Homofób roka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Homofób roka je anketa vyhlasovaná od roku 2012.[1] Cieľom ceny je upozorniť, že aj slová môžu mať poškodzujúci účinok.[2] Je považovaná za anti-cenu.[3][4][2][5]

História a význam[upraviť | upraviť kód]

Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii[6] (a transfóbii)[7] (17. máj) vyhlasuje Inštitút ľudských práv (IĽP) od roku 2012 anketu o anti-cenu Homofób roka. Ďalšími organizátormi bola aj Alena Krempaská z Dúhové Slovensko n.z.[8] (neformálne združenie LGBT aktivistov/iek).

Nominovaných/né vyberajú organizátori na základe verejných výrokov za jeden rok. Do hlasovania sa môže zapojiť ktokoľvek a to na domovskej webstránke ankety na webe IĽP. Hlasuje sa do leta ďalšieho roka, kedy sú oznámení "víťazi", ktorých výrok (za minulý rok) získal najviac hlasov.

Výskumy ukazujú, že medializované výroky a informácie hrajú dôležitú úlohu vo vnímaní menšín spoločnosťou. Takto sa tvoria alebo utvrdzujú rôzne škodlivé stereotypy, ktoré vedú k diskriminácií a porušovaniu ľudských práv. Zámerom anti-ceny Homofób roka je upozorniť celú spoločnosť, že aj slová, ktoré si možno neuvedomujeme, môžu niekoho poškodzovať, o to viac, ak sú ich autormi verejne známe osoby. Organizátori chcú spustiť diskusiu na tieto témy tak, aby sa vytvoril priestor argumentom namiesto nadávok a faktom namiesto predsudkov.

Symbol[upraviť | upraviť kód]

Cenou je trofej, „štylizovaný piktogram, zdeformovanú tvár, ktorá v sebe ukrýva aj nápis 4 percentá, teda tradične chápaný podiel neheterosexuálnych osôb v populácii.“[3] Autorom je dizajnér Maroš Schmidt.[5][9] Dizajn vytvoril bez nároku na honorár.[9] V symbole sa skrýva symbol pre 4% čo je „tradične chápaný podiel neheterosexuálnych osôb v populácii“.[10]

Ročníky[upraviť | upraviť kód]

2020[upraviť | upraviť kód]

V septembri 2020 organizátori stiahli nomináciu Borisa Kollára: „S kolegyňami a kolegami sme sa uzhodli, že pán Kollár bol na anti-cenu Homofób roka nominovaný neprávom, nakoľko voči LGBT ľuďom má mimoriadne pozitívny vzťah a to ako na teoretickej, tak i praktickej úrovni“, uviedol v tlačovej správe riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher.[11] Nomináciu zrušili po Kollárovej komunikácii s trans modelkou Paris Nemc.[1]

2019[upraviť | upraviť kód]

V ročníku hlasovalo vyše 69 tisíc ľudí, zaradil sa tak medzi dovtedy najúspešnejšie.[3] Anketu vyhrala Anna Záborská, poslankyňa OĽaNO (Kresťanská únia) pár dní pred voľbami v obecných rozhlasoch[3] nechala vyhlásiť výrok: „Musíme sa postaviť nepriateľom, ktorí ohrozujú samotnú podstatu toho, čo znamená byť človekom… zastavíme adopcie detí homosexuálnymi pármi a prijatie registrovaných partnerstiev.“[12]

Nominácie

  • Ján Orosch, arcibiskup, uprostred pandemie Covid-19: „LGBT ideológia, gender, ktorá vyústila do epidémie AIDS nám bola a zdá sa, že stále je ukradnutá…[13]
  • Eugen Korda, redaktor časopisu .týždeň: „Neviem pochopiť, prečo majú ľudia potrebu verejne demonštrovať svoju sexuálnu orientáciu. Takáto intímna záležitosť by mala intímnou aj zostať. Navyše ma dosť vyrušuje, keď sa na dúhovom pochode objavujú rôzne indivíduá, ktorých cieľom nie je zlepšenie života homosexuálne orientovaných ľudí, ale len provokujúci a často doslova nechutný exhibicionizmus.“[14]
  • Ján Podmanický, poslanec Smer-SD: „Ak sa jedná o ochranu normálneho, prirodzeného Slovenska, tak v takom prípade sa poslanci naprieč politickým spektrom, bez ohľadu na to kam sú politicky zaradení vedia spojiť. Iné manželstvo na Slovensku nie je možné uzavrieť len medzi mužom a ženou.“[14]
  • Milan Mazurek, poslanec Kotlebovci-ĽSNS: „Podľa mňa totižto neexistujú žiadne transrodové osoby, sú nejakí blázni, ktorí si zo dňa na deň povedia, že ja už nie som žena, ja som muž, ja už nie som muž, ja som žena.“[14]

2018[upraviť | upraviť kód]

Za rok 2018 cenu získal Štefan Harabin, bývalý minister a sudca Najvyššieho súdu, vtedajší kandidát v prezidentských voľbách.[15] Získal 43% hlasov.[14] Ankety sa zúčastnilo dovtedy rekordných vyše 40 tisíc ľudí.[15] Na 2. mieste sa umiestnil Róbert Mistrík.[15]

Nominácie

  • Štefan Harabin: „Nie je možné, aby na základných školách naše deti učili dvaja homosexuáli, čo je v rozpore s Ústavou.“[15]
  • Milan Chautur, katolícky biskup: „Zdá sa že podobným scenárom chce ktosi rozbíjaťť cirkev aj u nás. A to cez útoky na cirkev a jej predstaviteľov, na rodinu spôsobom lgbti a tiež útoky na ľudskú a osobnostnú personalitu cez gender-ideológiu.“
  • Marián Kuffa, kazateľ: „KGB či Gestapo mohlo zasiahnuť proti suverenite štátu podobne ako niektoré úrady, výbory či komisie medzinárodných organizácii. Dnes majú liberáli a genderisti výbor GREVIO“
  • Róbert Mistrík, kandidát SaS na prezidenta: „Som proti tomu aby páry rovnakého pohlavia mohli adoptovať deti. Tieto deti si to nezaslúžia, nemôžu sa k tomu vyjadriť a mohlo by to mať pre nich veľkú traumu v budúcnosti.“[15]
  • Ján Orosch, trnavský arcibiskup: „Keď cítia vzťah lásky dvaja muži jeden k druhému, majú sa radi, a spoluzaložia nejaké spoločenstvo, to nie je hriech -ako to môže povedať kresťanský katolícky politik?“

2017[upraviť | upraviť kód]

Andrej Danko získal cenu Homofób roka 2017, cenu získal s 39% hlasov z 10-tisíc hlasov.[4][16] Danko si ako zatiaľ jediný svoju cenu aj prebral.[3][16] Po prevzatí ceny a stretnutí s aktivistami mal svoj postoj zmierniť.[15][16] Pripustil podporu návrhu umožniť partnerom náhľad do zdravotnej dokumentácie a dedenie. Zároveň však vyhlásil, že nepodporí registrované partnerstvá.[16]

Nominácie

  • Boris Kollár, predseda hnutia Boris Kollár – Sme rodina a poslanec NR SR vyslovil svoj názor na konajúci sa Dúhový PRIDE: „Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“
  • Branislav Škripek, poslanec Europarlamentu za hnutie OĽaNO hovorí o činnosti, za ktorú poberá plat z našich daní: „Zaoberám sa permanentne obranou kresťanských hodnôt a snažím sa zabrániť tomu, aby boli presadzované často šialené liberálne nápady propotratových, gendrových a LGBT aktivistov.“
  • Andrej Danko, predseda NR SR a SNS: „Ak sa niekto na základe sexuálnej orientácie vzdá práva reprodukcie, vzdal sa, čo mu príroda a boh dali, pretože ak sa niekto rozhodne pre homosexuálny zväzok, tak nemôže mať právo vychovávať deti.“
  • Ľubomír Galko, bývalý minister a poslanec NR SR za SaS sa nevie rozhodnúť či mu na ministrovi školstva viac vadí rozkrádanie eurofondov alebo neobvykle tenký hlas: „Prihriaty Plavčan je na dovolenke…“
  • Marián Kuffa, kazateľ: „V Nemecku je iných 55 rodov, nedávno sa tam jeden zosobášil s lustrom.“

2016[upraviť | upraviť kód]

Piaty ročník ankety vyhral Anton Hrnko s 34% hlasov, druhé miesto získal Richard Sulík 29%, tretie Igor Matovič so 16%, štvrté Daniel Lipšic s 12% a piate Robert Fico s 9%. Ankety sa zúčastnilo viac ako 20 000 ľudí.[17]

Nominácie

  • Anton Hrnko, podpredseda SNS a poslanec NR SR reagoval na vyvesenie dúhovej vlajky, ktorým sa naša ambasáda v Budapešti pridala k ostatným európskym ambasádam na podporu tamojšiemu dúhovému pochodu: „Viete si predstaviť, že by toto urobili heterosexuáli? Veď by ich obvinili z pornografie na verejnosti.“[18]
  • Igor Matovič, predseda OĽaNO, poslanec NR SR na adresu aktivistov, ktorí zverejnili, že porušil zákon: „Vraj jeden je homosexuál a druhý, teda druhá, je lesba.“[18][17]
  • Richard Sulík, europoslanec, predseda SaS obhajuje svoje liberálne postoje pred konzervatívcami: „…keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie.“[18][17]
  • Daniel Lipšic, bývalý minister vnútra a spravodlivosti: „V Európe sa trend obmedzovania slobody prejavu orientuje na tri oblasti, kde prebiehajú trestné stíhania. Po prvé ide o kritiku homosexuálnych zväzkov, po druhé o kritiku islamu a po tretie kritiku liberálnych interrupčných zákonov.“[18][17]
  • Robert Fico, predseda vlády SR na zjazde eurosocialistov: „Trápili ma len s dvoma témami, socialistickí poslanci Európskeho parlamentu, jedna téma homosexuáli a druhá téma moslimovia.“[18][17]

2015[upraviť | upraviť kód]

Víťazom ročníka 2015 sa stal Marian Kotleba, predseda strany Kotleba – ĽS NS. V ankete hlasovalo 16 340 hlasujúcich, Marian Kotleba získal 39,6%, druhý Boris Kollár získal 32,1% a tretia Martina Šimkovičová získala 17,8%.[5]

Nominácie

  • Boris Kollár, predseda strany SME RODINA – Boris Kollár: „Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama, mama, mama, mama, mama, mama, mama a moje deti! Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené!“[5][19]
  • Marian Kotleba, poslanec NR SR: „Zavedieme pravidlá na kontrolu obsahu médii, nedovolíme, aby boli deti oblbované zvrátenosťami.“[5][19]
  • Vedenie KDH sa počas volebnej kampane, v reklame, snažil vysvetliť klesajúcu podporu strany: „Napadli nás vyznávačí kultúry smrti.“[19]
  • Martina Šimkovičová, poslankyňa NR SR a bývala televízna hlásateľka: „Neomarxisti vymenili kapitál za rod, ale cieľ zostal rovnaký. Zničiť tradičnú rodinu, západnú civilizáciu a vytvoriť totalitnú spoločnosť. Všetky „problémy“, na ktoré sa odvolávajú platení homoaktivisti sa dajú riešiť 3-4 všeobecnými úpravami zákonov. Nie je potrebné žiadne „homosexuálne manželstvo“.[5][19]
  • Jaroslav Kuracina, zbrojár a miestny poslanec za Kotleba-ĽSNS po tom čo s kolegami napadli detský karneval: „Chlapi, nedovoľte aby vám traumatizovali synov. Nedovoľte, aby vašim synom podsúvali, že chodiť ako buzerant je normálne!!!“[19]

2014[upraviť | upraviť kód]

V lete 2015 prebehlo hlasovanie pre tretí ročník ankety. Podľa programovej riaditeľky Inštitútu ľudských práv Aleny Krempaskej: „Aj takýmto spôsobom môže spoločnosť, ktorá sa bojkotom februárového referenda (referendum na Slovensku v roku 2015) jasne vyjadrila, že nechce na Slovensku podporovať nenávisť, ukázať, že takéto verbálne útoky nie sú v poriadku a vo verejnej komunikácii nemajú čo hľadať.“[9] Hlasovania sa zúčastnilo viac ako 2 600 ľudí.[8] „Víťazom” ročníka sa po neúšpešnom referende stal Anton Chromík (Aliancia za rodinu), získal 53% z viac ako 2600 hlasov.

Nominácie

  • Anton Chromík, hovorca Aliancie za rodinu o situácii po zrovnoprávnení LGBT ľudí na Slovensku: „Budú rozhodovať o živote iných, ich povolaní, kariére a to vždy v histórii skončilo diktatúrami a (niekedy) aj masovým vraždením.“[9]
  • Marián Kuffa, rímsko-katolícky kňaz, o vzťahu dvoch osôb rovnakého pohlavia: „tak to nie sú obyčajní vrahovia, ale ja hovorím, že to sú masoví vrahovia. To je genocída nášho národa…“[9]
  • Rastislav Baka, grécko-katolícky kňaz v rozhlasovej kázni vydáva pokyn ako sa veriaci majú správať ku gejov a lesbám: „Vytlačte totu špinu za hranice štátu.“[9]
  • 102 poslancov NR SR, ktorí pridali do Ústavy formuláciu „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.“[9]
  • Karin Habšudová, bývalá tenistka v reklame pred referendom: „Rodina pre mňa znamená spolužitie, alebo vzťah, alebo zväzok, nejak, eh, dvoch ľudí a to jedného muža a jednej ženy.“[9]

2013[upraviť | upraviť kód]

Druhého ročníka sa zúčastnilo viac než 2 100 hlasujúcich. Víťazom sa stala Konferencia biskupov Slovenska s 42% (897 hlasov), na druhom mieste sa umiestnil Štefan Kuffa 35% (753), tretím bol Igor Matovič 12% (250), štvrtá bola Anna Verešová 7% (145) a piatym bol Lukáš Krivošík 5% (99).[20]

Nominácie

  • Štefan Kuffa, poslanec za OĽaNO v Národnej rade: „Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody.“[10]
  • Igor Matovič, poslanec za OĽaNO: „Oveľa lepšie bude dieťaťu, ak bude v detskom domove, ako sa má pozerať na prerobenú mamu a otca. Bude úplne mešuge...“[10]
  • Lukáš Krivošík, z .týždňa: „Nemali by sme byť zdržanliví pri zavádzaní takýchto nevyspytateľných sociálnych experimentov?“[10]
  • Anna Verešová, hovorkyňa Aliancie za rodinu: „Nesúhlasíme s tým, aby sa takéto formy spolužitia verejne propagovali a mätúco nazývali rodinou.“[10]
  • Konferencia biskupov Slovenska, citát z pastierskeho listu z prvej adventnej nedele roku 2013 o ľudsko-právnych aktivistoch a zrovnoprávnení LGBTI ľudí: „Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy.“[10]

2012[upraviť | upraviť kód]

Štefan Kuffa cenu získal s 53% z viac než 2 000 hlasov.[21]

Nominácie

  • Pavol Hrušovský, poslanec KDH v reakci na návrh zákona o registrovaných partnerstvách: „Tento návrh zákona je šialeným legislatívnym pokusom o nabúranie celého právneho systému.”[22]
  • Štefan Kuffa, poslanec OĽaNO v reakci na návrh zákona o registrovaných partnerstvách: „Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba. …máme psychiatrov, liečebne. Je to skupina ľudí, ktorým sa treba špeciálne venovať.”[22]
  • Martin Hanus, zástupca šéfredaktora týždňa: „Aktivisti a časť mediálneho sveta celkom deformujú pojmy, ak tvrdia, že páry osôb rovnakého pohlavia majú na získanie tohto privilégia akési ľudské právo.”[22]
  • Koňýk, spevák: „Podpora homosexuálov, podpora potratov, multikultúrna spoločnosť, prisťahovalectvo, to sú všetko veľmi zlé veci. Mám deti a chcel by som, aby žili v dobrom svete, akým Slovensko napriek všetkému ešte stále celkom je.”[22]
  • Anton Ziolkovský, sekretár Konferencie biskupov Slovenska o homosexualite: „Normálne nie je všetko, čo ma priťahuje a k čomu inklinujem.”[22]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b cho. Kollárovi odňali nomináciu na Homofóba roka, dôvodom je komunikácia s transrodovou modelkou. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-09-08. Dostupné online [cit. 2020-10-02]. ISSN 1336-1996.
  2. a b Anti-cena Homofób roka [online]. ludskeprava.sk, 2013-05-16, [cit. 2020-10-02]. Dostupné online.
  3. a b c d e SITA. Anticenu Homofób roka udelili poslankyni Záborskej. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-07-09. Dostupné online [cit. 2020-10-02]. ISSN 1335-4418.
  4. a b Nominácie na Homofób roka 2018 [online]. Inštitút ľudských práv, 2019-04-30, [cit. 2020-10-02]. Dostupné online.
  5. a b c d e f cho. Favorit Kollár našiel premožiteľa, toto je najväčší Homofób roka. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-08-17. Dostupné online [cit. 2020-10-03]. ISSN 1336-1996.
  6. 17. máj: Medzinárodný deň boja proti homofóbii | Spravodajstvo | Európsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, 2011-05-16, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  7. Medzinárodný deň boja proti homofóbii a transfóbii [online]. Veľvyslanectvo USA na Slovensku, 2020-05-18, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  8. a b Tlačové správy – Inštitút ľudských práv – Human Rights Institute [online]. Inštitút ľudských práv - Human Rights Institute, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g h Na anti-cenu Homofób roka nominovali Chromíka, Kuffu i Habšudovú. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-10-03].
  10. a b c d e f SITA. Na cenu Homofób roka nominovali Kuffu, Matoviča aj biskupov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-05-16. Dostupné online [cit. 2020-10-03]. ISSN 1335-4418.
  11. Kollárovi odňali nomináciu na Homofóba roka, dôvodom je komunikácia s transrodovou modelkou [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  12. AUTORA, bez. Christianitas [online]. 2020-07-12, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  13. Homofób roka pozná nominantov. Na anticenu ašpirujú aj Záborská, Korda či Mazurek [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  14. a b c d Homofób roka pozná nominantov. Na anticenu ašpirujú aj Záborská, Korda či Mazurek. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-05-18. Dostupné online [cit. 2020-10-02]. ISSN 1336-1996.
  15. a b c d e f SITA. Anticenu Homofób roka 2019 získal Štefan Harabin. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-07-09. Dostupné online [cit. 2020-10-02]. ISSN 1335-4418.
  16. a b c d TASR. Danko si prevzal anti-cenu Homofób roka, organizátori mu darovali príručku. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-06. Dostupné online [cit. 2020-10-03]. ISSN 1336-197X.
  17. a b c d e SITA. Homofóbom roka sa stal podpredseda SNS Anton Hrnko. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2017-07-11. Dostupné online [cit. 2020-10-03]. ISSN 1336-197X.
  18. a b c d e Hlasujte v ankete Homofób roka 2016 [online]. Inštitút ľudských práv, 2017-07-12, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  19. a b c d e Hlasujte v ankete Homofób roka 2015 [online]. ludskeprava.sk, 2016-07-27, [cit. 2020-10-03]. Dostupné online.
  20. Víťazom ankety Homofób roka je Konferencia biskupov Slovenska. Slovenka (Bratislava: STAR Production), 2014-08-08. Dostupné online [cit. 2020-10-03].
  21. Inštitút ľudských práv, 2014-04-28, [cit. 2020-10-03]. Dostupné online.
  22. a b c d e Nominovaní na anti-cenu Homofób roka 2012 [online]. Inštitút ľudských práv, 2013-05-16, [cit. 2020-10-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]