Dúhový PRIDE Bratislava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pochod bratislavskými ulicami počas tretieho ročníka podujatia (2012)

Dúhový PRIDE Bratislava je verejné podujatie v Bratislave, ktoré sa zameriava na ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transgender ľudí a zrovnoprávnenie ich sexuálnej orientácie a rodovej identity.[1][2] Koná sa každoročne od roku 2010.[3] Podľa hlavnej organizátorky v roku 2018 Diany Pruchnerovičovej, „U nás je Pride ešte stále skôr protest. Nie je to oslava a karneval, lebo z legislatívneho hľadiska ešte nemáme čo oslavovať."[4] Deviaty ročník sa uskutoční 20. júla 2019.[5]

História a pozadie[upraviť | upraviť kód]

Anglické slovo „pride“ znamená hrdosť a odkazuje na hrdosť ako opak potupy, ktorú členovia LGBT komunity zažívajú.[6] Symbol dúhy je spájaný s rozmanitosťou LGBT komunity už od 70. rokov 20. storočia.[2] Samotný pochod bol inšpirovaný tzv. Stonewall nepokojmi v roku 1969, keď sa LGBT osoby začali brániť proti policajnému zásahu voči nim a vyjadrili svoju nespokojnosť so zaobchádzaním polície s nimi. Výročie udalosti bolo prvým pochodom v USA, odtiaľ sa pochody rozšírili do ďalších krajín.[2] Na Slovensku sa prvý pochod uskutočnil v obmedzenej forme v Bratislave v roku 2010.[3]

Ročník 2010[upraviť | upraviť kód]

Hviezdoslavovo námestie počas prvého ročníka (2010)

Miesto plánovaného pochodu bratislavským Starým Mestom sa organizátori rozhodli pochod skrátiť kvôli prítomnosti osob, ktoré mali mať záujem pochod prerušiť. Napriek dohľadu polície boli viacerí účastníci pochodu zranení po útokoch členoch extrémistických skupín. Extrémisti použili verbálne útoky, kamene či slzný plyn na čo podľa redaktorov SME príslušníci štátnej a bratislavskej mestskej polície mnohokrát nereagovali.[3] Kameňmi zaútočili aj na europoslankyne Ulrike Lunacek a Marije Cornelissenová.[7] Vtedajší (a súčasný) minister vnútra Robert Kaliňák vyjadril svoju spokojnosť nad zákrokmi polície a potvrdil, že 29 extrémistov bolo zadržaných.[8] Prvého pochodu sa zúčastnilo približne 500 demonštrantov a 100 extrémistov.[3] Podľa Kaliňáka si mali organizátori najať vlastnú bezpečnostnú službu.[7] Dúhový PRIDE Bratislava založili a prvý ročník zorganizovali Romana Schlesinger, Peter Weisenbacher, Róbert Furiel, Adriana Fridmanská, Richard Fekete, Jana Budjáčová, Róbert Kišš, Roman Kollárik a Barbora Blahutová.

Ročník 2011[upraviť | upraviť kód]

Podľa odhadov sa druhého ročníka zúčastnilo 1500 ľudí. Podujatie malo pokojný priebeh. Zúčastnili sa ho aj viaceré politické osobnosti: primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál (obaja SaS) ako aj europoslankyne Ulrike Lunacek a Marije Cornelissenová.[9] „Bratislava si môže hovoriť otvorené mesto aj pre LBGT ľudí,“ uviedla pri príležitosti pochodu jeho organizátorka a hovoryňa Romana Schlesinger.[9]

Ročník 2012[upraviť | upraviť kód]

Medzi sprievodné podujatia patrí aj pridanie sa LGBT komunity k pravidelnej cyklojazde Critical Mass 25. mája. Ďalšie sprievodné podujatie sa konali počas týždňa 2. júna až 8. júna v KC Dunaj.[1] Podujatie podporil aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, 18 veľvyslancov, „desiatky zahraničných ambasád, európski poslanci a poslankyne a desiatky mediálne známych osobností slovenskej kultúry a verejného života“.[1][10] Primátor Ftáčnik podujatie vníma ako volanie po dialógu, k podujatiu sa vyjadril: "Nemôžeme sa tváriť, že problém ľudí s inou sexuálnou orientáciou na Slovensku neexistuje. Nemôžeme ho schovávať pod koberec a hovoriť, že je to tabu."[11]

Hlavné podujatie Dúhového PRIDE Bratislava 2012 bol pochod ulicami Bratislavy 9. júna. Pochod začal na Námestí slobody slávnostným otvorením, ktorého súčasťou boli aj tri symbolické svadby kde sa zosobášil ženský, mužský i žensko-mužský pár, „aby tak spoločne upozornili na absenciu legislatívnej úpravy pre LGBT ľudí a zároveň verejne oslávili svoj partnerský zväzok“.[1][10]

Bezpečnosť na podujatí zabezpečovalo „niekoľko stoviek policajtov poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície.“[11] Priebeh pochodu bol pokojný, počas symbolickej svadby ho narušila dymovnica hodená do davu, boli zadržaní traja ľudia.[10]

V sobotu 26. mája sa v Bratislave uskutočnil pochod za tradičné chápanie rodiny, za zachovanie definície manželstva ako zväzku partnerov opačného pohlavia a proti Dúhovému PRIDE.[12][13]

Ročník 2013[upraviť | upraviť kód]

4. ročník podujatia bol venovaný špeciálne ľudským právam trans* Organizácia TransFúzia „chce takto poukázať na najzávažnejšie porušenia práv ľudí, ktorí sa identifikujú, alebo sú v spoločnosti označovaní ako transrodoví alebo rodovo nekonformní“.[14][15]

V apríli 2013 sa objavili správy, že so 4. ročníkom Dúhového PRIDEu sa nepočíta. Medzi dôvodmi sa uvádzal nedostatok dobrovoľníkov a nízka účasť na podujatí. Organizátorka Romana Schlesinger dohady poprela a potvrila, že podujatie sa uskutoční.[16] Neskôr bol stanovený termín na 21. september 2013.[17]

Pochod sa uskutočnil o 13:00 na Hviezdoslavovom námestí. Organizátori očakávali „Do dvetisíc účastníkov“.[18] Romana Schlesinger na otázku prečo na pochod pripravujú alegorické vozy odpovedala: „Snažíme sa to robiť príjemne, s hudbou, kultúrou a zároveň upozorňovať. Náš Pride je niečo medzi demonštráciou a zábavou. Nie sme ani v Srbsku, kde sa nesmie konať, ani v Holandsku, kde je oslavou.“[19] Dúhový PRIDE dopĺňali sprievodné podujatia konajúce sa od predošlej soboty.[20]

Pochodu sa podľa odhadov medii zúčastnilo niekoľko sto ľudí.[21] Zúčastnili sa aj ľudia mimo komunity. Na pochod dohliadali policajti, ktorí zaznamenali len niekoľko ľahších incidentov.[22] Romana Schlesinger o ročníku vyhlásila: „Hodnotíme ho ako zatiaľ najúspešnejší Pride, aj z hľadiska atmosféry, ale aj kvôli tomu, že sme nemali žiadny bezpečnostný problém.“[16]

Ročník 2014[upraviť | upraviť kód]

V polovici apríla 2014 bolo oznámené, že piaty ročník podujatia sa bude konať 28. júna 2014. „Poď von s rodinou!“ bude mottom, „Miluj blížneho svojho.“ podtitulom podujatia „lásky a tolerancie pre každého“.[23] Organizátori/ky chcú „ukázať Slovensku, že každá rodina, bez ohľadu na to, koľko má členov, či sú v nej prítomné deti, dve ženy, dvaja muži, alebo len jeden z nich, je hodná ochrany štátu, rešpektu spoločnosti a rovnakého postavenia.“[23]

Podujatia sa zúčastnili približne dve tisícky ľudí. Podporu prišla vyjadriť aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, primátor Bratislavy Milan Ftáčnik tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, europoslankyňa Ulrike Lunaček či spisovateľ Michal Hvorecký.[24] Dubovcová k svojej účasti povedala:„ Prišla som práve preto, že jedna časť spoločnosti ťahá za kratší koniec povrazu a úlohou verejného ochrancu práv je sa stavať na stranu slabších“.[24] Podujatie podporilo tiež 20 zahraničných veľvyslanectiev na Slovensku ako aj Zastúpenie Európskej komisie.[24] Témou PRIDEu bola aj nedávna zmena ústavy, ktorá definovala manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou. Z pódia na ňu reagoval nielen homosexuálny pár, ale aj zástupca tradičnej rodiny, slobodná matka a heterosexuálny pár bez formálneho manželského zväzku.[24]

Ročník 2014 bol podľa Romany Schlesinger „jeden z najúspešnejších ročníkov, ak nie najúspešnejší“.[24]

Ročník 2015: zrušený[upraviť | upraviť kód]

Začiatkom júna 2015 organizátori oznámili, že v tomto roku sa PRIDE konať nebude. „Slovenská spoločnosť je stále otrávená nezmyselnou referendovou kampaňou. Chceme, aby bol Pride považovaný za pokojný, príjemný a kultúrny prejav hrdosti v kontraste k potupe, ktorú neustále LGBTI ľudia vo svojom živote zažívajú,“ uviedli organizátori.[25] Miesto pochodu sa mali konať iné kampane a akcie.[25]

Ročník 2016[upraviť | upraviť kód]

Šiesty ročník sa uskutočnil 30. júla 2016.[26][27] Témou ročníka bola iniciatíva Životné partnerstvo, ktorá má za cieľ podporu verejnosti právnemu uznaniu zväzkov osôb rovnakého pohlavia a ich rodín.[28][4] Pochod organizovali: Queer Leaders Forum a Iniciatíva Inakosť a Nomantinels.[26] Podľa médií sa na pochode zúčastnili „zhruba dve tisícky ľudí“ (TASR)[28]dvetisíc ľudí“ (Denník N)[29] či „asi tisícka“(SME).[30] Dúhový PRIDE sa začal na Hviezdoslavovom námestí otvorením a príhovormi.[26] Neskôr pochod prešiel z Hviezdoslavovho námestie cez Vajanského nábrežie, Štúrovu a Gorkého ulicu späť na Hviezdoslavovo námestie.[28] Po popoludňajšom koncerte sa večer uskutočnila afterparty.[26]

Z politických a verejných predstaviteľov sa pochodu zúčastnila Jana Dubovcová, europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD) a poslanec Martin Poliačik (SaS). Poslanec Poliačik na pochode (podľa TASR) prisľúbil, že „jeho opozičná strana SaS predloží v parlamente ešte do konca roku legislatívne návrhy, ktoré by riešili niektoré otázky LGBTI komunity“.[28] Nevyskytol sa žiadny mimoriadny incident, na Dúhový PRIDE dozeralo spolu 500 policajtov, mestských a štátnych, vrátane príslušníkov Letky Ministerstva vnútra.[28] Premiér Robert Fico (SMER-SD) sa k pochodu nevyjadril. Predseda SNS a parlamentu Andrej Danko podľa tlačového odboru strany „nie je z tých politikov, ktorí by chodili na dúhové pochody“.[27] Richard Sulík (SaS) sa síce pochodu nezúčastní, ale jeho konanie podporil: „Človek si nevyberie, či je, alebo nie je homosexuál. Náš štát stále hádže homosexuálom pod nohy polená. Demonštrujú za svoje práva, s čím súhlasím,[27] Deň pred pochodom podporila LGBTI komunitu ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST – HÍD). Primátor Bratislavy, Ivo Nesrovnal k pochodu vyhlásil: „Verím, že si túto cnosť my, Bratislavčania, dokážeme zachovať aj do budúcnosti. Každý má právo vyjadriť svoj názor, preto takéto prejavy demokracie a slobody podporujem.[27] Svoju účasť ohlásila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, ktorá na svoj úrad vyvesila dúhovú zástavu.[27]

Ako protiakciu ĽSNS organizovala „Protest proti pochodu úchylákov v Bratislave“.[27] Predstaviteľ ĽSNS Marián Mišún tvrdil, že protest prívržencov strany z hlavnej stanice smerom k Dúhovému PRIDE nepotreboval ohlásenie ani povolenie pretože nebol organizovaným protestom, ale akciou na zbieranie podpisov na referendum za vystúpenie z EÚ. Neskôr však akciu označil za „protest proti pochodu úchylákov a homosexuálov“.[28] Akcie sa zúčastnilo „niekoľko desiatok ľudí“.[28] Pred budovou NR SR sa konala akcia Hrdí na rodinu[29]. Piateho ročníka sa zučastnilo približne 150 ľudí.[31] Zhromaždenie podporil Anton Chromík z Aliancie za rodinu, ktorý patrí medzi organizátorov podujatia. Akciu podporil aj Jozef Mikloško.[32]

Ročník 2017[upraviť | upraviť kód]

Siedmy ročník podujatia sa uskutočnil 19. augusta 2017. Headlinerom tohto ročníka na Hviezdoslavovom námestí je skupina Puding pani Elvisovej.[33] Nad podujatím vzala záštitu podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Sľúbila, že v parlamente opäť predloží návrh na legislatívu umožňujúcu registrované partnerstvá.[34] Podľa odhadov Denníka N prišli na podujatie napriek mrholeniu 2 až 3 tisícky ľudí. Ombudsmanka Mária Patakyová zožala najväčší potlesk. Vo svojom prejave vyjadrila okrem iného, že „Slovenská republika je v situácii, keď nerešpektuje práva párov rovnakého pohlavia.“[34] Na otázku prečo podporila PRIDE Patakyová odpovedala: „Prehliadanie faktickej existencie párov rovnakého pohlavia nezodpovedá interpretáciám európskeho dohovoru v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. To je základ, pre ktorý som to bez ohľadu na vnútorné pnutie, ktoré pociťujem, aj s ohľadom na reakciu väčšinovej spoločnosti, považovala za svoju povinnosť. Chcela som na to upozorniť slovenskú spoločnosť.“[35]

Pri príležitosti PRIDEu verejná ochrankyňa práv na svojom úrade zavesila dúhovú vlajku za čo bola kritizovaná predstaviteľmi SNS.[36] Vlajku odmietla zvesiť pred ukončením PRIDEu, tak ako to bolo naplánované.[35]

V rovnaký deň sa konala aj akcia Hrdí na rodinu.[36]

Ročník 2018[upraviť | upraviť kód]

14. júla 2018 sa konal 8. ročník podujatia. Verejná ochrankyňa práv Patakyová PRIDE opäť podporí. Podľa organizátorov na podujatie prispelo aj mesto Bratislava, Ministerstvo kultúry aj Bratislavský samosprávny kraj.[37] Podľa Martina Macka nemá podujatie politické ciele: „Dávame len priestor rôznych iniciatívam, aby vyjadrili svoje postoje. Naším hlavným cieľom je zviditeľnenie tejto komunity a upozornenie na jej problémy.[37] Témou 8. ročníka bol odchod LGBTI ľudí zo Slovenska do zahraničia, pretože na Slovensku sa im žije horšie ako v iných krajinách EÚ.[37] Z niekoľko tisícového rozpočtu ide najväčšia položka na súkromnú bezpečnostnú službu. Hlavná organizátorka Diana Pruchnerovičová uviedla „Je mojím cieľom, aby sme už ochranku o pár rokov nepotrebovali. Chceli by sme sa priblížiť k tomu, ako je to inde v Európe. Snažíme sa to nejako vymyslieť, aby sme už nepotrebovali kontrolované vstupy“.[4]

Podujatia sa zúčastnilo približne 4000 ľudí.[38] Webnoviny, citujúc organizátorov uviedli „viac ako 5 000 účastníkov“.[39] Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR cez dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2018, Bratislavský samosprávny kraj, mesto Bratislava, veľvyslanectvá Spojených štátov a Kanady a niekoľko spoločností.[39] Nplánoval ho podporiť ani jeden z kandidátov na primátora. Pred podujatím sa tiež objavili plagáty antikampane.[40]

Ročník 2019[upraviť | upraviť kód]

V máji 2019 ministerka kultúry Ľubica Laššáková zamietla grantovú podporu pre LGBTI organizácie a projekty napriek pozitívnym hodnoteniam hodnotiacej komisie. Pre Dúhový pochod bola doporučená grantová podpora 19 tisíc eur.[41]

Podujatie sa uskutočnilo 20. júla 2019.[5] Súbežne s ním sa konal aj pochod Hrdí na rodinu. Pochod LGBT podporilo 35 veľvyslanectiev akreditovaných na Slovensku, ktoré vydali tiež spoločné vyhlásenie. Diplomati Slovensko kritizovali, čím zasahovali do vnútorných záležitostí krajiny, ktorá pritom v danej oblasti neporušuje žiaden medzinárodný záväzok či ľudskoprávnu chartu.[42] K ich krokom sa kriticky vyjadril slovenský veľvyslanec v USA a bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok, ktorý polemizoval, či takéto konanie nie je zásahom do vnútornej politiky Slovenskej republiky, ktorý by bol na ministerskej úrovni neprípustný.[42]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Tlačová správa - Dúhový PRIDE Bratislava - 3. máj [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  2. a b c Otázky a odpovede [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
  3. a b c d KERN, Miroslav. Dúhový pochod stopli extrémisti [online]. Denník SME, 22.5.2010, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  4. a b c GEHREROVÁ, Ria; BARCÍKOVÁ, Michaela. Slovenský Pride je z roka na rok väčší, stále je však viac protestom než oslavou. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-07-12. Dostupné online [cit. 2018-07-18]. ISSN 1339-844X.
  5. a b Dúhový Pride 2019 [online]. citylife.sk, [cit. 2019-06-16]. Dostupné online.
  6. Čo je PRIDE ? [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
  7. a b NICHOLSON, Tom. Violence at Gay Pride in Slovakia [online]. Financial Times, 24.05.2010, [cit. 2014-06-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Kaliňák je spokojný s výkonom polície na Dúhovom pochode [online]. Denník SME, 23.05.2010, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  9. a b Bratislavou prešiel pokojný dúhový sprievod homosexuálov [online]. trend.sk, 04.06.2011, rev. 2011-06-04, [cit. 2014-06-20]. Dostupné online.
  10. a b c V Bratislave sa uskutočnil Dúhový pride za práva LGBT [online]. TA3, 2012-06-09, rev. 2012-06-09, [cit. 2012-06-10]. Dostupné online.
  11. a b Na Dúhový Pride budú dohliadať stovky policajtov [online]. Denník SME, 7.6.2012, [cit. 2012-06-07]. Dostupné online.
  12. FIDLUŠOVÁ, Viera. Aktivisti budú pochodovať za tradičnú rodinu a proti homosexualite [online]. Denník SME, 23.5.2012, [cit. 2012-05-26]. Dostupné online.
  13. Boh vás môže uzdraviť, odkázali dnes v Bratislave demonštranti homosexuálom [online]. TA3, 2012-05-26, [cit. 2012-06-10]. Dostupné online.
  14. Dúhový PRIDE je aj o ľudských právach trans* ľudí [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, 29.07.2013, [cit. 2013-09-21]. Dostupné online.
  15. Dúhový PRIDE sa ponesie aj pod vlajkou transrodových osôb [online]. webnoviny.sk, 14.09.2013, [cit. 2013-09-23]. Dostupné online.
  16. a b Dúhový pride tento rok nebude [online]. pravda.sk, 2013-04-23, [cit. 2013-05-21]. Dostupné online.
  17. Dúhový PRIDE otvorí tohtoročnú jeseň farebným sprievodom, po prvýkrát aj s alegorickými vozmi! [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, 08.05.2013, [cit. 2012-05-21]. Dostupné online.
  18. Na Dúhovom pochode očakávajú dvetisíc ľudí, policajtov má byť dosť [online]. Petit Press, 19.09.2013, rev. 2013-09-21, [cit. 2013-09-21]. Dostupné online.
  19. GYARFAŠOVÁ, Soňa. Organizátorka Dúhového pridu: Vzorom je pre nás Španielsko [online]. Petit Press, 20.09.2013, [cit. 2013-09-21]. Dostupné online.
  20. Sprievodné podujatia [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, 08.05.2013, [cit. 2013-09-21]. Dostupné online.
  21. Organizátori sú spokojní: Najúspešnejší ročník Dúhového PRIDE-u [online]. aktuality.sk, 2013-09-21, [cit. 2013-09-23]. Dostupné online.
  22. Tohtoročný Dúhový pochod bol najúspešnejší, hovoria organizátori [online]. Pravda.sk, 21.09.2013, [cit. 2013-09-21]. Dostupné online.
  23. a b Sprievodné podujatia [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, 15.04.2014, [cit. 2014-04-28]. Dostupné online.
  24. a b c d e KRBATOVÁ, Lucia. Dúhový pochod podporili aj heterosexuálne rodiny s deťmi [online]. Perex, 28.06.2014, [cit. 2014-07-11]. Dostupné online.
  25. a b Dúhový pochod sa tento rok v Bratislave konať nebude [online]. Perex, 04.06.2015, [cit. 2015-06-04]. Dostupné online.
  26. a b c d Bratislavský Dúhový Pride sme sledovali minútu po minúte [online]. Petit Press, 2016-07-30, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online.
  27. a b c d e f DUGOVIČ, Matej. Žitňanská chce viac práv pre homosexuálov, Smer zostáva chladný, Danko na Pride nechodí [online]. N Press, 2016-07-29, [cit. 2016-07-29]. Dostupné online.
  28. a b c d e f g Účastníci Dúhového Pride prešli centrom Bratislavy bez incidentov [online]. TASR, 2016-07-30, rev. 2016-07-30, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online.
  29. a b DUGOVIČ, Matej. Dúhový pochod bol bez konfliktov, kotlebovci sa k nemu nedostali (+video) [online]. N Press, 2016-07-30, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online.
  30. JAKUBČO, Jozef. Pozrite si ako vyzeral Dúhový pochod Bratislavou [online]. Petit Press, 2016-07-30, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online.
  31. Kotlebovci sa k Pridu nedostali. Rodičia s deťmi vytvorili sprievod Hrdých na rodinu [online]. Perex, 2016-07-30, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  32. Obrazom: Rodičia s deťmi vytvorili sprievod Hrdých na rodinu [online]. webnoviny.sk, 2016-07-30, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  33. DÚHOVÝ PRIDE BRATISLAVA JE O VIDITEĽNOSTI LGBTI ĽUDÍ. PODPORILI HO AJ OSOBNOSTI Z UMENIA [online]. Dúhový PRIDE Bratislava, [cit. 2017-08-18]. Dostupné online.
  34. a b GEHREROVÁ, Ria. Na Dúhový pochod prišli tisíce ľudí, potlesk zožala najmä ombudsmanka, ktorá sa nezľakla SNS (+fotogaléria) [online]. N Press, 2017-08-19, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
  35. a b GEHREROVÁ, Ria. Ombudsmanka: Nečakala som, že v roku 2017 ešte môže dúhová vlajka vzbudiť také kontroverzie [online]. N Press, 2017-08-19, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
  36. a b GEHREROVÁ, Ria. Bratislavu dnes čakajú pochody za práva LGBI a na podporu rodiny [online]. TASR, 2017-08-19, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
  37. a b c ŠNÍDL, Vladimír. Hrnko vyzval ombudsmanku, aby ignorovala Dúhový pochod. Pripomína, že ju zvolili aj hlasmi SNS. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-06-30. Dostupné online [cit. 2018-06-30]. ISSN 1339-844X.
  38. GEHREROVÁ, Ria; BARCÍKOVÁ, Michaela. Na bratislavskom Pride bolo asi štyritisíc ľudí, neďaleko od nich bolo zhromaždenie Hrdí na rodinu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-07-14. Dostupné online [cit. 2018-07-18]. ISSN 1339-844X.
  39. a b Dúhový PRIDE Bratislava: Tisícky účastníkov zaplnili Hviezdoslavovo námestie, vystúpila aj Patakyová (video). WebNoviny.sk (Bratislava: SITA), 2018-07-14. Dostupné online [cit. 2018-07-18].
  40. Denník N. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-07-13. Dostupné online [cit. 2018-09-11]. ISSN 1339-844X.
  41. GEHREROVÁ, Ria. Ministerka kultúry zastavila všetky granty pre LGBTI organizácie napriek odporúčaniam komisie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-05-16. Dostupné online [cit. 2019-07-05]. ISSN 1339-844X.
  42. a b HANUS, Martin. Krátke správy redakcie [online]. Konzervatívny denník Postoj, 24.7.2019, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°08′57″S 17°06′31″V / 48,149126°S 17,108513°V / 48.149126; 17.108513