Miroslav Kollár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Miroslav Kollár
Miroslav Kollár
3. predseda strany SPOLU – občianska demokracia
V úrade
25. septembra 2021 – 7. marca 2023
Predchodca Juraj Hipš Eduard Heger Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
2020 – 2023
Bývalý primátor mesta Hlohovec
V úrade
december 2014 – 2022
Predchodca Peter Dvoran Ivan Baranovič Nástupca
Biografické údaje
Narodenie13. august 1969 (54 rokov)
Nitra, ČSSR
Politická stranaZA ĽUDÍ (2019 – 2021)
SPOLU/Modrá koalícia/Demokrati (2021 – 2023)
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave

Ing. Miroslav Kollár (* 13. august 1969, Nitra)[1][2] je slovenský politik, od roku 2020 poslanec NR SR[3][1] a bývalý primátor mesta Hlohovec.[4] V septembri 2021 sa na sneme strany SPOLU – občianska demokracia stal jej predsedom.[5]

Je to bývalý novinár, aktivista, analytik, predseda Rady STV aj RTVS, výkonný riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky a generálny riaditeľ agentúry SITA. Je spoluautorom a editorom viacerých publikácií, vrátane Súhrnných správ o Slovensku, Národnej správy o kultúrnej politike a Vízie vývoja SR do roku 2020.

Počas jeho pôsobenia ako primátora sa Hlohovec umiestnil na štvrtom mieste v rebríčku najlepšie hospodáriacich a najtransparentnejších slovenských miest, ktoré zostavuje Transparency International.[6] Týždenník Trend ho za to v roku 2017 navrhol na ocenenie Manažér roka.[7] Je držiteľom ocenenia INFOčin roka (2005),[8] Ceny Dominika Tatarku (2013)[9] či Evropský fejeton (2002).[10]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z Hlohovca, z hlohovskej rodiny. Študoval na Obchodnej fakulte Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, kde v roku 1991 promoval. V 90. rokoch pracoval ako redaktor alebo editor v rôznych redakciách: Česká tlačová kancelária, SME (kultúrno-politická príloha Fórum), Mosty (slovensko-český týždenník) a v mnohých ďalších. Neskôr spoluzakladal alebo pôsobil v niekoľkých inštitútoch, portáloch či inštitúciách.

Od roku 2000 pôsobil v Inštitúte pre verejné otázky,[11] v roku 2014 ako jeho výkonný riaditeľ a člen správnej rady.[12] V rokoch 2002 – 2008 pôsobil v Rade Slovenskej televízie ako člen či predseda Rady (2003 – 2007). Neskôr v rokoch 2011 – 2013 pôsobil aj v Rade Rozhlasu a televízie Slovenska ako jej predseda.[13] Bol generálnym riaditeľom aj predsedom predstavenstva v súkromnej tlačovej agentúre SITA.[14]

Aktivista a verejný funkcionár[upraviť | upraviť zdroj]

Už v 90. rokoch spojil v Hlohovci skupinu mladých ľudí a usilovali sa uspieť so spoločným projektom na využitie AXA klubu. Poslanci vtedajšieho zastupiteľstva ich vtedy však nepodporili a projekt sa neuskutočnil. V roku 2012 sa spolu s ďalšími aktívnymi Hlohovčanmi snažil vyriešiť problém horiacej a zapáchajúcej skládky odpadu Vlčie hory pri Hlohovci.[15] Po dvoch rokoch dosiahli, že problém sa vyriešil.  

Keď sa Miroslav Kollár stal predsedom Rady Slovenskej televízie, hneď po nástupe do funkcie zaviedol online prenosy zo zasadnutí rady. Cieľom bolo sprístupniť rokovania rady širokej verejnosti a zvýšiť tak tranntnosť rozhodovania tohto voleného orgánu. V roku 2005 za to získal v súťaži Infočin roka ocenenie za Priateľský čin roka.[16]

Ako aktívny športovec založil v Hlohovci v roku 2006 tenisový klub HTC Hlohovec. Absolútnu väčšinu z takmer 80 členov klubu tvoria deti a mládež od 8 do 18 rokov.

Komunálna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Kollár sa už začiatkom 90. rokov autorsky podieľal na prvej stratégii rozvoja Hlohovca po roku 1989. V roku 2013 ako občan inicioval zapojenie mesta Hlohovec v portáli Odkaz pre starostu, ktorý umožňuje občanom komunikovať priamo s vedením mesta.[17] Neskôr, v komunálnych voľbách v roku 2014 kandidoval po prvýkrát ako nezávislý kandidát na post starostu v meste Hlohovec s programom Lepší Hlohovec. Bol zvolený za primátora.[18] Po štyroch rokoch vo funkcii primátora opäť kandidoval v komunálnych voľbách v roku 2018 a opäť bol zvolený za primátora, hoci s tesným výsledkom.[19] Počas jeho pôsobenia ako primátora sa Hlohovec umiestnil na štvrtom mieste v rebríčku Otvorená samospráva, ktorý zostavuje Transparency International. Je to hodnotenie transparentnosti 100 najväčších slovenských miest a 8 žúp.[20] Vo funkcii primátora bol do roku 2022.[4]

Miroslav Kollár pôsobí od roku 2019 ako výkonný viceprezident Únie miest Slovenska.[21]

Vstup do politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Kollár v roku 2019 vstúpil do strany bývalého prezidenta Andreja Kisku ZA ĽUDÍ.[22] V parlamentných voľbách 2020 kandidoval za stranu Za ľudí z miesta číslo 8 na post poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky. Bol zvolený, získal 2 666 preferenčných hlasov.[23] Stal sa členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá, kde bol zvolený za jeho podpredsedu, a tiež členom Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve.[1]

Po vstupe strany Za ľudí do vládnej štvorkoalície bol jej jediným poslancom, ktorý formálne odmietol podpísať koaličnú zmluvu,[24] hoci v tom čase jednoznačne podporoval vládnu koalíciu aj vládu premiéra Igora Matoviča.[25] Pri postupne narastajúcich rozporoch v štvorkoalícii OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ a pri nezvládaní pandémie vyslovoval kritiku aj do vlastných, koaličných radov.[26] Po odchode Andreja Kisku z politiky[27] kandidoval na sneme Za ľudí, ktorý sa konal 8. augusta 2020 za predsedu strany ako protikandidát Veroniky Remišovej.[28] Na post predsedníčky strany bola zvolená Veronika Remišová pomerom hlasov 76 ku 33.[29] Remišová neskôr odmietla do 23-členného predsedníctva menovať aj svojho protikandidáta Miroslava Kollára, proti čomu sa však postavili Juraj Šeliga či Jana Žitňanská.[30]

Keď koalícia zlyhávala v boji s pandémiou, vo februári 2021 oficiálne oznámil, že naďalej nebude štvorkoalíciu v parlamente podporovať. Zároveň ukončil členstvo v strane Za ľudí.[31] Zostal v parlamente pôsobiť ako nezaradený poslanec. V apríli 2021 vstúpil do strany SPOLU – občianska demokracia,[32] ktorá pre neho predstavuje „obsahovú politiku založenú na hodnotách a odbornosti“. Stranu označil za alternatívu voči mafii a extrémizmu, ale aj „nekompetentnému a chaotickému vládnutiu a antisystémovému populizmu“.[33] Stal sa kooptovaným členom predsedníctva strany SPOLU.[34] Z myšlienky široko rozkročenej stredovej strany sa chce aj cez politiku SPOLU zamerať na liberálneho mestského voliča s dôrazom na dôležitosť občianskych práv a slobôd a podporu rozvoja občianskej spoločnosti.[35]

Na sneme strany SPOLU, ktorý sa uskutočnil v Bratislave 25. septembra 2021, kandidoval za predsedu strany proti vtedajšiemu predsedovi v demisií Jurajovi Hipšovi. Juraj Hipš v lete 2021 zložil svoju funkciu (trvanie do 2023) a otvoril priestor uchádzať sa na sneme o post predsedu aj iným kandidátom s novou víziou pre stranu. Miroslav Kollár vo voľbe predsedu zvíťazil v pomere 98 ku 62 delegátov, pričom 1 sa zdržal.[5]

Koniec v politike[upraviť | upraviť zdroj]

Kollár koncom októbra 2023 oznámil že k 15. novembru ukončí jeho členstvo v strane Demokrati a následne odíde z politiky.[36]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Kollár je rodeným Hlohovčanom. Pochádza z hlohovskej rodiny, mama bola zdravotná sestra, otec, ako mnohí Hlohovčania, pracoval celý život v Slovakofarme. V Hlohovci vychodil základnú školu aj gymnázium,[37] kde nejaký čas robil šéfredaktora školského časopisu. Ako začínajúci novinár bol niekoľko rokov členom redakčnej rady časopisu Život v Hlohovci.

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Výber z viac ako 40 publikácií (editor, spoluautor): [chýba zdroj]

  • Slovensko 1997 – 2010. Súhrnná správa o stave spoločnosti (Inštitút pre verejné otázky – IVO, spoluautor, od roku 2000 spolueditor, cca 30 publikácií v slovenskom, anglickom a ruskom jazyku)
  • Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020 (IVO, vedúci projektu, spolueditor a spoluautor)
  • Národná správa o kultúrnej politike (Ministerstvo kultúry SR – Rada Európy, editor a spolautor)
  • Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (IVO, spolueditor a spoluautor)
  • Odkiaľ a kam (IVO, spolueditor a spoluautor)
  • Slovakia. National report. In: Nations in Transit 2000 – 2014. Democratization in East Central Europe and Eurasia (dom House, New York, spoluautor 8 národných správ)
  • Scepticism and hope : sixteen contemporary essays – antológia súčasnej slovenskej esejistiky (Kalligram, zostavovateľ a editor)
  • Názory na televíziu verejnej služby na Slovensku II (IVO, spoluautor)
  • Verejnoprávne televízne vysielanie na Slovensku (Mediálny inštitút, editor + spoluautor)
  • Slovensko na ceste do neznáma (IVO, spolueditor a spoluautor)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Ing. Miroslav Kollár [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
  2. ↑ Primátor [online]. hlohovec.sk, [cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
  3. ↑ Miroslav Kollár. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ a b Hlohovec - Výsledky komunálnych volieb 2022. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2023-01-12]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ a b TASR, Redakcia. Strana Spolu si zvolila za predsedu Miroslava Kollára [online]. .týždeň, 2021-09-25, [cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
  6. ↑ Transparentnosť miest a žúp [online]. samosprava.transparency.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  7. ↑ Miroslav Kollár: Stále sa cítim ako Alenka v ríši divov [online]. www.trend.sk, 2017-10-22, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Výsledky Infočin 2005 [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  9. ↑ SITA. Cenu D. Tatarku za rok 2013 udelili pätici autorov. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2014-03-13. Dostupné online [cit. 2021-09-26].
  10. ↑ Ústav pro českou literaturu AV ČR, v. v. i. | Česká literární bibliografie – Literární ceny [online]. www.ucl.cas.cz, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  11. ↑ Miroslav Kollár novým výkonným riaditeľom IVO [online]. www.ivo.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  12. ↑ IVO – Inštitút pre verejné otázky [online]. www.ivo.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  13. ↑ Predsedom Rady RTVS sa stal Miroslav Kollár [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  14. ↑ SITA. Agentúra SITA má nového generálneho riaditeľa. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-07-05. Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ AKTUALITY.SK. Foto: Podpálili a dorezali billboardy proti rozširovaniu skládky [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  16. ↑ Miroslav Kollár: Stále sa cítim ako Alenka v ríši divov [online]. www.trend.sk, 2017-10-22, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  17. ↑ Lepší Hlohovec spustil Odkaz pre starostu [online]. Trnavský Hlas, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  18. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Ako mohol intelektuál Miroslav Kollár vyhrať voľby v smeráckej bašte [online]. Denník N, 2014-11-24, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  19. ↑ TASR. Tesný výsledok v Hlohovci. Najprv sa sám vyhlásil za porazeného, napokon vyhral o 32 hlasov. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-11-11. Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1336-1996.
  20. ↑ Transparentnosť miest a žúp [online]. samosprava.transparency.sk, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  21. ↑ Aktualizované: Únia miest Slovenska má nového prezidenta, jediným kandidátom bol primátor Rybníček [online]. Webnoviny.sk, 2019-06-21, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  22. ↑ PRAUS, Lucia. Kiska predstavil svoju stranu Za ľudí, sú v nej viacerí primátori aj starostovia. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-17. Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1335-4418.
  23. ↑ Zvolení poslanci do NR SR 2020. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Vládni poslanci podpisovali koaličnú zmluvu, Miroslav Kollár zo Za ľudí podpis nedal [online]. Denník N, 2020-04-02, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  25. ↑ Miro Kollár [online]. Facebook, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ TASR. M. KOLLÁR: Nesprávna komunikácia v čase koronakrízy je cesta do pekla. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-10-15. Dostupné online [cit. 2021-09-26].
  27. ↑ Kiska hlási odchod z politiky [online]. Pravda.sk, 2020-06-28, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  28. ↑ BÁN, Andrej. Miroslav Kollár zo Za ľudí: Áno, idem do toho. Oznamujem, že kandidujem za predsedu strany [online]. Denník N, 2020-07-24, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  29. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Remišová je novou predsedníčkou Za ľudí, Kiska v politike končí [online]. Denník N, 2020-08-08, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  30. ↑ BARIAK, Ladislav, ml. Remišová odmietala v predsedníctve Kollára. Podpredsedovia chceli rezignovať. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-08-08. Dostupné online [cit. 2021-09-26].
  31. ↑ ORIVSKÁ, Veronika; BUCH, Juraj. Miroslav Kollár skritizoval vládu aj Matoviča a končí v koalícii. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-02-17. Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ Náš tím [online]. SPOLU — občianska demokracia, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  33. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kollár vstupuje do Spolu: Matovič svojich najbližších z OĽaNO oberá o politickú budúcnosť (+ video a podcast) [online]. Denník N, 2021-04-20, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  34. ↑ Náš tím [online]. SPOLU — občianska demokracia, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  35. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kollár vstupuje do Spolu: Matovič svojich najbližších z OĽaNO oberá o politickú budúcnosť (+ video a podcast) [online]. Denník N, 2021-04-20, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  36. ↑ TASR. Bývalý poslanec a primátor M.Kollár ohlásil koniec v aktívnej politike. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-28].
  37. ↑ BOJNIČAN, Erik. Kedysi drali školské lavice, dnes patria medzi zvučné mená: Takéto známe tváre študovali na hlohovskom gymnáziu!. Dnes24.sk (Global24), 2015-12-29. Dostupné online [cit. 2021-09-26].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav_Kollár&oldid=7762177“