Rasizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Americký černoch môže piť iba vodu z nádoby s označením "pre farebných", 1939, Oklahoma City.

Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.

Ide o vieru, že rôzne skupiny ľudí majú rôzne charakterové vlastnosti zodpovedajúce ich fyzickému vzhľadu a že takto vnímané rasy sa dajú rozdeliť na nadradené a podradené. Môže tiež označovať predsudky, diskrimináciu alebo nevraživosť namierenú na iných ľudí pre ich rozdielnu rasu alebo etnicitu. Moderné podoby rasizmu sú často založené na sociálnom ponímaní biologických rozdielov medzi ľuďmi. Tieto názory môžu nabrať podobu presvedčenia alebo konania jednotlivcov, ale aj politického systému ktorý kategorizuje ľudí garantuje im rozdielne práva na základe domnelých zdieľaných vlastností, schopností alebo charakteristík.

Aj keď sú koncepty rasy a etnicity v súčasnej sociálnej teórii považované za rozdielne, tieto dva pojmy majú dlhú históriu zameniteľnosti v staršej literatúre a aj v bežnom používaní. „Etnicita“ sa často používa vo význame, ktorý je blízky pojmu „rasa“: rozdelenie skupín ľudí na základe vlastností ktoré sú považované za prirodzené pre danú skupinu (napr. spoloční predkovia alebo správanie). Preto sú pojmy rasizmus alebo rasová diskriminácia často používané aj na opis diskriminácie na základe etnicity alebo kultúry, nezávisle od toho či sú tieto rozdiely považované za rasové. Podľa Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie Organizácie Spojených Národov, neexistuje rozdiel medzi rasovou a etnickou diskrimináciou. Dohovor ďalej hovorí o tom, že nadradenosť na základe rasovej diferenciácie je vedecky nepravdivá, morálne odsúdeniahodná, sociálne nespravodlivá a nebezpečná. Dohovor tiež deklaruje, že neexistuje ospravedlnenie pre rasovú diskrimináciu, či už v teórii alebo v praxi.

Rasizmus je relatívne nový koncept, ktorý sa dostal do popredia počas obdobia európskeho imperializmu, následného rozvoja kapitalizmu a najmä obchodu s otrokmi, ktorým sa často ospravedlňoval. Bol tiež hnacím motorom rasovej segregácie, najmä v Spojených štátoch amerických v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia a v Južnej Afrike počas apartheidu. Rasizmus z 19. a 20. storočia v západnej kultúre je dobre zdokumentovaný a poskytuje základ pre skúmanie rasizmu. Rasizmus zohrával úlohu v genocídach, ako je Holokaust alebo Arménska genocída, a taktiež v koloniálnych projektoch, vrátane kolonizácie Ameriky, Afriky a Ázie ako aj v  Sovietskych deportáciách etnických menšín. Pôvodní obyvatelia často boli, a doteraz sú, objektom rasistických postojov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Orientalista a diplomat Joseph Arthur de Gobineau (1816 – 1882) tvrdil, že miešanie rás vedie k neschopnosti udržať pokrok, pretože existujú tzv. vyššie a nižšie rasy. Najvyššou rasou je podľa neho biela, najnižšou černošská, úpadok ľudstva je spôsobený degeneráciou najvyššej rasy, podobné stanoviská zastával aj britský anatóm Robert Knox (1798 – 1862). Rozvinutie myšlienok Arthura de Gobineaua je možné nájsť v diele Základy XX. storočia, ktorého autorom je v Nemecku žijúci anglický spisovateľ a filozof Houston Stewart Chamberlain (1855 – 1927). Ten označil za najvyššiu rasu národ nemecký – protipólom bola rasa židovská – a tvrdil, že medzi vyššími a nižšími národmi musí dôjsť ku konečnému zúčtovaniu.

Pokiaľ prvá definícia rasizmu v Oxfordskom slovníku z roku 1936 bola, že "je to teória, ktorá tvrdí, že ľudské vlastnosti a schopnosti sú určované rasou a že určité rasy sú nadradené"[1] po 2. svetovej vojne získal konotácie spojené s rasovou diskrimináciou, rasovou nadradenosťou a zlými úmyslami. Dôvodom bola nacistická ideológia, ktorá považovala "rasu" za prirodzene danú politickú kategóriu.[1]

Súčasnosť a kritika[upraviť | upraviť kód]

Rasistická, fašistická a nacistická ideológia však nie je mŕtva ani dnes. Aj po roku 1945 sa niektoré štáty riadili (Juhoafrická republika) alebo riadia týmito myšlienkami (Zimbabwe). Na konci 20. storočia sa objavil rad menších skupín a politických strán s rasistickými myšlienkami a ideológiami, ktoré sa udržujú a šíria po celom svete.

Podľa konvencie OSN je rozlišovanie prevahy na základe rasy z vedeckého hľadiska falošné, morálne odsúdeniahodné, sociálne nespravodlivé a nebezpečné, a neexistuje žiadny dôvod na rasovú diskrimináciu, kdekoľvek, v teórii alebo v praxi.[2]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rasizmus

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b FREDRICKSON, George M.. Racism: A Short History [online]. press.princeton.edu, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online. (anglický)
  2. "International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination". Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights. Retrieved December 23, 2011.