Preskočiť na obsah

Anna Záborská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anna Záborská
slovenská politička, bývalá poslankyňa EP
Anna Záborská
Poslankyňa Národnej rady SR
V úrade
20. marec 2020  20. august 2025
V úrade
26. september 1998  1. júl 2004
Bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu
V úrade
1. máj 2004  1. júl 2019
3. predsedníčka Kresťanskej únie
V úrade
2019  2024
Predchodca Peter Cák Milan Krajniak Nástupca
Podpredsedníčka KDH pre zahraničnú politiku
V úrade
1999  2000
Biografické údaje
Rodné menoAnna Neuwirthová
Narodenie7. jún 1948
Zürich, Švajčiarsko
Úmrtie20. august 2025 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaKDH (1990  2019)
Kresťanská únia (2019  2025)
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine
Rodina
RodičiaAnton Neuwirth
Manžel
Vladimír Záborský
Deti2
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnna Záborská
(multimediálne súbory)

MUDr. Anna Záborská, rod. Neuwirthová (* 7. jún 1948, Zürich, Švajčiarsko – † 20. august 2025, Bratislava, Slovensko) [1] bola slovenská lekárka, konzervatívna politička, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a poslankyňa Európskeho parlamentu.

Mladosť a osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Bola dcérou niekdajšieho významného politika KDH, konzervatívneho intelektuála a lekára Antona Neuwirtha.[2] V roku 1947 Neuwirth vstúpil do manželstva s Evou Adamkovou, po čom získal štipendium ako vedecký spolupracovník prof. P. Karrera v Zürichu, kde absolvoval aj ďalšie dva semestre chémie. Komunistický prevrat v Československu v roku 1948 znamenal pre Neuwirtha povinnosť vrátiť sa do vlasti,[3] Záborská sa však narodila ešte v Zürichu.

Z otcovej strany mala predkov židovského pôvodu, vrátane viacerých obetí holokaustu. Keď mala päť rokov, jej otec bol režimom zatknutý a väznený sedem rokov.[4] Jej manželom od júla 1972 bol architekt Vladimír Záborský (syn akademického maliara Ladislava Záborského). S manželom mala dve dcéry, rovnako tiež adoptívnu dcéru v Alžírsku.[5][6] S manželom žila v Bojniciach.

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1966  1972 vyštudovala Záborská medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine.[7] V roku 1978 získala kvalifikačnú atestáciu v otorinolaryngológii. Ako lekárka ORL pôsobila v rokoch 1972  1998, z toho na Slovensku najprv v Žiline a následne v Prievidzi, medzitým pracovala tiež v rokoch 1980  1983 v Alžírsku v meste Bidžája.[5] V roku 1993 získala špecializačnú atestáciu v detskej ORL.

Občianske aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
  • predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu
  • predsedníčka Paneurópskej únie na Slovensku
  • členka Predsedníctva Fóra života
  • predsedníčka Kresťanskodemokratického zväzu žien (do roku 1993)[8]
  • patrónka projektu Zachráňme životy na pomoc tehotným ženám v núdzi a ich deťom.[8]

Politické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanskodemokratické hnutie

[upraviť | upraviť zdroj]

Členka Kresťanskodemokratického hnutia bola od jeho založenia v roku 1990.

  • 1993  2004: predsedníčka okresného centra KDH v Prievidzi,
  • 1999  2000: podpredsedníčka KDH pre zahraničnú politiku,
  • 1999  2004: predsedníčka krajskej rady KDH v Trenčíne,
  • 2001  2003: členka Predsedníctva KDH,
  • január 2019: odchod z KDH po tom, ako Rada KDH neschválila jej kandidatúru do Európskeho parlamentu.[9]

Pôsobenie v Národnej rade SR (1998  2004)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo volebnom období 1998  2002 pôsobila ako poslankyňa NR SR za KDH. Funkcie:

  • podpredsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo,
  • členka Stálej delegácie NR SR do Spoločného parlamentného výboru EÚ a Slovenskej republiky,
  • členka Stálej delegácie NR SR do Medziparlamentnej únie,
  • predsedníčka Slovensko-francúzskej skupiny priateľstva,
  • predsedníčka skupiny priateľstva Slovenska a štátov Beneluxu.

Vo volebnom období 2002  2006 znova poslankyňa NR SR za KDH. Funkcie:

  • predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo,
  • členka Stálej delegácie do Medziparlamentnej únie,
  • pozorovateľka v Európskom parlamente,
  • členka Výboru pre európsku integráciu,
  • predsedníčka Slovensko-francúzskej skupiny priateľstva.

20. júla 2004 jej mandát zanikol z dôvodu vykonávania funkcie nezlučiteľnej s funkciou poslankyne NR SR; stala sa poslankyňou Európskeho parlamentu.

Záborská (vľavo) ako europoslankyňa za KDH na sneme EĽS vo Varšave v roku 2009.

Europoslankyňa (2004  2019)

[upraviť | upraviť zdroj]

V prvých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 13. júna 2004 bola zvolená na kandidátke KDH za poslankyňu EP. Pôsobila v skupine Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. Funkcie:

  • členka predsedníctva skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (EPP-ED),
  • predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM),
  • členka Konferencie predsedov výborov,
  • členka Výboru pre rozvoj (DEVE),
  • členka Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore AKP-EÚ,
  • náhradníčka Delegácie pre vzťahy s krajinami Magrebu a Arabskou magrebskou úniou (vrátane Líbye).

Annu Záborskú na post predsedníčky Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť v EP navrhla Európska ľudová strana. Jej voľbu skomplikoval postoj poslancov Strany európskych socialistov v EP, ktorí jej nomináciu odmietli na základe negatívneho postoja Anny Záborskej k interrupciám a jej údajných negatívnych vyjadrení týkajúcich sa homosexuálov.[chýba zdroj] Nakoniec sa socialistickí členovia výboru zdržali hlasovania a zvyšok poslancov za predsedníčku Annu Záborskú zvolil. V marci 2005 Anna Záborská potvrdila, že zažalovala francúzske denníky Libération a Humanité za ohováranie, v súvislosti s jej údajnými vyjadreniami, že homosexuálov treba liečiť na psychiatrii.[chýba zdroj]

V druhých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 6. júna 2009 bola opätovne zvolená na kandidátke KDH za poslankyňu EP. Pôsobila v skupine Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov), zároveň zastávala nasledovné funkcie:

  • členka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM),
  • členka Výboru pre rozvoj (DEVE),
  • členka Delegácie pre vzťahy s Kanadou (D-CA),
  • členka Osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí,
  • náhradníčka Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI),
  • náhradníčka Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (DACP),
  • náhradníčka Delegácie pre vzťahy s Panafrickým parlamentom (DPAP),

V tretích voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 24. mája 2014 bola po tretíkrát zvolená na kandidátke KDH za poslankyňu EP. Pôsobila v skupine Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov).

  • členka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM),
  • členka Výboru pre rozvoj (DEVE),
  • členka Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE),
  • 1. podpredsedníčka Delegácie pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ (DCAR)
  • členka Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (DACP),
  • náhradníčka Delegácie pre vzťahy s krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu (DMAG),
  • náhradníčka Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie (DMED)

Počas migračnej krízy v roku 2015 podporila pomoc pre utečencov v Gabčíkove a odmietla nenávisť voči utečencom, apelovala rovnako na poskytnutie azylu pre kresťanských utečencov pre ich jednoduchšiu integráciu do spoločnosti.[6]

Kresťanská únia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2019 po odchode z KDH, založila spolu s Branislavom Škripekom novú konzervatívnu politickú stranu Kresťanská únia, ktorej sa stala predsedníčkou.[10][11]

Návrat do Národnej rady (2020  2025)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo volebnom období 2020  2023 ako poslankyňa NR SR za OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA. Funkcie:

  • podpredsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo,

Vo volebnom období 2023  2027 bola opätovne zvolená na kandidátke hnutia SLOVENSKO za poslankyňu.

Po jej úmrtí ju v parlamente nahradí Igor Dušenka.[12]

Získala anti-cenu Homofób roka 2019. Anketu organizoval Inštitút ľudských práv spolu s Dúhovým Slovenskom. V ôsmom ročníku hlasovalo vyše 69-tisíc ľudí.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zomrela poslankyňa Anna Záborská [online]. 2025-08-21, [cit. 2025-08-21]. Dostupné online.
  2. KATUŠKA, Michal; BURČÍK, Matúš. Anna Záborská mala príbeh, aký má málokto. Jej úmrtie môže sťažiť koaličnú novelu ústavy. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-08-21. Dostupné online [cit. 2025-09-08]. ISSN 1335-4418.
  3. Prečo Anton Neuwirth? [online]. kolegium.org, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online. Archivované 2020-07-16 z originálu.
  4. HANUS, Martin. Za Annou Záborskou V čom bola táto dáma slovenskej politiky výnimočná. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-08-21. Dostupné online [cit. 2025-08-21]. ISSN 1336-720X.
  5. 1 2 Životopis na oficiálnej stránke Anny Záborskej [online]. [Cit. 2016-11-29]. Dostupné online.
  6. 1 2 Teraz.sk. ZÁBORSKÁ: Mám v Alžírsku adoptívnu dcéru. Nenávisť k utečencom ma mrzí. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-08-26. Dostupné online [cit. 2025-09-08].
  7. Anna Neuwirthová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online. Archivované 2021-09-21 z originálu.
  8. 1 2 Predseda KBS Bernard Bober vyjadruje sústrasť pri úmrtí Anny Záborskej [online]. Bratislava: TK KBS, 2025-08-21, [cit. 2025-08-21]. Dostupné online.
  9. RÁBARA, Pavol. Europoslankyňa Anna Záborská odchádza z KDH (aktualizované). Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-01-21. Dostupné online [cit. 2019-03-08]. ISSN 1336-720X.
  10. RÁBARA, Pavol. Nová strana Záborskej a Škripeka sa bude volať Kresťanská únia. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-02-18. Dostupné online [cit. 2019-03-08]. ISSN 1336-720X.
  11. Kresťanská únia In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online. Archivované 2018-04-21 z originálu.
  12. TASR. Je známe, kto nastúpi na stoličku Anny Záborskej: Nový poslanec zloží sľub čoskoro [online]. startitup.sk, 2025-08-21, [cit. 2025-08-21]. Dostupné online.
  13. SITA. Anticenu Homofób roka udelili poslankyni Záborskej. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-07-09. Dostupné online [cit. 2020-07-16]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]