Situácia LGBT osôb na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pochod ulicami počas tretieho ročníka podujatia Dúhový PRIDE Bratislava (2012)

Toto je článok o situácii LGBT osôb (teda lesieb, gayov, bisexuálov a transgender osôb) na Slovensku.

Poďla Iniciatívy Inakosť sa „52 % LGBT ľudí na Slovensku [...] za posledný rok cítilo osobne diskriminovaných alebo ako obete obťažovania.“[1] Podľa rovnakého výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2013 „až 86% LGBT ľudí na Slovensku si spomína na negatívne komentáre alebo šikanovanie spolužiakov a spolužiačok za ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu.“[1] Existujú však podporné organizácie a činnosti. Slovensko je podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva jednou zo 14 krajín Európskej únie, ktorá nemá žiadny právny štatút pre partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Správa pripomenula, že tri členské krajiny Belgicko, Holandsko a Španielsko umožňujú týmto osobám manželstvo. Od času vydania správy sa počet krajín rozšíril na Dánsko, Francúzsko, Portugalsko a Švédsko. [2] Nedostatkom štatútu nemajú osoby rovnakého pohlavia prístup k právam a možnostiam heterosexuálných párov.[3]

V júni 2014 bola schválená novela Ústavy, ktorá definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy.[4] V lete 2014 prebehla petícia za vyhlásenie referenda o tejto a iných otázkach.[5] Vo februári 2015 sa uskutočnilo Referendum týkajúce sa LGBT osôb, pre nízku účasť nebolo platné.[6]

Podpora[upraviť | upraviť zdroj]

Podpora zo strany štátu[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2012 bolo avizované vytvorenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Predseda Rady a podpredseda vlády Miroslav Lajčák na funkciu predsedu výboru navrhol ministra spravodlivosti, ministerstvo by malo plniť úlohu sekretariátu Výboru.[7] Návrh nadväzuje na uznesenie Rady z 30. júla 2012, ktoré zavedenie Výboru podporilo. Členka Rady Adriana Mesochoritisová pritom uviedla:„Vieme, že tá situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, takisto nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť,“[7] Členovia Výboru budú nominovaní štátnou správou aj mimovládnymi organizáciami.[7] Organizácie a združenia, ktoré za Výbor lobovali poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z februára 2012, v ktorom súd zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“.[7] Od septembra 2014 štatút rady vlády obsahuje už „práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb“.[8] Výbor pre práva LGBTI osôb však existuje už od roku 2013, prvýkrát zasadal 14. marca.[8][9] V Českej republike Výbor pro sexuální menšiny existuje už od roku 2007.[7][10]

Začiatkom leta 2014 vyvrcholila príprava celoštátnej stratégie, ktorá má zlepšiť práva znevýhodnených občanov vrátane LGBT menšiny. Jej príprava trvala tri roky a napriek účasti mnohých expertov je mimovládnymi organizáciami považovaná za „fiasko“. Prílohy obsahujúce odporúčania boli len informatívne a pre vládu nezáväzné. Ľudskoprávna rada rozhodla o predĺžení konania do septembra 2014.[11] Vo februári 2015, tesne pre referendom Robert Fico povedal, že povinnosťou vlády je „uľahčiť párom rovnakého pohlavia praktické stránky života“.[12]

Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bol schválený 3. októbra 2012.[13]

Podpora zo strany mimovládnych organizácií[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku existuje viacero organizácií zaoberajúcich sa podporou LGBT osôb a zlepšeniu ich situácie. Medzi ne patrí Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES, Iniciatíva Inakosť, Iniciatíva Inakosť a iné. V Bratislave sa nachádza Q-centrum, ktoré poskytuje právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Poradenstvo je možné aj telefonicky a prostredníctvom internetu.[13] V spolupráci s ním poskytuje poradenstvo pre transľudí občianske združenie TransFúzia.[14][15]

Diskriminácia[upraviť | upraviť zdroj]

Antidiskriminačný zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku existuje od roku 2004. Sexuálna orientácia a rodová identita bola do zákona vložená novelou v roku 2008.[16] V zmenách z apríla 2011 obsahuje zákaz diskriminácie „z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“.[17] Martin Macko však upozorňuje, že sexuálna orientácia ani pohlavná identita nie je v slovenskej legislatíve ani v európskych smerniciach definovaná.[18]

Realita[upraviť | upraviť zdroj]

Správa Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ upozornila aj na nedostatočné identifikovanie kriminálnych činov ako činov proti LGBT komunite v celej EÚ. Dôvodom je nevedomosť polície ako pristupovať k prípadom a neochota obetí činov na svoj stav upozorňovať.[3] Podľa správy výskumy (aj na Slovensku) potvrdzujú, že homosexuáli s obavou pred diskrimináciou svoju orientáciu pred svojimi príbuznými často taja. Na druhej strane väčšina z tých, ktorí ju netaja sú rodinou akceptovaní.[3] Podľa ďalšej štúdie robenej na Slovensku citovanej Agentúrou bolo 20 % respondentov z domu vyhodených po prezradení svojej orientácie.[3] Na druhej strane správa poukázala na fakt, že sa údaje o diskriminácii na Slovensku nezbierali.[19]

LGBT osoby sú diskriminované aj v práci. Aj keď mnohí utajujú svoju orientáciu v práci, až 25% bolo rôznymi spôsobmi prenasledovaných.[20] Podľa ďalších štúdií 50 % nepriznáva svoju orientáciu zdravotníckemu personálu a dalších 22 % svoju orientáciu priznáva len niekedy.[3]

Antidiskriminačné opatrenia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku nie je vyjadrenie nenávisti voči LGBT osobám trestné.[3] Poslanec Martin Poliačik (SaS) si myslí, že nenávistné prejavy voči homosexuálom by mali byť trestané. Poslanec argumentuje, že "ak slovenská legislatíva pozná tresty za podnecovanie nenávisti na základe rasy, národnosti, farby pleti, pôvodu alebo náboženského vyznania, rovnako treba trestať nenávistné prejavy na základe sexuálnej orientácie."[21] Tento krok podľa neho odporúča aj Rada Európy. Vlastný zákon sa však do parlamentu zatiaľ predložiť nechystá, registrované partnerstvá majú preňho prioritu.[21] Poliačikova strana, SaS, vo veci vydala vyhlásenie, ktoré odporúča na útoky používať rovnaký meter.[22] Radoslav Procházka (KDH) k problematike trestania uviedol "Som prívržencom čo najširšej slobody prejavu. Myslím, že by sme mali ísť skôr cestou osvety než trestného práva."[21]

Podľa správy citovanej vyššie môže transgenderová diskriminácia byť pokrytá zákonmi o diskriminácii pohlaví, podľa zákonu §6(3)a 365/2004.[3]

Právne zväzky a rodinná situácia LGBT ľudí[upraviť | upraviť zdroj]

Registrované partnerstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko v súčasnosti nemá zákon o registrovanom partnerstve. Takýto zákon spolupripravil poslanec NR SR Martin Poliačik (SaS).[21] Registrované partnerstvo bolo súčasťou volebného programu SaS v roku 2012.[23] Registrované partnerstvá nepodporuje Igor Matovič, predseda OĽaNO. Podľa neho "vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia nikdy nebude vzťah muža a ženy, akokoľvek by sa na neho chcel podobať, nikdy to nebude originál. Inak povedané, som presvedčený, že niektoré práva by mali byť vymoženosťou len vzťahu muža a ženy."[24] Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Jozef Richter (SMER-SD) v júni 2012 vyhlásil, že ministerstvo nepripravuje zmenu zákona umožňujúcu registrované partnerstvá. Jeho strana nemá podľa neho s homosexualitou programový problém, ale „vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu Slovenska sú stanovené iné priority“.[25]

V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložili ho poslanci Lucia Nicholsonová, Juraj Droba a Martin Poliačik, členovia klubu SaS. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporiilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.[26] Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) poznamenal, že k registrovaným partnerstvám príde až keď sa na Slovensku vyriešia „ekonomické a sociálne problémy“.[27] Minister spravodlivosti Tomáš Borec (Smer-SD) sa však vyjadril, že "„Ministerstvo je pripravené na diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.“"[27]

V máji 2015 založila koalícia mimovládnych organizácií platformu Životné partnerstvo[28] s podtitulom Chceme sa brať. Vážne.[29] Podľa iniciátora Martina Macka z Iniciatívy Inakosť chce platforma „presvedčiť ľudí ako aj vládu o potrebe právneho uznania životných partnerstiev“. Životné partnerstvá majú byť dostupné aj pre heterosexuálne páry.[28] Prvým krokom kampane je predstaviť životné príbehy neheterosexuálnych párov. Projekt podporila aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová: „Pripomínajú, že základné právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života patrí každému človeku a každá rodina, bez ohľadu na jej zloženie podľa pohlavia požíva rovnakú ochranu a uznanie zo strany štátu a spoločnosti“.[28]

V auguste 2015 registrované partnerstvá ako aj vládny akčný plán pre práva LGBTI ľudí podporila Iniciatíva Slovensko pre všetkých.[28]

Definícia manželstva v Ústave[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2014 strana SMER-SD navrhla zmeniť Ústavu tak, aby manželstvo bolo definované ako zväzok muža a ženy.[30] Definícia manželstva bude spojená so zmenami v justícii. KDH vyhlásilo, že je o zmenách pripravené rokovať.[31] Iniciatívu podporia aj poslanci OĽaNO. Konferencia biskupov Slovenska na svojom webe zverejnila modlitby, medzi nimi aj „Prosme za tvorcov zákonov, aby chránili dobro rodín.“ Modlitba sa má modliť nasledujúcu nedeľu.[30]

Poslanci Národnej rady SR 4. júna 2014 schválili novelu ústavy. Za zmenu definície manželstva a zmeny v súdnictve hlasovalo 102 zo 128 prítomných poslancov: všetci prítomní poslanci vládneho SMERu a opozičného KDH, poslanci OĽaNO Martin Fecko, Štefan Kuffa, Erika Jurinová a Richard Vašečka a poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Za hlasovali aj nezávislí Mikuláš Dzurinda a Alojz Hlina.[4] Proti zákonu hlasovalo 18 poslancov: Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Gabriel Csicsai, Árpád Érsek, Andrej Hrnčiar, Rudolf Chmel, Elemér Jakab, Zsolt Simon, László Sólymos, František Šebej, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská z Most-Híd; Ján Mičovský z OĽaNO a nezávislí Juraj Dropa, Ľubomír Galko, Mikuláš Huba, Lucia Nicholsonová, Martin Poliačik a Magda Vášáryová.[32] Hlasovania sa zdržala trojica poslancov a piati nehlasovali.[32] Ústavný zákon tak prešiel tretím čítaním a od septembra 2014 bude ústavná definícia manželstva zmenená z „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ na „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“[4]

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová k zmenám Ústavy na svojej webovej stránke uviedla: „Som hlboko znepokojená z neprimerane rýchleho a nepochopiteľného konania slovenskej politickej reprezentácie. Ústavné zmeny sú výsledkom fantázie politikov, pretože pomery v štáte si ich nevyžadovali. Nevylučujem, že ak by sa nimi Európska komisia zaoberala, mohla by konštatovať rozpory s normami EÚ tak, ako to bolo v prípade Maďarska. Napríklad ústavný text okrem ochrany manželstva otvára priestor pre nerovnaké zaobchádzanie a nerovnoprávne postavenie ľudí mimo manželstva. Plošné previerky sudcov sú v rozpore so štandardami nezávislosti súdnej moci EÚ.“[33]

Petícia za referendum a referendum 2014/2015[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Referendum na Slovensku v roku 2015

V apríli 2014 organizácia Aliancia za rodinu začala so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Referendum by malo obsahovať otázku o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovanie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právna ochrana výnimočnosti manželstva.[34] Referndum sa bude tiež pýtať na otázku povínnosti vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázie. Podľa aliancie sú všetky štyri otázky v súlade s Ústavou.[35] Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska.[36]

V júli 2014 boli zverejnené výsledky prieskumu agentúry Polis s použitím navrhovaných otázok referenda.[37] S tézou jedinečnosti heterosexuálneho manžestva súhlasilo 78,4% respondentov (odpovede áno a skôr áno ako nie), so znemožnením adopcií neheterosexuálnym párom súhlasilo 65,1%, s ochranou manželstva muža a ženy 63,0% a s nevynucovaním účasti na vyučovaní sexuálnej výchovy a eutanázie súhlasilo 44,8% oslovených respondentov.[5] Podľa sociologičky Zory Bútorovej treba výsledky brať s rezervou. Upozornila na možnú neplatnosť referenda z dôvodu nízkej účasti.[37] Podľa Ústavy tiež nie je možné vykonať hlasovanie o ľudskoprávnych otázkach.[5] Začiatkom septembra 2014 prezident Andrej Kiska požiadal Ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti otázok petície:„či otázky v petícii za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR; či sa týkajú alebo netýkajú základných práv a či referendum o týchto otázkach možno alebo nemožno vyhlásiť.“[38] Prezident Kiska rozhodnutie Ústavného súdu dostal 21. novembra, po 78 dňoch.[39] 27. novembra 2014 prezident Kiska referendum vyhlásil na 7. februára 2015.[39]

Po spočítaní všetkých okrskov bola účasť na referende 21,41%. Hlasovanie tak nebolo platné.[6] Platné by bolo ak by sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov.[40] Na prvú otázku („Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“) odpovedalo kladne 94,50% voličov, záporne 4,13% a neplatných hlasov bolo 1,36%. Na druhú otázku („Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“) odpovedalo kladne 92,43%, záporne 5,54% a neplatných hlasov bolo 2,01%. Na tretiu otázku („Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“) odpovedalo kladne 90,32%, negatívne 7,34% a neplatných hlasov bolo 2,33%.[41]

LGBT kultúra a podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Pride pochody[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dúhový PRIDE Bratislava

Prvý Pride pochod na Slovensku sa uskutočnil 22. mája 2010 v Bratislave. Pochodu sa zúčastnilo približne 500 účastníkov a 100 extrémistov, ktorí sa priebeh podujatia snažili narušiť.[42] Tretí Dúhový PRIDE sa konal 9. júna 2012 v Bratislave. Akcia začala trojicou symbolických svadieb, mala pokojný priebeh, boli zadržaní traja ľudia.[43][44] V júni 2014 sa uskutočnil piaty ročník podujatia. Zúčastnilo sa ho približne 2000 ľudí.[11]

Prvý Pride sa v Košiciach uskutočnil v roku 2013.[45] Zúčastnilo sa ho asi 30 ľudí. Narušený bol extrémistami, ktorých boli asi dvakrát toľko.[46] 27. septembra 2014 sa uskutočnil druhý ročník podujatia Pride Dúhové Košice. Témou podujatia bola „história LGBT hnutia na Slovensku a v zahraničí“[47] V roku 2015 je naplánovaný na 26. septembra sprievod mestom.[48]

Festivaly[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2007 sa v Bratislave koná Filmový festival inakosti, ktorý je „festivalom pre lesby, gejov, bisexuálov, transgender ľudí, ich rodiny, deti a priateľov.“[49]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KRBATOVÁ, Lucia. Predchádzanie homofóbii prostredníctvom vzdelávania [online]. Bratislava : Iniciatíva Inakosť, 2015-06-21, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  2. http://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/marriage/faq/index_en.htm
  3. a b c d e f g Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ, Časť II: Sociálna situácia [online]. Viedeň : Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2013-09-09]. S. 8. Dostupné online.
  4. a b c BURČÍK, Matúš. Poslanci zmenili Ústavu, menia pomery v justícii a chránia manželstvo [online]. Petit Press, 04.06.2014, [cit. 2014-06-04]. Dostupné online.
  5. a b c DURDOVANSKÝ, Michal. Adopcie detí homosexuálnymi pármi neprekážali tretine. [[SME|SME]], 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 2. ISSN 1330-440X.
  6. a b DEBNÁR, Ján. Výsledky referenda o rodine 2015: neplatné pre nízku účasť [online]. N Press, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online.
  7. a b c d e Výboru pre LGBTI ľudí má šéfovať minister spravodlivostis [online]. Petit Press, 15.08.2012, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
  8. a b Štatút ľudskoprávnej rady bude spomínať aj práva LGBTI ľudí [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  9. Výbor pre práva LGBTI osôb [online]. Ministerstvo spravodlivosti, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  10. Sexuální menšiny [online]. Praha : Úrad vlády Českej republiky, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online. (čeština)
  11. a b KRBATOVÁ, Lucia. Dúhový pochod podporili aj heterosexuálne rodiny s deťmi [online]. Perex, 28.06.2014, [cit. 2014-07-11]. Dostupné online.
  12. Fico: Povinnosťou vlády je uľahčiť homosexuálom život [online]. Perex, 05.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  13. a b Q-centrum (domáca stránka) [online]. Bratislava : Q-centrum, 22.5.2010, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  14. psychologické / sociálne / právne poradenstvo [online]. Bratislava : TransFúzia, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  15. Pre trans ľudí [online]. Bratislava : Q Centrum, [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  16. MACKO, Martin. Ed. Alena Kotvanová. 1. vyd. [s.l.] : EQUILIBRIA, s. r. o.. Dostupné online. ISBN 78-80-8143-053-4. ZÍSKAVANIE DÁT O DISKRIMINÁCII NA ZÁKLADE SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIE A RODOVEJ IDENTITY, s. 180.
  17. Antidiskriminačný zákon [online]. Bratislava : Občan, demokracia a zodpovednosť (občianske združenie), [cit. 2015-08-06]. Dostupné online.
  18. MACKO, Martin. Ed. Alena Kotvanová. 1. vyd. [s.l.] : EQUILIBRIA, s. r. o.. Dostupné online. ISBN 78-80-8143-053-4. ZÍSKAVANIE DÁT O DISKRIMINÁCII NA ZÁKLADE SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIE A RODOVEJ IDENTITY, s. 181.
  19. Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ, Časť II: Sociálna situácia [online]. Viedeň : Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2015-08-06]. S. 68. Dostupné online.
  20. Homophobia and Discrimination on Grounds of Sexual Orientation and Gender Identity in the EU Member States [online]. Viedeň : Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2012-05-12]. Správa cituje P.Jójárt, M. Šípošová and A. Daucíková (2002) ‘Report on Discrimination of Lesbians, Gay men and Bisexuals in Slovakia’, Archive, Bratislava. Dostupné online. (angličtina)
  21. a b c d Poliačik by trestal nenávistné prejavy voči homosexuálom [online]. SME, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  22. Útoky proti LGBT komunite [online]. Bratislava : Sloboda a Solidarita, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  23. Program - Osobné slobody [online]. Bratislava : Sloboda a Solidarita, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  24. Matovič: Registrované partnerstvá nepotrebujeme [online]. aktuality.sk, [cit. 2012-03-31]. Dostupné online.
  25. NRSR: Registrované partnerstvá nie sú pre Smer-SD prioritou, pripúšťa J. Richter [online]. Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 21.06.2012, [cit. 2012-06-30]. Dostupné online.
  26. Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, 6.11.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online.
  27. a b MIHALIKOVÁ, Mária. Smer odsúva zväzky homosexuálov na lepšie časy [online]. Petit Press, 8.11.2012, [cit. 2012-11-17]. Dostupné online.
  28. a b c d Mimovládky chcú získať podporu verejnosti pre životné partnerstvá [online]. Perex, 02.06.2015, [cit. 2015-06-02]. Dostupné online.
  29. Životné partnerstvo [online]. Iniciatíva Inakosť, [cit. 2015-06-02]. Dostupné online.
  30. a b DUGOVIČ, Matej a tasr. Obyčajní podporia zmenu Ústavy od Smeru, aby sa nedohadoval s KDH [online]. Petit Press, 27.02.2014, rev. 2014-02-27, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online.
  31. TASR. KDH sa ponúka Smeru pri zmene Ústavy [online]. Petit Press, 26.02.2014, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online.
  32. a b Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 04.06.2014, [cit. 2014-06-04]. Dostupné online.
  33. DUBOVCOVÁ, Jana. STANOVISKO VEREJNEJ OCHRANKYNE PRÁV K PRIJATÝM ÚSTAVNÝM ZMENÁM [online]. Verejná ochrankyňa práv, [cit. 2014-06-25]. Dostupné online.
  34. Aliancia za rodinu zbiera podpisy za referendum o manželstve [online]. SITA, 05.04.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  35. Je referendum NUTNÉ? [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  36. Konferencia biskupov Slovenska podporuje petíciu za referendum o manželstve [online]. Aliancia za rodinu, 06.03.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  37. a b DURDOVANSKÝ, Michal. Oslovení odmietli gejov. [[SME|SME]], 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 1. ISSN 1330-440X.
  38. Prezident Andrej Kiska sa obrátil na Ústavný súd SR [online]. Kancelária prezidenta SR, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  39. a b Prezident SR vyhlásil referendum 7. februára 2015 [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 27.11.2014, [cit. 2014-11-27]. Dostupné online.
  40. TÓDOVÁ, Monika. Čo urobí Aliancia s miliónom hlasov? Bude to úžasný tlak, hovorí Chromík [online]. N Press, 27.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  41. Priebežné výsledky referenda za SR [online]. Štatistický úrad SR, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online.
  42. Dúhový pochod stopli extrémisti [online]. Petit Press, 22.5.2010, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  43. Tlačová správa - Dúhový PRIDE Bratislava - 3. máj [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  44. V Bratislave sa uskutočnil Dúhový pride za práva LGBT [online]. TA3, 2012-06-09, rev. 2012-06-09, [cit. 2012-06-10]. Dostupné online.
  45. Základné informácie [online]. Pride Dúhové Košice, 14.09.2014, [cit. 2015-08-04]. Dostupné online.
  46. Dúhový pochod v Košiciach narušili extrémisti [online]. Petit Press, 28.09.2013, [cit. 2015-08-04]. Dostupné online.
  47. Pride Dúhové Košice 2014 má podporiť práva neheterosexuálov [online]. TASR, 14.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  48. PRIDE Dúhové Košice – Sprievod mestom [online]. Pride Dúhové Košice, 14.09.2014, [cit. 2015-08-04]. Dostupné online.
  49. Na Filmový festival inakosti prišlo takmer 3000 divákov [online]. Bratislava : Filmový festival inakosti, 31.10.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]