Verejný ochranca práv (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Verejný ochranca práv
Základné informácie
MiestoGrösslingová 2461/35
811 09 Bratislava
Ďalšie informácie
Verejný ochranca právfunkcia neobsadená
Webstránkavop.gov.sk

Verejný ochranca práv (skratka VOP) alebo neoficiálne ombudsman[1][2] je verejným ochrancom práv pôsobiacim na Slovensku. Podľa vlastnej definície „je možné inštitút verejného ochrancu práv v právnom poriadku Slovenskej republiky charakterizovať ako kontrolný orgán sui generis vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Pôsobnosť verejného ochrancu práv je konštituovaná na ochranu subjektívnych práv – základných práv a slobôd a nie ochranu zákonnosti ako takej.“[3] VOP nemôže meniť rozhodnutia, ale môže upozorniť orgány na nesprávnosť konania, alebo nečinnosť.[4]

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na[5]:

  • a) orgány štátnej správy,
  • b) orgány územnej samosprávy,
  • c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.

Dňa 29. marca 2022 z funkcie odišla Mária Patakyová z dôvodu uplynutia funkčného obdobia, odkedy je funkcia ombudsmana neobsadená. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár rozhodol, že voľba verejného ochrancu práv sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 14. júna 2022.[6] Činnosť verejného ochrancu zabezpečuje Kancelária verejného ochrancu práv sídliaca v Bratislave.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Základom úradu bolo prijatie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. 23. februára 2001, ktorý do Ústavy zaviedol do ôsmej hlavy pojem verejný ochranca práv. Na základe tejto ústavnej úpravy bol prijatý zákon č. 564/2001 Z. z., ktorý funkciu bližšie upravoval. Za prvého ombudsmana bol menovaný Pavel Kandráč, ktorý zložil sľub 27. marca 2002. Svoje pôsobenie začal v máji 2005. Do druhého volebného obdobia bol Národnou radou zvolený 30. januára 2007.[3] Od 28. marca 2012 bola ombudsmankou Jana Dubovcová.[7] 29. marca 2017 ju nahradila Mária Patakyová.[8]

Kancelária verejného ochrancu práv[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 je rozpočet kancelárie 1 165 043 eur, z toho 70% rozpočtu je určených na prenájom budovy.[9] V januári 2014 predseda parlamentu Pavol Paška navrhol, aby sa úrad presťahoval z Bratislavy do Košíc. Podľa Pašku by ombudsmanka mala „sídliť bližšie k problematickým oblastiam“.[9] Jana Dubovcová presun považuje za „trest a výstrah[u] verejnému ochrancovi práv za aktivity, ktoré vykonáva“ a upozornila aj na veľké náklady sťahovania.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ombudsmankin sprievodca galaxiou orgánov verejnej správy, [Bratislava]: Verejný ochranca práv, 2018 (vyd. 2018-10-23), http://www.vop.gov.sk/files/Sprievodca.pdf, dost. 2019-02-20 
  2. „Verejný ochranca práv (ombudsman)“, Slovensko.sk : ústredný portál verejnej správy, [Bratislava]: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, c2019 
  3. a b c Životopis [online]. Bratislava: Verejný ochranca práv, [cit. 2014-02-01]. Dostupné online.
  4. V čom Vám môže verejný ochranca práv pomôcť? [online]. Bratislava: Verejný ochranca práv, [cit. 2014-02-01]. Dostupné online.
  5. 564/2001 Z.z. ZÁKON zo 4. decembra 2001 O VEREJNOM OCHRANCOVI PRÁV, § 3
  6. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2022-06-04]. Dostupné online.
  7. Dubovcová zložila sľub a ujala sa funkcie ombudsmanky [online]. PEREX , a. s., 2012-03-28, rev. 2014-02-03, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
  8. M. PATAKYOVÁ: Budem nezávislou, apolitickou i odhodlanou ombudsmankou [online]. TASR, 2017-03-29, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online.
  9. a b c Sídlo ombudsmana chce Paška presťahovať do Košíc [online]. TA3, 2014-01-30, [cit. 2014-01-31]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]