Martin Dubéci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Dubéci
slovenský politik
Martin Dubéci
Biografické údaje
Narodenie26. august 1986 (37 rokov)
Košice, Slovensko
Politická stranaSIEŤ (2014 – 2015)[1]
Progresívne Slovensko
Alma materMasarykova univerzita
London School of Economics
Národnosťslovenská

Martin Dubéci, MSc. (* 26. august 1986, Košice) je slovenský politik, bývalý člen predsedníctva a sekretár hnutia Progresívne Slovensko. V parlamentných voľbách 2020 kandidoval za koalíciu Progresívne Slovensko a Spolu pod číslom 10.[2] Venuje sa politickej stratégii. V rokoch 2022 – 2023 pôsobil ako generálny manažér kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik v Košiciach. Po predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 sa stal predsedom poslaneckého klubu Progresívne Slovensko.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2006 až 2009 na Fakulte sociálnych vied Masarykovej univerzity v Brne. V magisterskom štúdiu pokračoval na London School of Economics and Political Science, kde študoval odbor Globálna politika.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

2012 – 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Od mája 2012 do septembra 2013 pôsobil ako poradca podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej (OĽaNO).[3]

V októbri 2013 sa stal asistentom vtedajšieho poslanca slovenského parlamentu Radoslava Procházku. Ako poslanecký asistent mal zazmluvnenú mesačnú odmenu vo výške 2 000 eur.[4]

Od júla 2013 do mája 2014 pôsobil ako vedúci Procházkovej prezidentskej kampane.[5] V tejto funkcii zodpovedal za komunikáciu týkajúcu sa transparentnosti kampane. Keď Radoslav Procházka poskytol denníku SME zoznam darcov, v ktorom chýbal dar vo výške 10 000 eur od Andreja Zmečeka, Dubéci vysvetľoval nesúlad medzi poskytnutým a oficiálnym zoznamom darcov tým, že 10 000 eur "tvorili drobné náklady napríklad na dopravu či pohostenie". Na ďalšie otázky, prečo Zmečeka nepriznali ako darcu už skôr, neodpovedal.[6] Radoslav Procházka sa 3. júna 2014 vyjadril, že o "peniazoch, ktoré išli na prezidentskú kampaň, ale nie cez transparentný účet, vedeli do pondelka len moji spolupracovníci", medzi ktorými bol aj Martin Dubéci.[7]

2015 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2015 svoje pôsobenie v strane SIEŤ ukončil, čo odôvodnil prístupom strany k riešeniu migračnej krízy.[1][8] Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 kandidoval na kandidátnej listine Most-Híd ako nestranník pod číslom 33.[9] Ostro sa vyhradil voči dezinformáciám,[10] ktoré šírilo mnoho politikov pred vtedajšími voľbami v čase migračnej krízy. Inicioval kvôli tomu aj Výzvu k ľudskosti, pod ktorú sa podpísalo mnoho známych osobností,[11] ale aj verejnosť. V decembri 2015[12] dostal za vytvorenie priestoru pre všetkých, ktorí cítili potrebu vyjadriť solidaritu s ľuďmi na úteku pred vojnou a hladom spolu s ďalšími predstaviteľmi cenu od vtedajšej ombudsmanky Jany Dubovcovej.

Pred voľbami poskytol rozhovor denníku Új Szó, v ktorom povedal, že schválenie tzv. protiteroristickej novely Ústavy SR poslancami Smeru-SD a Mostu-Híd počas migračnej krízy "nie je koniec sveta, ani znakom kolaborácie". Na otázku, že Most-Híd patrí k stranám s najväčšou šancou spolupracovať so Smerom-SD odpovedal v decembri 2015, že sa tak podľa neho nestane.[8] Vo voľbách získal na kandidátnej listine Mostu-Híd 4 996 preferečných hlasov (2,94 % zo všetkých hlasov strany Most-Híd) a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa nestal. V celkovom poradí strany obsadil 33. miesto.[13]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 10. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[14] Vo voľbách získal 4 138 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 24. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu opätovne nedostal.[15]

Po roku 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v roku 2020 začal pôsobiť ako politický konzultant a v roku 2022 sa stal generálnym manažérom kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik.[16] V roku 2021 zabehol svoj prvý maratón s časom 3 hodiny a 27 minút.[17]

V predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 kandidoval na 21. mieste kandidátky strany Progresívne Slovensko.[18] Vo voľbách získal 6 647 preferenčných hlasov a stal sa predsedom poslaneckého klubu Progresívne Slovensko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Bývalý šéf Procházkovej kampane odchádza zo Siete, prekáža mu postoj k utečencom. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-09-03. Dostupné online [cit. 2023-11-27]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ Denník N. Kandidátna listina koalície Progresívne Slovensko a Spolu pre parlamentné voľby 2020. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-10. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Šéf Procházkovej kampane: Fica to dobehne, ľudia nie sú hlúpi. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-03-24. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ 40/117-06/2012 K NR SR | Centrálny register zmlúv [online]. www.crz.gov.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  5. ↑ Kto riadi prezidentské kampane. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-02-03. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ DUGOVIČ, Matej. Za Procházku platil aj člen volebného tímu, Matovič ho viní z podvodu. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-02. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ KERN, Miroslav. Procházka hádže na podriadených nepriznané peniaze na kampaň. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-03. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ a b MÓZES, Szabolcs. Dubéci: Okot adnék a liberálisabb szavazóknak, hogy voksoljanak. Új Szó (Bratislava: DUEL-PRESS), 2015-12-22. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. ISSN 1336-2119. (po maďarsky)
  9. ↑ Voľby do Národnej rady SR 2016 – volby.statistics.sk
  10. ↑ DUBÉCI, Martin. O utečencoch sa dá baviť odvážne a s chladnou hlavou. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2015-08-26. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
  11. ↑ Výzva k ľudskosti: Pridalo sa už 8 tisíc ľudí, celebrity, firmy aj prezident. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2015-08-31. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1336-1996.
  12. ↑ SITA. Ombudsmanka ocenila Ernesta Valka in memoriam. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-12-09. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online.
  14. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  15. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  16. ↑ LENDEL, Michal. Začínal u Procházku, skúšal to aj v PS. Košickú Tabačku povedie Dubéci. Korzár (Košice: Petit Press), 2022-02-02. Dostupné online [cit. 2023-07-26].
  17. ↑ OGURČÁKOVÁ, Jana. Z politika je bežec, zmenil život, schudol 20 kíl. Dubéci ide na prvý maratón. Korzár (Košice: Petit Press), 2021-10-01. Dostupné online [cit. 2023-07-26].
  18. ↑ Hlasovací lístok : Progresívne Slovensko : Kandidáti pre voľby do Národenej rady Slovenskej republiky 30. 9. 2023 [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2023-07-27]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Dubéci&oldid=7762033“