Jana Vaľová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jana Vaľová
Jana Vaľová
Súčasná poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 2006
primátorka mesta Humenné
V úrade
2010 – 2018
Predchodca Vladimír Kostilník Miloš Meričko Nástupca
Poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja
V úrade
2005 – 2017
Biografické údaje
Narodenie8. júl 1965 (55 rokov)
Politická stranaSMER-SD (od 2000)
Alma materTrnavská univerzita v Trnave
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Profesiapolitička, zootechnička, veštica
Národnosťslovenská
janavalova.sk

PhDr. Jana Vaľová (* 8. júl 1965) je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.

V súčasnosti pôsobí ako poslankyňa Národnej Rady SR za stranu SMER-SD, je okresnou predsedníčkou politickej strany SMER-SD a členkou Výboru pre sociálne veci. Od roku 2010 do roku 2018 bola primátorkou mesta Humenné.[1] Medzi rokmi 2005 – 2017 bola tiež zvolená za poslankyňu Prešovského samosprávneho kraja, kde zastávala funkciu podpredsedníčky Komisie kultúry a národnostných menšín a taktiež predsedníčkou oblastnej organizácie cestovného ruchu.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Je absolventkou maturitného odboru na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Medzilaborciach (SPTŠ). V rokoch 20032008 ukončila magisterské štúdium na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite v Trnave a následne v roku 2009/2010 rigoróznou skúškou získala titul PhDr. na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v odbore Sociálna práca.[2] Ovláda aktívne anglický a ruský jazyk.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Bývala zootechnička, majiteľka salónu krásy a veštkyňa z kariet vstúpila do politiky v roku 2000 a stala sa členkou politickej strany SMER-SD a zároveň aj jej okresnou predsedníčkou. [3] V roku 2005 bola zvolená za poslankyňu Prešovského samosprávneho kraja za stranu SMER-SD a súčasne bola zvolená za predsedníčku Komisie kultúry a národnostných menšín Prešovského samosprávneho kraja (PSK). V rokoch 2006 - 2010 bola zvolená za poslankyňu NR SR a taktiež pôsobila ako členka Výboru pre sociálne veci a bývanie. Pôsobila v hodnotiacej komisii Rady ministrov pre prevenciu drog a kontrolu drogovej závislosti a bola zvolená za predsedníčku Stálej komisie pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a členkou Rady vlády pre rodovú rovnosť. V tom istom období pôsobila aj ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Humennom. V roku 2009 bola opätovne zvolená za poslankyňu Prešovského samosprávneho kraja, kde pôsobila aj ako podpredsedníčka komisie kultúry a národnostných menšín. V rokoch 20102012 bola v parlamentných voľbách znovu zvolená za poslankyňu NR SR za stranu Smer-SD, v ktorých spomedzi kandidátov strany SMER-SD za Prešovský kraj obdržala najvyšší počet hlasov a zároveň sa stala členkou Výboru pre sociálne veci a Výboru pre európske záležitosti. V roku 2010 bola v komunálnych voľbách zvolená za primátorku mesta Humenné, kde kandidovala za stranu SMER-SD, ĽS-HZDS, SNS, Strana zelených, Úsvit, Slobodné fórum, Nová demokracia.

V roku 2012 bola v predčasných parlamentných voľbách po tretíkrát zvolená za poslankyňu NR SR opäť s najväčšou podporou voličov spomedzi kandidátov strany SMER-SD v Prešovskom kraji a opätovne pracovala ako členka Výboru pre sociálne veci a členka Výboru pre európske záležitosti. V roku 2014 bola v komunálnych voľbách opätovne zvolená do funkcie primátorky mesta Humenné, keď obdržala 5 459 hlasov (46,35%).[4] Po štvrtý krát bola do Národnej rady zvolená aj v parlamentných voľbách v roku 2016, kedy kandidovala za stranu SMER-SD zo 44. miesta. V roku 2017 už vo voľbách do Prešovského VÚC nekandidovala. V roku 2018 sa opätovne uchádzala o funkciu humenskej primátorky v komunálnych voľbách a prehrala s Milošom Meričkom, ktorý kandidoval s podporou pravicových strán OĽaNO, KDH, SAS, Strana práce, SOĽ, Progresívne Slovensko a SPOLU.[1]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Nezisková organizácia Cesta životom[upraviť | upraviť zdroj]

Nezisková organizácia Cesta životom, ktorú zakladala Jana Vaľová a bola registrovaná na jej súkromnej adrese, získala od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 33 194 eur na výstavbu zariadenia Domov na polceste v Repejove v okrese Medzilaborce. V Repejove však o nijakej takejto stavbe nevedeli, a preto začalo vtedajšie ministerstvo práce preverovať využitie dotácie.[5] Vaľová v reakcii na medializáciu dotácie uviedla, že s projektami tejto organizácie nemá nič spoločné a ešte pred vstupom do Národnej rady vystúpila zo všetkých orgánov tejto neziskovej organizácie.[5]

Hodnotenie transparentnosti miest TIS[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pôsobenia Jany Vaľovej ako primátorky Humenného sa mesto v rebríčku transparentnosti miest agentúry Transparency International Slovensko prepadlo na poslednú priečku v rámci Slovenska.[6] Dôvodom bolo, že mesto ako jediné odignorovalo infozákon a odmietlo vyplniť dotazník o transparentnosti.[7] Primátorka to pre TASR komentovala slovami: „Aktivity TIS sú totiž flagrantne v hrubom konflikte záujmov. Táto organizácia totiž na jednej strane „hodnotí“ transparentnosť, na druhej strane ponúka samospráve služby auditu transparentnosti alebo celkového nastavenia procesov tak, aby vyzerali v hodnotení TIS dobre.“[8]

Kauza Základná umelecká škola Petra Breinera[upraviť | upraviť zdroj]

O praktikách Jany Vaľovej vo funkcii primátorky Humenného bol natočený študentský film Eduarda Cichu Základná umelecká škola Petra Breinera, ktorý zobrazuje praktiky a viaceré dezinformačné manévre administratívy primátorky Vaľovej v meste počas rokov 2017-2018.

Film pojednáva o situácii, kedy riaditeľka ZUŠ v Humennom Daniela Polovková na slávnostnej ceremónii predstavila nové čestné meno pre ZUŠ, podľa jej absolventa Petra Breinera. Tento bol dlhodobým kritikom vtedy vládnej strany SMER-SD, za ktorú kandidovala aj Jana Vaľová. Udelenie čestného mena muselo byť na pokyn samosprávy odvolané a do školy odvtedy prestala chodiť výrazná časť financií, ktoré dostávala od mesta. Pre nutnosť peniaze žiadať od mesta bola riaditeľka obvinená z neschopného hospodárenia a následne odvolaná a nahradená. Film obsahuje autentické záznamy z rokovaní, situácie, kedy opakovane vedenie mesta odmietalo komunikovať a rozhovory s obyvateľmi mesta a učiteľmi zo ZUŠ i samotným Petrom Breinerom.[9] Daniela Polovková bola po vystúpení na proteste „Za slušné Slovensko“ v Humennom pokarhaná riaditeľom školy za porušenie pracovnej disciplíny, pričom po tlaku médií, právnikov a viacerých organizácií muselo byť toto pokarhanie stiahnuté.[10][11][12] Napriek tomu boli v Humenských novinách uvedené (podľa Polovkovej slov) nepravdivé informácie, že pokarhanie dostala.[13]

Eduard Cicha bol kvôli filmu obvinený z ohovaránia, ktoré naňho podal prednosta mestského úradu v Humennom Andrej Semanco.[14]

Počas pôsobenia Vaľovej ako primátorky neboli tieto neobvyklé postupy v školstve v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta ojedinelé. Riaditeľka Materskej školy na ulici Štefánikovej Anna Lopatová bola v roku 2014 odvolaná z funkcie riaditeľky a následne po 36 rokoch pôsobenia v školstve prepustená ako nadbytočná. Podľa Lopatovej to má súvis so žalobou, ktorú na vedenie mesta podal jej manžel Marián Lopata, konateľ Humenskej energetickej spoločnosti po tom, ako mesto spoločnosti opakovane prisudzovalo zodpovednosť za vysoké ceny tepla[15]. Počas výpovednej lehoty dostala Lopatová údajne pokyn zdržiavať sa v učebni v hospodárskej časti školy a chodiť na obed až keď už boli ostatní zamestnanci školy naobedovaní. Lopatová podala na vedenie mesta žalobu za nerovné zaobchádzanie. Procesné konanie trvalo takmer 4 roky, pretože sa vedenie mesta pojednávaní opakovane nezúčastnilo.[7][16][17] Napokon sa Lopatová dohodla až s novým vedením mesta v roku 2019  –  mimosúdne, čo obe strany označili ako kompromis.[18]

Na obchádzanie povinnosti zriaďovateľa školy vypísať výberové konanie na nového riaditeľa v Humennom upozornila v roku 2018 (po medializácii predchádzajúcich prípadov) Slovenská komora učiteľov, ktorá zároveň podala podnet na Generálnu prokuratúru.[19] Podľa Vladimíra Crmomana z SKU si takto vedenie mesta riaditeľov „testovalo, či budú po vôli“, čím vedome obchádzalo zákon. Sama Daniela Polovková zo ZUŠ bola za poverenú riaditeľku v rozpore so zákonom zvolená šesťkrát.[20] Vo funkcii poverenej riaditeľky bola pred prepustením v roku 2014 aj Anna Lopatová a ďalších 6 riaditeľov materských škôl v meste.[7] Mesto Humenné napokon niekoľko výberových konaní vypísalo, ale až po troch upozorneniach od Štátnej školskej inšpekcie a tlaku zo strany Slovenskej komory učiteľov a verejnosti.[21] Za riaditeľku ZUŠ tak bola po riadnom výberovom konaní zvolená samotná Daniela Polovková.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Prekvapenie v Humennom. Vaľová po ôsmich rokoch končí, priznala prehru. hnonline.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
  2. O mne [online]. janavalova.sk, [cit. 2018-11-06]. Dostupné online.
  3. Vaľová doveštila, pomáha Smeru [online]. SME.sk, 2007-11-7, [cit. 2012-10-29]. Dostupné online.
  4. Výsledky komunálnych volieb primátora 2014 [online]. Humenné : Humenné.sk, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
  5. a b Tomanová má ďalšie Privilégium. V Humennom [online]. 2009. Dostupné online.
  6. Transparentnosť miest a žúp. Dátum prístupu: 2021-03-11 Dostupné online
  7. a b c KYSEĽ, Tomáš. Z veštice jedna z najmocnejších žien na východe Slovenska. aktuality.sk, 10 2018, roč. 29. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  8. TASR: J. Vaľová: Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky. 16. októbra 2018, Dostupné online
  9. CICHA, Eduard. FILM Základná umelecká škola Petra Breinera [online]. [Cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
  10. a b ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Pokarhali ju za vystúpenie na proteste Za slušné Slovensko, bude riaditeľkou. aktuality.sk, 04 2019, roč. 29. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  11. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Pokarhaná učiteľka: Podpora verejnosti bola úžasná, viacerí to však robili len potichu. aktuality.sk, 08 2018, roč. 21. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  12. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Prehovoril riaditeľ, ktorý napomenul učiteľku za vystúpenie na proteste. aktuality.sk, 04 2018, roč. 26. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  13. HANÁK, Igor. Vyjadrenie riaditeľa Základnej umeleckej školy v Humennom IGORA HANÁKA. Humenské noviny, 05 2018, roč. VIII., čís. 2, s. 4-5. Dostupné online [cit. 2021-03-11]. ISSN 1338-5089.
  14. KREKOVIČ, Miloš. Študenta pre film o kauze na umeleckej škole obvinil viceprimátor Humenného z ohovárania (+ film) [online]. Denník N, 22.10.2018, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
  15. KORNAJOVÁ, Anna. Vaľová sa obula do Energobytu, firma sa bráni. SME, 29 2011, roč. 03. Dostupné online [cit. 2021-03-22].
  16. VEĽASOVÁ, Jana. Učiteľka zažalovala primátorku za diskrimináciu. Krajský súd prvotný rozsudok zrušil. noviny.sk, 26 2018, roč. 11. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  17. OTRIOVÁ, Jana. V spore bývalej riaditeľky s mestom Humenné vypovedala aj Vaľová. SME, 26 2018, roč. 11. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  18. OTRIOVÁ, Jana. Riaditeľka, ktorú za Vaľovej nezákonne prepustili, sa dohodla mimosúdne. SME, 03 2019, roč. 07. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  19. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Dali podnet na Humenné. Akoby sa tým prokuratúra ani nezaoberala, hovorí učiteľ Crmoman. aktuality.sk, 02 2019, roč. 16. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  20. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Zvláštny zvyk v Humennom: na post riaditeľa školy nerobia vždy konkurzy. aktuality.sk, 05 2018, roč. 09. Dostupné online [cit. 2021-03-11].
  21. ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. V Humennom vypísali konkurzy na riaditeľov niektorých škôl až po tlaku inšpekcie. aktuality.sk, 05 2018, roč. 16. Dostupné online [cit. 2021-03-11].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]