňami v roku 2016 [25] a na Slovensku v roku 2016 17,9 mesiacov [26]a v Česku iba 7 mesiacov.[27] .

Dňa 14. marca sa Lucia Žitňanská rozhodla  v novej vláde Petra Pellegriniho nepokračovať. Podľa nej je dôvodom jej rozhodnutia skutočnosť, že už nedokázala nájsť potrebné kompromisy s koaličnými partnermi.[28]

Po vrátení do Parlamentu bola zvolená za členku ľudskoprávného výboru a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.[29]

V rozhovore pre Denník N v máji 2018 povedala, že v nasledujúcom volebnom období už nechce kandidovať do parlamentu, ale súčasný mandát dokončí. Dôvodom je jej cieľ viacej sa venovať právnickej profesii a lepšie skĺbiť profesijný a súkromný život. V parlamente sa chce naďalej venovať súdnictvu, obchodnému právu a ľudským právam.[30]

20. septembra 2018 oznámila, že sa rozhodla vystúpiť z poslaneckého klubu Most-Híd, a teda aj zo strany Most-Híd.[31]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 doc. JUDr. LUCIA ŽITŇANSKÁ, PhD. (Slovenská republika) [online]. Bratislava: Paneurópska vysoká škola, 11.3.2012, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  2. A.S, Petit Press. Byty od mestskej časti dostali aj Mikloš a Žitňanská [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-07-06]. Dostupné online.
  3. 1 2 TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už dobehol svoj polmaratón [online]. Bratislava: Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  4. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online. Archivované 2012-03-14 z originálu.
  5. 1 2 Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  6. 1 2 TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už nebude predsedom SDKÚ, podporuje Žitňanskú [online]. Bratislava: Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  7. Kaník už nevedie klub SDKÚ, nahradila ho Žitňanská [online]. Petit Press, 27.11.2012, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.
  8. SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. SME, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  9. Lucia Žitňanská rozšíri tím TaylorWessing e/n/w/c advokáti [online]. TaylorWessing e/n/w/c advokáti, 07.01.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  10. Žitňanská získala lukratívne miesto vo Viedni [online]. Ecopress, 10.07.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  11. VIAC-Questionnaire [online]. Viedeň: Viedenský arbitrážny súd, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  12. Lucia Žitňanská vstupuje do Mosta-Híd. Má sa stať podpredsedníčkou strany [online]. News & Media Holding, 2014-04-08, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. Most-Híd do volieb povedie Bugár, Žitňanská a Solymos [online]. Perex, 2015-11-18, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  14. Lucia Žitňanská: Profil ministerky spravodlivosti [online]. TASR, 2016-03-16, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  15. Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  16. Upratovanie v Legislatívnej rade vlády. Žitňanská má novú funkciu [online]. News & Media Holding, 2016-05-11, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online. Archivované 2016-05-12 z originálu.
  17. PRUŠOVÁ, Veronika. Žitňanská hrozí demisiou, ak Jankovská zo Smeru prejde do Súdnej rady (+video) [online]. N Press, 2017-06-14, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  18. Aktuality: Rok 2017 na ministerstve spravodlivosti [online]. www.justice.gov.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  19. ŽITŇANSKÁ, Lucia. Náhubkový zákon, Mizíkovo obvinenie a scestná Sulíkova reakcia [online]. Denník N, 2017-04-28, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  20. Richard Sulik [online]. www.facebook.com, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  21. TERAZ.SK. Časti Trestného zákona o extrémizme sú v rozpore s ústavou [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  22. A.S, Petit Press. Zmeny vo výbere sudcov zlepšia obsadzovanie voľných miest, myslí si Žitňanská [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  23. Z prvej ruky - RTVS.sk [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  24. KRAJANOVÁ, Daniela. Mimovládky tlačia na Žitňanskú, aby jej novela infozákona odkryla aj obchody s pôdou pod obchvatmi [online]. Denník E, 2017-10-17, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  25. EK, 27.2.2019, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  26. Ministerstvo spravodlivosti, 1.1.2016, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  27. Ministerstvo spravedlnosti České republiky - Ministr Pelikán představil první analýzu justičních statistik: soudy zrychlily o třetinu [online]. portal.justice.cz, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  28. Pokračovanie koalície je lepším riešením, tvrdí Žitňanská a vysvetľovala svoj odchod z vlády [online]. Webnoviny.sk, 2018-03-15, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  29. NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, [cit. 2018-04-15]. Dostupné online.
  30. TÓDOVÁ, Monika. Lucia Žitňanská: Z politiky sa postupne stiahnem. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-10. Dostupné online [cit. 2018-05-12]. ISSN 1339-844X.
  31. TASR. L. Žitňanská odchádza z Mosta-Híd. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-09-20. Dostupné online [cit. 2018-09-20].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]