Preskočiť na obsah

Martin Dubéci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Dubéci
slovenský politik
Martin Dubéci
Podpredseda Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 18. júna 2025
PrezidentPeter Pellegrini
PremiérRobert Fico
PredsedaRichard Raši
Predchodca Michal Šimečka
Poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. októbra 2023
Biografické údaje
Narodenie26. august 1986 (39 rokov)
Košice, ČSSR
Politická stranaSIEŤ (2014 – 2015)[1]
Progresívne Slovensko
Alma materMasarykova univerzita
London School of Economics
Národnosťslovenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMartin Dubéci
(multimediálne súbory)

Martin Dubéci, MSc. (* 26. august 1986, Košice) je slovenský politik, opozičný poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky za Progresívne Slovensko. Od októbra 2023 do júna 2025 pôsobil ako predseda poslaneckého klubu PS, kým nebol zvolený za podpredsedu NR SR. V minulosti bol členom predsedníctva a sekretárom Progresívneho Slovenska, venoval sa politickej stratégii a v rokoch 2022 – 2023 pôsobil ako generálny manažér kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik v Košiciach.

Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2006 až 2009 na Fakulte sociálnych vied Masarykovej univerzity v Brne. V magisterskom štúdiu pokračoval na London School of Economics and Political Science, kde študoval odbor Globálna politika.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

2012 – 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Od mája 2012 do septembra 2013 pôsobil ako poradca podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej (OĽaNO).[2]

V októbri 2013 sa stal asistentom vtedajšieho poslanca slovenského parlamentu Radoslava Procházku. Ako poslanecký asistent mal zazmluvnenú mesačnú odmenu vo výške 2 000 eur.[3]

Od júla 2013 do mája 2014 pôsobil ako vedúci Procházkovej prezidentskej kampane.[4] V tejto funkcii zodpovedal za komunikáciu týkajúcu sa transparentnosti kampane. Keď Radoslav Procházka poskytol denníku SME zoznam darcov, v ktorom chýbal dar vo výške 10 000 eur od Andreja Zmečeka, Dubéci vysvetľoval nesúlad medzi poskytnutým a oficiálnym zoznamom darcov tým, že 10 000 eur „tvorili drobné náklady napríklad na dopravu či pohostenie“. Na ďalšie otázky, prečo Zmečeka nepriznali ako darcu už skôr, neodpovedal.[5] Radoslav Procházka sa 3. júna 2014 vyjadril, že o „peniazoch, ktoré išli na prezidentskú kampaň, ale nie cez transparentný účet, vedeli do pondelka len moji spolupracovníci“, medzi ktorými bol aj Martin Dubéci.[6]

2015 – 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2015 svoje pôsobenie v strane SIEŤ ukončil, čo odôvodnil prístupom strany k riešeniu migračnej krízy.[1][7] Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 kandidoval na kandidátnej listine Most-Híd ako nestranník pod číslom 33.[8] Ostro sa vyhradil voči dezinformáciám,[9] ktoré šírilo mnoho politikov pred vtedajšími voľbami v čase migračnej krízy. Inicioval kvôli tomu aj Výzvu k ľudskosti, pod ktorú sa podpísalo mnoho známych osobností,[10] ale aj verejnosť. V decembri 2015[11] dostal za vytvorenie priestoru pre všetkých, ktorí cítili potrebu vyjadriť solidaritu s ľuďmi na úteku pred vojnou a hladom spolu s ďalšími predstaviteľmi cenu od vtedajšej ombudsmanky Jany Dubovcovej.

Pred voľbami poskytol rozhovor denníku Új Szó, v ktorom povedal, že schválenie tzv. protiteroristickej novely Ústavy SR poslancami Smeru-SD a Mostu-Híd počas migračnej krízy „nie je koniec sveta, ani znakom kolaborácie“. Na otázku, že Most-Híd patrí k stranám s najväčšou šancou spolupracovať so Smerom-SD odpovedal v decembri 2015, že sa tak podľa neho nestane.[7] Vo voľbách získal na kandidátnej listine Mostu-Híd 4 996 preferečných hlasov (2,94 % zo všetkých hlasov strany Most-Híd) a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa nestal. V celkovom poradí strany obsadil 33. miesto.[12]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 10. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[13] Vo voľbách získal 4 138 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 24. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu opätovne nedostal.[14]

Po roku 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v roku 2020 začal pôsobiť ako politický konzultant a v roku 2022 sa stal generálnym manažérom kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik.[15] V roku 2021 zabehol svoj prvý maratón s časom 3 hodiny a 27 minút.[16]

V predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 kandidoval na 21. mieste kandidátky strany Progresívne Slovensko.[17] Vo voľbách získal 6 647 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR. Na prvom zasadnutí poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska bol 24. októbra 2023 zvolený za jeho predsedu.[18]

V júni 2025 bol kritizovaný Branislavom Gröhlingom za zlyhanie pri hlasovaní o navrhovanom uznesení k zrušeniu protiruských sankcií, o ktorom rokovala Národná rada Slovenskej republiky. Hlasovania sa zúčastnilo len 76 poslancov, teda najtesnejší počet, pri ktorom je parlament uznášaniaschopný. Za uznesenie hlasovalo 51 poslancov Smeru a SNS, niektorí poslanci Hlasu a nezaradení poslanci.[19] Ak by sa hlasovania zúčastnili poslanci Progresívneho Slovenska, Slobody a Solidarity a Kresťanskodemokratického hnutia, uznesenie by nebolo schválené. Podľa slov Branislava Gröhlinga začali predstavitelia Progresívneho Slovenska pred hlasovaním kričať, aby sa opozícia neprezentovala, čím by sa parlament stal neuznášaniaschopným. Po schválení uznesenia sa poslanci podľa Gröhlinga pozerali neveriacky na Martina Dubéciho a Michala Šimečku, ktorí sa mali začať ospravedlňovať, že to berú na seba.[20]

Na 35. schôdzi Národnej rady SR bol v tajnom hlasovaní 18. júna 2025 zvolený 78 hlasmi za podpredsedu Národnej rady SR. Stal sa tak jediným opozičným podpredsedom NR SR a svoje zvolenie vnímal „ako malý krok k normalizácii pomerov v Národnej rade.“ „Myslím si, že je to absolútne štandardné, aby opozícia bola zastúpená vo vedení Národnej rady,“ povedal Dubéci o svojom zvolení. Dodal, že plánuje brániť hranice inštitúcií, ktoré sú „dennodenne skúšané“.[21] Po zvolení za podpredsedu Národnej rady SR ho vo funkcii predsedu poslaneckého klubu nahradila Zuzana Mesterová.[22]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 MIKUŠOVIČ, Dušan. Bývalý šéf Procházkovej kampane odchádza zo Siete, prekáža mu postoj k utečencom. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-09-03. Dostupné online [cit. 2023-11-27]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Šéf Procházkovej kampane: Fica to dobehne, ľudia nie sú hlúpi. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-03-24. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ 40/117-06/2012 K NR SR | Centrálny register zmlúv [online]. www.crz.gov.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  4. ↑ Kto riadi prezidentské kampane. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-02-03. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1336-1996.
  5. ↑ DUGOVIČ, Matej. Za Procházku platil aj člen volebného tímu, Matovič ho viní z podvodu. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-02. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ KERN, Miroslav. Procházka hádže na podriadených nepriznané peniaze na kampaň. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-03. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. ISSN 1335-4418.
  7. 1 2 MÓZES, Szabolcs. Dubéci: Okot adnék a liberálisabb szavazóknak, hogy voksoljanak. Új Szó (Bratislava: DUEL-PRESS), 2015-12-22. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. ISSN 1336-2119. (po maďarsky)
  8. ↑ Voľby do Národnej rady SR 2016 – volby.statistics.sk
  9. ↑ DUBÉCI, Martin. O utečencoch sa dá baviť odvážne a s chladnou hlavou. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2015-08-26. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
  10. ↑ Výzva k ľudskosti: Pridalo sa už 8 tisíc ľudí, celebrity, firmy aj prezident. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2015-08-31. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1336-1996.
  11. ↑ SITA. Ombudsmanka ocenila Ernesta Valka in memoriam. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-12-09. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ Voľby do Národnej rady SR 2016 - Definitívne výsledky [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online.
  13. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  14. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  15. ↑ LENDEL, Michal. Začínal u Procházku, skúšal to aj v PS. Košickú Tabačku povedie Dubéci. Korzár (Košice: Petit Press), 2022-02-02. Dostupné online [cit. 2023-07-26].
  16. ↑ OGURČÁKOVÁ, Jana. Z politika je bežec, zmenil život, schudol 20 kíl. Dubéci ide na prvý maratón. Korzár (Košice: Petit Press), 2021-10-01. Dostupné online [cit. 2023-07-26].
  17. ↑ Hlasovací lístok : Progresívne Slovensko : Kandidáti pre voľby do Národenej rady Slovenskej republiky 30. 9. 2023 [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2023-07-27]. Dostupné online.
  18. ↑ TOMEČKOVÁ, Nicol; TASR. Predsedov poslaneckých klubov si zvolilo Progresívne Slovensko aj OĽANO a priatelia [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2023-10-24, [cit. 2025-08-26]. Dostupné online.
  19. ↑ OSVLADOVÁ, Lucia; JANEŠÍKOVÁ, Nina; KERN, Miroslav. Poslancov odmietnutie sankcií proti Rusku zaskočilo. Fico sa prepočítal, opozícii nevyšla obštrukcia [online]. Denník N, 2025-06-05, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online.
  20. ↑ HOLKA, Marek. Parlament schválil odmietnutie protiruských sankcií. Dankovi stačilo 51 poslancov. Pomohol mu zmätok v opozícii. [online]. Konzervatívny denník Postoj, 2025-06-05, [cit. 2025-05-07]. Dostupné online. Archivované 2025-06-05 z originálu.
  21. ↑ TASR. Poslanci zvolili M. Dubéciho z PS za podpredsedu parlamentu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-06-18. Dostupné online [cit. 2025-06-18].
  22. ↑ SITA. Mesterová sa stala predsedníčkou poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-06-25. Dostupné online [cit. 2025-08-26]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Dubéci&oldid=8120108“