Ľuboš Blaha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľuboš Blaha
Ľuboš Blaha
Súčasný poslanec a predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti
Momentálne v úrade
od 2010
Biografické údaje
Narodenie 7. december 1979 (36 rokov)
Politická strana SMER-SD
Alma mater 1998 – 2003 Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB Banská Bystrica, 1999 – 2004 – Filozofická fakulta Univerzita Komenského Bratislava (od 2003 Mgr., od 2004 PhDr a interný doktorand v Ústave politických vied SAV

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. (* 7. december 1979) je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER-SD, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, neomarxistický filozof a politológ. Pôsobí ako vedecký pracovník na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied[1] a prednáša na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave[2]. Je autorom viacerých publikácií.

Život a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave (odbor filozofia). Doktorát obhájil na Ústave politických vied SAV. Náplňou jeho výskumu je marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus.[3]

V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na klávesové nástroje v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium.

V júli 2012 spolupracoval na projekte Ľavé spektrum 2012 [4].

Jeho otec je novinár a publicista Mgr. Milan Blaha (známy napríklad z relácie STV "Večer na tému").

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Blaha je od roku 2012 poslancom NR SR, je členom poslaneckého klubu SMER-SD[5], hoci nie je členom tejto strany. Otvorene sa hlási k marxizmu, ale odmieta bývalý stalinský režim a hlási sa k modernému západnému marxizmu, k radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam[6]. V poslaneckom klube SMER-SD patrí k najliberálnejším poslancom vo vzťahu k menšinám a ľudskoprávnej agende.[7]

Dlhodobo ale razí tézu, že v ére neoliberálnej globalizácie musia byť pre ľavicu podstatnejšie sociálno-ekonomické otázky (radikálna redistribúcia bohatstva, družstevné vlastníctvo, ekonomická demokracia) než otázky kultúrnej ľavice. Napriek tomu sa hlási k liberálnej ľavici a tzv. novú ľavicu pravidelne obhajuje.

Politicky podporuje klasickú sociálnu demokraciu s jej dôrazom na ekonomické otázky (stará ľavica), no solidarizuje aj s radikálnejšími socialistickými režimami, vrátane Chávezovej Venezuely, Castrovej Kuby či Morálesovej Bolívie. Býva častým terčom kritiky za svoj obdiv ku Karlovi MarxoviChe Guevarovi.[8]

Najväčšou inšpiráciou je mu škandinávsky sociálny model, najmä Švédsko, predovšetkým vysoké progresívne dane a projekt robotníckych fondov (lontagarfondner). Na Slovensku propaguje model družstiev na spôsob španielsko-baskickej družstevnej korporácie Mondragón.[9]

V zahraničnej politike čerpá vo svojich názoroch inšpirácie z medzinárodnopolitického realizmu (odvoláva sa na myšlienky Kennetha Waltza či Johna Mearsheimera) a neomarxizmu (najmä William Robinson, Immanuel Wallerstein či Antonio Negri). Patrí ku kritikom zahraničnej politiky USA[10], otvorene kritizoval nielen vojnu v Iraku, ale aj vojnu v Afganistane.[11] Kritizoval aj západné angažovanie sa v Líbyi či Sýrii. Kritizuje aj zahraničnú politiku Izraelu vo vzťahu k Palestíne.[12] Zasadzuje sa za práva Arménov vo vzťahu k Náhornému Karabachu a kritizuje tureckú zahraničnú politiku. Otvorene sa hlási k mnohým myšlienkám Noama Chomského či Slavoja Žižeka.[13]

Na Slovensku patrí k obhajcom Ruskej federácie odkedy vypukla kríza na Ukrajine. Nie je zástancom režimu Vladimíra Putina, ale krízu na Ukrajine vníma ako geopolitická stret Západu a Ruska, pričom odmieta jednostrannú kritiku Ruska a rastúcu rusofóbiu v Európe.[14] Otvorene kritizoval sankcie voči Rusku a Rusko označuje za priateľský národ, ktorý oslobodil Slovensko od fašizmu v 1945.[15]

Voči Európskej únii je veľmi kritický, no odmieta euroskepticizmus a nacionalizmus. EÚ považuje za neoliberálny a elitársky projekt, no pre Slovensko lepšiu alternatívu ako EÚ nevidí.[16] Podporuje boj za inú, lepšiu, sociálnejšiu Európu, ktorá bude viac ľavicová a demokratická. V minulosti sa zasadzoval za projekt európskeho basic income, dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu.

Na Slovensku je kritikom TTIP[17], bol prvým poslancom, ktorý navštívil Reading Room a na Výbore NR SR pre európske záležitosti koncentruje kritiku tejto dohody[18], ktorá je podľa neho synonymom pre neoliberalizmus a kolonizáciu európskeho sociálneho modelu americkými nadnárodnými korporáciámi.[19]

V gréckej kríze 2015 bol jediný politik na Slovensku, ktorý sa otvorene postavil za Syrizu a obhajoval argumentáciu Alexisa Tsiprasa a Janisa Varufakisa.[20] Po rozpade Syrizy a dohode Grécka a veriteľov ďalej kritizuje EÚ za „znásilnenie Grécka“ a „neoliberálny diktát“. Ďalej podporuje Syrizu.

Počas migračnej krízy patril k odporcom povinných kvót.[21] Argumentoval ľudskoprávne (nemožno nútiť utečencom, aby sa usídlili v krajinách, v ktorých nechcú žiť), takticky (stredoeurópske spoločnosti nie sú pripravené na šokové riešenia, potrebujú čas a citlivý prístup) a realisticky (povinné kvóty nahrávajú fašistom a krajnej pravici). Kritizoval „liberálnu kaviareň“ za to, že pohŕda ľuďmi, ktorí majú obavy z nekontrolovanej migrácie. Dôrazne však odmietal islamofóbiu a obhajoval solidaritu Slovenska s EÚ, či už materiálnu, finančnú alebo personálnu.[22] Bol autorom deklarácie NR SR, v ktorej sa všetky politické kluby slovenského parlamentu postavili proti kvótam a zdôraznili iné formy solidarity, systémové riešenia a boj proti zneužívaniu migračnej krízy zo strany pravicových extrémistov.[23]

Vo volebnej kampani 2016 demonštroval svoje rozčarovanie a upozorňoval na štyri hlavné zlyhania Európy: Grécko, Rusko, TTIP a migračná kríza. Okrem kritiky Európskej únie patrili k hlavným témam jeho predvolebnej kampane odpor voči kapitalizmu a vykorisťovaniu; odpor proti západnému imperializmu a propagande; boj za mier. Blaha sa hlási k socializmu, antikapitalizmu, alterglobalizmu a umiernenému pacifizmu.[24] Kritikmi býva označovaný za „komunistu“ a „ruského agenta“.[25]

Blaha dlhodobo patrí k predstaviteľom antifašizmu spomedzi slovenských politikov. Po voľbách 2016, kedy sa do slovenského parlamentu dostala  neonacistická strana Kotleba-ĽS-NS, spustil na Facebooku sériu Prevychovávame Mariana (Marian Kotleba), v ktorej koncentruje svoju kritiku krajnej pravice.[26] Blaha odmieta akékoľvek prejavy rasizmu, xenofóbiefašizmu, považuje ich za kriminálne činy. Nekompromisne odmieta slovenský fašistický vojnový štát Jozefa Tisa. Fašisti podľa neho patria do basy, nie do parlamentu.[27]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • BLAHA, Ľuboš. Sociálna spravodlivosť a identita. 1. vyd. Bratislava: Veda, 2006. 164 s. ISBN 8022408913.
    • Vo svojej prvotine z 2006 Blaha podrobne analyzuje teórie spravodlivosti Johna Rawlsa, Roberta Nozicka, Michaela Walzera a ďalších významných liberálnych a komunitaristických teoretikov, pričom sa vracia aj k dielu Karla Marxa a teoretikom frankfurtskej školy, najmä k Erichovi Frommovi a Herbertovi Marcusovi. V práci sa hlási k humanistickým a socialistickým tradíciám a obhajuje koncept sociálnej spravodlivosti, v ktorom spája inšpirácie z klasického marxizmu, komunitarizmu, liberalizmu aj kritickej teórie.
  • BLAHA, Ľuboš. Späť k Marxovi?. 1. vyd. Bratislava: Veda, 2009. 526 s. ISBN 9788022410779.
    • Kniha pojednáva aj o aktuálnych hodnotových otázkach súčasnej ľavice. Dôraz kladie na teórie tzv. analytického marxizmu a sociálneho liberalizmu, pričom kriticky analyzuje koncepcie súčasných amerických filozofov, napr. Johna Rawlsa, Roberta Nozicka či Amartyu Sena. Spomedzi analytických marxistov a ďalších socialistických teoretikov si všíma najmä teóriu Rodney Peffera, Johna Roemera či Kai Nielsena. Zamýšľa sa aj nad budúcnosťou ľavicového myslenia a inštitúcie sociálneho štátu. Ponúka obšírny prierez moderným ľavicovým myslením, ktoré môže byť inšpiráciou tak pre sociálnu demokraciu, ako aj pre radikálnu ľavicu. Monografia je rozdelená do troch častí. V prvej je podrobne predstavená inštitúcia sociálneho štátu, v druhej je ponúknutá analýza a kritika Rawlsovej teórie spravodlivosti, ako aj neomarxistických príspevkov k sociálnej spravodlivosti a v tretej je predstavená analýza hodnôt slobody, vlastníctva, efektivity, ekonomickej demokracie a napokon aj vlastná koncepcia autora, t.j. antiakcidentálna teória spravodlivosti postavená na koncepte čistého úsilia. Kniha je inšpirovaná humanistickým marxizmom, egalitárnym liberalizmom, aj komunitarizmom. Hodnotu sociálnej spravodlivosti predstavuje ako podstatu ľavicového myslenia a politiky. Vo svojej antiakcidentálnej teórie spravodlivosti rozvíja myšlienku eliminácie prírodnej lotérie, ktorú si požičiava od Johna Rawlsa. Kritizuje liberalizmus, ktorý distribúciu bohatstva ponecháva na trhový mechanizmus a zaujíma sa o dodatočné redistribučné mechanizmy. Naopak, Blaha vychádza z kritickej analýzy Marxovho zásluhového kritéria spravodlivosti, ktoré Marx implicitne vyjadril krédom „každému podľa jeho práce“. Toto kritérium de facto odkazuje na schopnosti, talent a výkon jednotlivca. Človek však nemôže ovplyvniť svoje vrodené schopnosti. Jediné, čo môže naozaj ovplyvniť nie je jeho práca, ale jeho vôľa pracovať, a teda pracovitosť. Blaha vo svojej teórii rozlišuje dva druhy úsilia – podmienené a čisté. O pracovitosti hovorí ako o čistom úsilí, resp. úsilí, ktoré nie je podmienené materiálnymi podmienkami ani vrodenými schopnosťami, akými disponuje jednotlivec. Dospieva k záveru, že distribúcia je v rovine zásluh, resp. ohodnocovania výkonu spravodlivá vtedy, ak odráža krédo „každému podľa jeho pracovitosti“. Ak by sme toto zásluhové kritérium doplnili o kritérium potrieb, ktoré je, ako argumentuje, nevyhnutnou zložkou konceptu sociálnej spravodlivosti, dospeli by sme podľa neho k spravodlivej distribúcii, čo je možné len v prostredí výrobnej samosprávy, resp. ekonomickej demokracie, a teda v rámci demokratického socializmu. Okrem čisto filozofických reflexií čitateľ v knihe môže nájsť aj analýzu tzv. výrobnej samosprávy (napr. baskická korporácia Mondragón), obhajobu demokratického socializmu, sociálneho štátu, ekonomickej demokracie, či pozitívnej diskriminácie. Autor polemizuje s pravicovými teoretikmi aj v súvislosti s hodnotami slobody, efektivity a vlastníctva.
  • BLAHA, Ľuboš. Matrix kapitalizmu (Blíži sa revolúcia?). Bratislava: Veda, 2011. 176 s. ISBN 9788022412308.
    • Autor na podklade súčasných radikálnych sociálno-kritických teórií ponúka interpretáciu modernej spoločnosti, podľa ktorej dnes všetci žijeme v akomsi matrixe: naše sny a ašpirácie, názory a presvedčenia, túžby aj obavy ovládajú masmédiá, reklamné agentúry, vyškolení experti na zábavu, politici, organickí intelektuáli atď. Všetko sa to deje v záujme udržiavania systému, ktorý vyhovuje výlučne jednému percentu najbohatších a najmocnejších Ľudí sveta. Systém držia pokope nielen represívne, ale najmä ideologické aparáty štátu, predovšetkým korporátne masmédiá, ktoré indoktrinujú a ohlupujú ľudí. A ľudia dobrovoľne trpia vlastné ožobračovanie a otročia na iných, ktorí bohatnú z ich práce. Knihu tvoria dve rozsiahle kapitoly: autor v nich predstavuje neomarxistické koncepcie (kritická koncepcia frankfurtskej školy, Althusserov a Poulantzasov štrukturalizmus, kultúrne štúdie S. Halla), analyzuje kritické náhľady Noama Chomského s dôrazom na témy mediálnej manipulácie a systémovej politickej indoktrinácie. Tá zasahuje verejný, oficiálny diskurz, nie však kultúrne vzorce správania sa marginalizovaných skupín. Blaha rozlišuje jamesonovský a scottovský názor na to, či máme šance vymaniť sa spod matrixu kapitalizmu, vychádzajúc z diel Fredrica Jamesona a Jamesa Scotta. Oproti totálnej manipulácii stavia hodnotu pravdy ako sociálno-emancipačného ideálu, ktorý môže byť hnacou silou nových revolúcií.
  • BLAHA, Ľuboš. Európsky sociálny model - čo ďalej? Bratislava: Veda, 2014. 480 s. ISBN 9788022413961.
    • Ide o zatiaľ poslednú Blahovu monografiu, je jej editorom a spoluautorom. Okrem neho do knižky prispeli jednotlivými kapitolami aj Jan Keller, Michal Polák, Michael Hauser či Christian Schweiger. Blaha vo svojej štúdii upriamuje pozornosť na štrukturálne príčiny, kvôli ktorým je mimoriadne komplikované vytvoriť zmysluplnú sociálnu dimenziu Európskej únie, medzi ktoré patrí napríklad ideový posun sociálnodemokratických strán doprava, zmluvné nastavenie európskej integrácie favorizujúce voľný trh či tzv. sociálny nacionalizmus členských štátov EÚ. Blaha preto spochybňuje faktickú platnosť tézy Jurgena Habermasa, podľa ktorej iba zjednotená Európa môže čeliť neoliberálnym tlakom globalizácie. Táto téza síce normatívne platí, no fakticky je EÚ neoliberálnym a elitárskym projektom. Blaha upozorňuje na alternatívy, ktoré by mohli EÚ vykloniť k sociálnej Európe, napríklad európsky základný príjem, sociálna ekonomika či harmonizované sociálne dávky.

V roku 2010 získal cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe Späť k Marxovi?.[28]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28
  2. http://www.fsvucm.sk/42_46/personalne-obsadenie
  3. http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28
  4. Ľavé spektrum 2012 at http://take.netkosice.sk/lavespektrum
  5. http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=885
  6. http://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/
  7. http://www.aktuality.sk/clanok/273723/pomoze-smer-homosexualom-dedit-po-sebe-im-nestaci/
  8. http://lubosblaha.blogspot.sk/
  9. http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/855791-smerak-blaha-chce-podporit-druzstva-argumentuje-tradiciou/
  10. http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/L-ubos-Blaha-hleda-nesproste-slovo-o-politice-USA-409516
  11. http://domov.sme.sk/c/6865097/blaha-zo-smeru-misia-v-afganistane-je-nemoralna-nas-sa-netyka.html
  12. https://www.youtube.com/watch?v=NSH5poR41k0
  13. http://www.aktuality.sk/clanok/254198/komentar-lubosa-blahu-pozor-ste-pod-kontrolou/
  14. http://www.aktuality.sk/clanok/261488/komentar-lubosa-blahu-vojna-na-ukrajine-vsetko-je-inak/
  15. TASR. Blaha: Rusko je náš priateľ, ale upozorňujeme na chyby, ktoré sa dejú. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-04-28. Dostupné online [cit. 2016-05-27].
  16. http://www.aktuality.sk/clanok/341071/lubos-blaha-chceme-byt-sucastou-eu-ale-neznamena-to-ze-ju-mame-milovat/
  17. http://www.aktuality.sk/clanok/262090/komentar-lubosa-blahu-koniec-europy-rutime-sa-do-pekla/
  18. http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/komentar-lubosa-blahu-preco-je-obchodna-dohoda-eu-usa-az-taka-tajna.html
  19. http://europskenoviny.sk/2016/05/08/lubos-blaha-ttip-dlhodobo-kritizujem-socialny-stat-by-nemali-obetovat-oltar-volneho-trhu/
  20. http://www.aktuality.sk/clanok/269577/komentar-syriza-drzim-ti-palce/
  21. http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Bombarduju-krajiny-a-potom-nam-davaju-kvoty-Toto-su-europske-hodnoty-Pise-smerak-Blaha-253017
  22. http://europskenoviny.sk/2016/02/02/lubos-blaha-cakame-na-ospravedlnenie-z-bruselu/
  23. http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=53688
  24. http://www.aktuality.sk/clanok/204898/poslanec-smeru-blaha-sucasny-kapitalizmus-skonci-ci-si-to-zelam-alebo-nie/
  25. http://droba.blog.sme.sk/c/375075/schizofrenia-smeru-obdivovatel-diktatorov-blaha.html
  26. http://hnonline.sk/slovensko/594612-blaha-prevychovava-kotlebu-cez-statusy-na-facebooku-si-fasista-nie-fasysta
  27. http://europskenoviny.sk/2016/03/24/blaha-si-dal-zavazok-z-kotlebu-spravi-slusneho-a-vzdelaneho-cloveka/
  28. Ceny Literárneho fondu za rok 2009 [online]. sav.sk, [cit. 2016-05-27]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]