Verejný ochranca práv (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Verejný ochranca práv
Základné informácie
ÚstredieGrösslingová 2461/35
811 09 Bratislava
Ďalšie informácie
PrezidentMária Patakyová
Webstránkavop.gov.sk

Verejný ochranca práv (skratka VOP) alebo neoficiálne ombudsman[1][2] je verejným ochrancom práv pôsobiacim na Slovensku. Podľa vlastnej definície „je možné inštitút verejného ochrancu práv v právnom poriadku Slovenskej republiky charakterizovať ako kontrolný orgán sui generis vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Pôsobnosť verejného ochrancu práv je konštituovaná na ochranu subjektívnych práv – základných práv a slobôd a nie ochranu zákonnosti ako takej.“[3] VOP nemôže meniť rozhodnutia, ale môže upozorniť orgány na nesprávnosť konania, alebo nečinnosť.[4]

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na[5]:

  • a) orgány štátnej správy,
  • b) orgány územnej samosprávy,
  • c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.

Od 29. marca 2017 je ochrankyňou práv Mária Patakyová.[6] Činnosť verejného ochrancu zabezpečuje Kancelária verejného ochrancu práv sídliaca v Bratislave.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Základom úradu bolo prijatie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. 23. februára 2001, ktorý do Ústavy zaviedol do ôsmej hlavy pojem verejný ochranca práv. Na základe tejto ústavnej úpravy bol prijatý zákon č. 564/2001 Z. z., ktorý funkciu bližšie upravoval. Za prvého ombudsmana bol menovaný Pavel Kandráč, ktorý zložil sľub 27. marca 2002. Svoje pôsobenie začal v máji 2005. Do druhého volebného obdobia bol Národnou radou zvolený 30. januára 2007.[3] Od 28. marca 2012 bola ombudsmankou Jana Dubovcová.[7] 29. marca 2017 ju nahradila Mária Patakyová.[6]

Kancelária verejného ochrancu práv[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 je rozpočet kancelárie 1 165 043 eur, z toho 70% rozpočtu je určených na prenájom budovy.[8] V januári 2014 predseda parlamentu Pavol Paška navrhol, aby sa úrad presťahoval z Bratislavy do Košíc. Podľa Pašku by ombudsmanka mala „sídliť bližšie k problematickým oblastiam“.[8] Jana Dubovcová presun považuje za „trest a výstrah[u] verejnému ochrancovi práv za aktivity, ktoré vykonáva“ a upozornila aj na veľké náklady sťahovania.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ombudsmankin sprievodca galaxiou orgánov verejnej správy, [Bratislava]: Verejný ochranca práv, 2018 (vyd. 2018-10-23), http://www.vop.gov.sk/files/Sprievodca.pdf, dost. 2019-02-20 
  2. „Verejný ochranca práv (ombudsman)“, Slovensko.sk : ústredný portál verejnej správy, [Bratislava]: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, c2019 
  3. a b c Životopis [online]. Bratislava : Verejný ochranca práv, [cit. 2014-02-01]. Dostupné online.
  4. V čom Vám môže verejný ochranca práv pomôcť? [online]. Bratislava : Verejný ochranca práv, [cit. 2014-02-01]. Dostupné online.
  5. 564/2001 Z.z. ZÁKON zo 4. decembra 2001 O VEREJNOM OCHRANCOVI PRÁV, § 3
  6. a b M. PATAKYOVÁ: Budem nezávislou, apolitickou i odhodlanou ombudsmankou [online]. TASR, 2017-03-29, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online.
  7. Dubovcová zložila sľub a ujala sa funkcie ombudsmanky [online]. PEREX , a. s., 2012-03-28, rev. 2014-02-03, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
  8. a b c Sídlo ombudsmana chce Paška presťahovať do Košíc [online]. TA3, 2014-01-30, [cit. 2014-01-31]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]