Rasizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Americký černoch môže piť iba vodu z nádoby s označením "pre farebných", 1939, Oklahoma City.

Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.

Rasizmus zahŕňa predsudky, stereotypy a diskrimináciu. Môže byť prítomný v spoločenských akciách, praktikách alebo politických systémov (napr. apartheidu), ktoré podporujú vyjadrenia predsudkov a averzii voči určitým rasám. Ideológia, ktorá je základom rasistických praktík často zahŕňa myšlienku, že ľudia môžu byť rozdelení do rôznych skupín (rás), ktoré sa líšia v ich sociálnom správaní a vrodených schopnostiach a ktoré môžu byť hodnotené ako horšie alebo lepšie.[1]

Rasistická ideológia sa môže prejaviť v rôznych aspektoch spoločenského života. Je spojená so xenofóbiou, segregáciou, hierarchickým rebríčkom, rasovou nadradenosťou a súvisiacimi spoločenskými javmi.

Rasistické názory v minulosti v niektorých prípadoch viedli ku genocíde -  vyvraždenie príslušníkov inej rasy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Orientalista a diplomat Joseph Arthur de Gobineau (1816 – 1882) tvrdil, že miešanie rás vedie k neschopnosti udržať pokrok, pretože existujú tzv. vyššie a nižšie rasy. Najvyššou rasou je podľa neho biela, najnižšou černošská, úpadok ľudstva je spôsobený degeneráciou najvyššej rasy, podobné stanoviská zastával aj britský anatóm Robert Knox (1798 – 1862). Rozvinutie myšlienok Arthura de Gobineaua je možné nájsť v diele Základy XX. storočia, ktorého autorom je v Nemecku žijúci anglický spisovateľ a filozof Houston Stewart Chamberlain (1855 – 1927). Ten označil za najvyššiu rasu národ nemecký – protipólom bola rasa židovská – a tvrdil, že medzi vyššími a nižšími národmi musí dôjsť ku konečnému zúčtovaniu.

Pokiaľ prvá definícia rasizmu v Oxfordskom slovníku z roku 1936 bola, že "je to teória, ktorá tvrdí, že ľudské vlastnosti a schopnosti sú určované rasou a že určité rasy sú nadradené"[2] po 2. svetovej vojne získal konotácie spojené s rasovou diskrimináciou, rasovou nadradenosťou a zlými úmyslami. Dôvodom bola nacistická ideológia, ktorá považovala "rasu" za prirodzene danú politickú kategóriu.[2]

Súčasnosť a kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Rasistická, fašistická a nacistická ideológia však nie je mŕtva ani dnes. Aj po roku 1945 sa niektoré štáty riadili (Juhoafrická republika) alebo riadia týmito myšlienkami (Zimbabwe). Na konci 20. storočia sa objavil rad menších skupín a politických strán s rasistickými myšlienkami a ideológiami, ktoré sa udržujú a šíria po celom svete.

Podľa konvencie OSN je rozlišovanie prevahy na základe rasy z vedeckého hľadiska falošné, morálne odsúdeniahodné, sociálne nespravodlivé a nebezpečné, a neexistuje žiadny dôvod na rasovú diskrimináciu, kdekoľvek, v teórii alebo v praxi.[3]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Newman, D. M. (2012). Sociology: exploring the architecture of everyday life (9th ed.). Los Angeles: SAGE. p. 405. ISBN 978-1-4129-8729-5. "racism: Belief that humans are subdivided into distinct groups that are different in their social behavior and innate capacities and that can be ranked as superior or inferior."
  2. a b FREDRICKSON, George M.. Racism: A Short History [online]. press.princeton.edu, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online. (anglický)
  3. "International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination". Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights. Retrieved December 23, 2011.