Hugo Chávez

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hugo Chávez
Hugo Chávez
Hugo Chávez, podpis
48. prezident Venezuely
V úrade
2. február 1999 – 5. marec 2013
Predchodca Rafael Caldera
Nástupca Nicolás Maduro
Biografické údaje
Narodenie 28. júl 1954
Sabaneta, Venezuela
Úmrtie 5. marec 2013 (58 rokov)
Caracas, Venezuela
Politická strana Jednotná socialistická strana
Alma mater Venezuelská vojenská akadémia
Národnosť Venezuelčan
Vierovyznanie rímokatolík
Rodina
Manželka
Deti Rosa Virginia
María Gabriela
Hugo Rafael
Odkazy
Spolupracuj na Commons Hugo Chávez
(multimediálne súbory)

Hugo Rafael Chávez Frías (* 28. júl 1954, Sabaneta, Venezuela – † 5. marec 2013 Caracas, Venezuela[1]) bol venezuelský politik a prezident Venezuely. Chávez propagoval víziu demokratického (kresťanského) socializmu, latinskoamerickej integrácie a boj proti imperializmu. Bol kritikom neoliberálnej globalizácie a súčasnej zahraničnej politiky USA.

Chávez bol štyrikrát zvolený za prezidenta Venezuely v rokoch 1998, 2000, 2006 a 2012[2]. 5. marca 2013 Chávez prehral dvojročný boj s rakovinou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako 2. zo siedmich detí v učiteľskej rodine v meste Sabaneta v štáte Barinas vo Venezuele v roku 1954. Jeho pradedo Pedro Pérez Delgado bol známy ako bojovník, ktorý položil život v boji proti diktátorovi Gomezovi.

Od mladosti prejavoval záujem o bejzbal[3]. Po absolvovaní strednej školy navštevoval v rokoch 1971–1975 vojenskú akadémiu v Caracase. Po skončení štúdia pôsobil v armáde. Od roku 1977 začal organizovať tajné ľavicové armádne hnutie (Ejército de Liberación del Pueblo de Venezuela, skr. ELPV). V tomto období sa oženil s Nancy Colmenares, s ktorou mal 3 deti.

V roku 1992 viedol neúspešný pokus o vojenský prevrat, keď sa pokúšal zvrhnúť prezidenta Péreza, po ktorom bol zatknutý. Z väzenia bol prepustený v roku 1994 na základe amnestie prezidenta Calderu. Po prepustení odišiel z armády a angažoval sa v Bolívarskom hnutí.

V roku 1998 kandidoval vo voľbách na prezidenta s podporou svojho Hnutia piatej republiky (Movimiento Quinta Republica, skr. MVR). Sľubujúc reformy v prospech chudobného obyvateľstva nastúpil na post prezidenta v roku 1999, po tom čo získal vo voľbách 56% hlasov. Na začiatku vlády mal širokú podporu v rámci celého spektra obyvateľstva. Bol označovaný za idealistu schopného zmien v skostnatenom politickom systéme krajiny. V nasledujúcom období sa prejavil ako ľavicový populista, postupne koncentrujúci vo svojich rukách veľkú moc. Do vysokých štátnych funkcií menoval bývalých armádnych dôstojníkov. Zníženie inflácie na 12,3% dosiahol vďaka zisku z predaja ropy.[4] Počas svojej vlády sa zasadil o znárodnenie ťažobných zariadení v krajine, zmenil podmienky zmlúv s firmou Exxon-Mobil. Financie získané z predaja ropy využíval na boj s chudobou. Bol odporcom liberalizácie svetového obchodu.[5]

V roku 1999 rýchlo zmenil ústavu a získal možnosť zotrvať v kresle prezidenta 6 rokov.

V apríli 2002 sa v hlavnom meste Caracas rozhoreli protesty proti Bolívaristickej vláde. Pri zrážkach s políciou zomrelo asi 20 ľudí 110 bolo ranených. Proti Chávezovi sa postavila časť armády, ktorá ho prinútila odstúpiť a odísť do La Orchila. Za dočasného prezidenta sa vyhlásil podnikateľ Pedro Carmona. Protesty na podporu Cháveza spolu s nedostatočnou podporou pre režim Carmonu, ktorý niektorí považovali za smerujúci k totalite, rýchlo viedol k jeho rezignácii. Chávez sa vrátil k moci 14. apríla 2002.

V roku 2011 bola Chávezovi diagnostikovaná rakovina. Zomrel 5. marca 2013 v dôsledku infekcie dýchacích ciest. Podlomenú imunitu mala za následok liečba rakoviny.[1] Na post prezidenta následne nastúpil Nicolas Maduro.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Vasilko, T., Krčmárik, M., sme.sk, idnes.cz, tasr. Hugo Chávez zomrel po dvojročnom boji s rakovinou [online]. SME, 05.03.2013, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
  2. Hugo Chávez opätovne zvíťazil vo venezuelských prezidentských voľbách [online]. TASR, 08.10.2012, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
  3. ČTK. Na čele Venezuely populista Hugo Chávez [online]. SME, 08.12.1998, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
  4. Krčmárik, M. Chávez si drží moc ropou a sľubmi [online]. SME, 08.10.2012, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
  5. Moan, J.L., Smith, Z.A., 2007, Energy use Worldwide. A Reference Handbook. ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 148 - 149
  6. Prezidentské voľby vo Venezuele sa uskutočnia v polovici apríla [online]. TASR, 09.03.2013, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]