Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vláda Eduarda Hegera
Eduard Heger, predseda vlády
Eduard Heger, predseda vlády
ŠtátSlovensko Slovensko
Zloženie
Predseda     Eduard Heger
Podpredsedovia     Štefan Holý
     Igor Matovič
     Veronika Remišová
Počet členov16
Politické subjekty     OĽANO
     SME RODINA
     ZA ĽUDÍ
     ZMENA ZDOLA
     Nestraníci
Vznik
VymenovanáZuzanou Čaputovou
1. apríla 2021
Vyslovenie dôvery4. mája 2021
A 89N 55Z 0 / 144
Koniec
Dôvod skončeniavyslovenie nedôvery
Vyslovenie nedôvery15. decembra 2022
A 78N 20Z 4 / 102
Poradie
pätnásta
Predchodca Vláda Igora Matoviča
Parlament
Zastúpenie
68 / 150
Opozícia     SMER – SD (27)
     SaS (20)
     Nezaradení: (35)
     HLAS – SD (11)
     Kotlebovci – ĽSNS (7)
     REPUBLIKA (5)
     ŽIVOT-NS (3)
     PS (1)
     SPOLU (1)
     (1)
     Nezávislí (6)
Externé odkazy
Webvlada.gov.sk
Politika na Slovensku
Coat of arms of Slovakia.svg
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Eduard Heger
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · ZA ĽUDÍ
Opozícia
SMER – SD · SaS · ĽSNS · HLAS - SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · PS · SPOLU
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · od 2021
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021, resp. vláda Eduarda Hegera je súčasná, menšinová vláda Slovenskej republiky (SR), ktorá je od 16. decembra 2022 dočasne poverená vykonávaním svojej pôsobnosti do vymenovania novej vlády. V poradí je to pätnásta vláda Slovenska. Vznikla po vládnej kríze a následnej demisii predchádzajúcej vlády Igora Matoviča, ktorú odštartoval rozporuplný nákup vakcíny Sputnik V proti ochoreniu COVID-19. Je zložená na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uskutočnených 29. februára 2020, v ktorých zvíťazilo hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA (ďalej len OĽANO; 25,02 %, 53 mandátov).

30. marca 2021 bol podpredseda hnutia OĽANO a vtedajší minister financií Eduard Heger poverený prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou zostavením vlády. Vládnu koalíciu vytvoril, rovnako ako predchádzajúca vláda, s hnutím SME RODINA (8,24 %, 17 mandátov), stranou Sloboda a Solidarita (SaS; 6,22 %, 13 mandátov) a stranou ZA ĽUDÍ (5,77 %, 10 mandátov).

Zloženie vlády sa s výnimkou ministrov zdravotníctva, financií a pôdohospodárstva oproti predchádzajúcej vláde nezmenilo. Novými členmi vlády sú Vladimír Lengvarský a Samuel Vlčan, ktorý sa stal členom vlády až po demisii jeho predchodcu Jána Mičovského. Bývalý premiér Igor Matovič v tejto vláde zastáva post podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý si vymenil s predsedom vlády Eduardom Hegerom.[1]

Podanie demisie predchádzajúcej vlády Igora Matoviča sa uskutočnilo 30. marca 2021[2]. Nová vláda bola vymenovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Grassalkovichovom paláci 1. apríla 2021 o 10. hodine.[3]

NR SR vyslovila dôveru vláde 4. mája 2021, pričom z prítomných 144 poslancov ju podporilo 89 poslancov.[4]

Na hlasovaní 15. decembra 2022 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky nedôveru vláde, keď zo 102 prítomných poslancov hlasovalo 78 za vyslovenie nedôvery vláde.[5] Za bolo 11 poslancov Hlasu-SD, 27 poslancov Smeru-SD, 20 poslancov SaS, 7 poslancov ĽSNS, 5 poslancov REPUBLIKA, 3 poslancov ŽIVOT-NS (tarabovci), Tomáš Valášek (PS), Slavěna Vorobelová (z kandidátky ĽSNS, pôvodne NK), ale aj 3 nedávni, už bývalí, koaliční poslanci z klubu SME RODINA Patrick Linhart, Martin Borguľa a Ján Krošlák.

Prezidentka 16. decembra 2022 vládu odvolala a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády.[6][7]

Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Vládna strana Počet hlasov
vo voľbách
% zisk Počet poslancov
NR SR (1.4.2021)
Počet poslancov
NR SR (súčasnosť)
Počet členov vlády

(1.4.2021)

Počet členov vlády

(súčasnosť)

Predseda strany
OĽANO 721 166 25,02 %
53 / 150
37 / 150
8 / 16
7 / 16
Igor Matovič
SME RODINA 237 531 8,24 %
17 / 150
17 / 150
2 / 16
[8]
3 / 16
Boris Kollár
ZA ĽUDÍ 166 325 5,77 %
10 / 150
3 / 150
2 / 16
1 / 16
Veronika Remišová
ZMENA ZDOLA [9]
3 / 150
1 / 16
Ján Budaj
Nestraníci
8 / 150
0 / 16
4 / 16
-
Vládne strany spolu 1 304 268 45,25 %
93 / 150
68 / 150
15 / 16
[8]
16 / 16
SR spolu 2 882 360 100 % 150 150

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia vlády a ich funkcie:[10]

Post Meno Strana Nástup do úradu Odchod z úradu
Predseda vlády Eduard Heger OĽANO 1. apríla 2021
Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý SME RODINA 1. apríla 2021
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová ZA ĽUDÍ 1. apríla 2021
Podpredseda vlády Igor Matovič OĽANO 1. apríla 2021 -
Minister financií Igor Matovič OĽANO 1. apríla 2021 23. decembra 2022
Eduard Heger (poverený riadením) OĽANO 23. decembra 2022
Minister hospodárstva Richard Sulík SaS 1. apríla 2021 31. augusta 2022
Karel Hirman Nestraník 13. septembra 2022
Minister vnútra Roman Mikulec OĽANO 1. apríla 2021
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO) 1. apríla 2021
Minister obrany Jaroslav Naď OĽANO 1. apríla 2021
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský OĽANO 1. apríla 2021 8. júna 2021
Samuel Vlčan[11] (nom. OĽANO) 8. júna 2021
Minister životného prostredia Ján Budaj ZMENA ZDOLA (pôvodne nom. OĽANO) 1. apríla 2021
Ministerka kultúry Natália Milanová OĽANO 1. apríla 2021
Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. SME RODINA) 1. apríla 2021
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Andrej Doležal[8]
(poverený riadením)
(nom. SME RODINA) 1. apríla 2021 9. apríla 2021
Milan Krajniak[12] SME RODINA 9. apríla 2021
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) 1. apríla 2021 13. septembra 2022
Rastislav Káčer Nestraník 13. septembra 2022 -
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling SaS 1. apríla 2021 13. septembra 2022
Eduard Heger
(poverený riadením)
OĽANO 13. septembra 2022 4. októbra 2022
Ján Horecký Nestraník 4. októbra 2022 -
Minister(-ka) spravodlivosti Mária Kolíková ZA ĽUDÍ 1. apríla 2021 8. septembra 2021
SaS 8. septembra 2021 13. septembra 2022
Viliam Karas Nestraník 13. septembra 2022

Štátni tajomníci a vládni splnomocnenci[upraviť | upraviť zdroj]

Štátni tajomníci[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam štátnych tajomníkov pôsobiacich počas vlády Eduarda Hegera:

Funkcia Meno
Ministerstvo vnútra[13]
Štátny tajomník Tomáš Oparty
Štátny tajomník Vendelín Leitner
Generálny tajomník služobného úradu Ľubomír Šablica[14]
Ministerstvo financií[15]
Štátny tajomník Marcel Klimek
Štátny tajomník Ľuboš Jančík
Generálna tajomníčka služobného úradu Veronika Gmiterko
Ministerstvo hospodárstva[16]
Štátny tajomník Peter Švec
Štátny tajomník Peter Gerhart
Generálna tajomníčka služobného úradu Katarína Rochovská
Ministerstvo zdravotníctva[17]
Štátny tajomník Róbert Babeľa
Štátna tajomníčka Lenka Dunajová Družkovská
Generálny tajomník služobného úradu Peter Ferjančík
Ministerstvo obrany[18]
Štátny tajomník Marian Majer[19]
Generálny tajomník služobného úradu Peter Kozák[20]
Ministerstvo spravodlivosti[21]
Štátny tajomník Peter Sepeši
Štátna tajomníčka Edita Pfundtner
Generálny tajomník služobného úradu Dominik Okenica
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí[22]
Štátny tajomník Andrej Stančík
Štátna tajomníčka Ingrid Brocková
Generálny tajomník služobného úradu Pavol Sýkorčin
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu[23]
Štátny tajomník Slavomír Partila
Štátny tajomník Michal Fedák
Štátny tajomník pre šport
Generálny tajomník služobného úradu Igor Urbančík
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny[24]
Štátny tajomník Juraj Káčer
Štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková
Generálna tajomníčka služobného úradu Soňa Filípková
Ministerstvo dopravy a výstavby[25]
Štátna tajomníčka Katarína Bruncková
Štátny tajomník Jaroslav Kmeť
Generálny tajomník služobného úradu Martin Janáček
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka[26]
Štátny tajomník Martin Kováč
Generálna tajomníčka služobného úradu Zuzana Nouzovská
Ministerstvo životného prostredia[27]
Štátny tajomník Juraj Smatana
Štátny tajomník Michal Kiča
Generálna tajomníčka služobného úradu Daša Turbová
Ministerstvo kultúry[28]
Štátny tajomník Radoslav Kutaš
Štátna tajomníčka Viera Leščáková
Generálna tajomníčka služobného úradu Lujza Oravcová
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie[29]
Štátny tajomník Ján Hargaš[30]
Štátny tajomník Dušan Velič[31]
Generálna tajomníčka služobného úradu Antónia Mayerová

Splnomocnenci vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam splnomocnencov vlády Slovenskej republiky:[32]

Splnomocnenec vlády SR Meno
pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská
v Spoločnej organizácii INTEROCEANMETAL Branislav Žec
pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Roman Havlíček[33]
pre rómske komunity Ján Hero
pre mládež a šport Karol Kučera
pre národnostné menšiny László Bukovszky
pre Národný fond pre predvstupové nástroje PHARE, SAPARD a Prechodný fond Ľuboš Jančík
pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl
v konaní pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Metod Špaček
v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne Stanislav Dubnička
pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Rakúskou republikou Roman Havlíček[34]
pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Maďarskou republikou
pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Ukrajinou
pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Českou republikou

Vládna kríza[upraviť | upraviť zdroj]

Na hlasovaní 15. decembra 2022 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky nedôveru vláde, keď zo 102 prítomných poslancov hlasovalo 78 za vyslovenie nedôvery vláde.

Vláda Eduarda Hegera bola už od začiatku výrazne ovplyvnená vnútrokoaličnými konfliktmi, najmä krízou predchádzajúcej vlády Igora Matoviča. Novú krízu odštartovali nezhody ohľadom tzv. prorodinného balíka ministra financií Igora Matoviča, s ktorým mala problém najmä strana SaS, ktorá však vyhlásila, že daný návrh nebolo možné na koaličných radách vetovať.[35] Balík najprv parlamentom prešiel, no prezidentka Zuzana Čaputová ho vetovala.[36]

Igor Matovič následne začal rokovať s poslancami z extrémistickej strany ĽSNS, ktorí pri druhom pokuse o schválenie návrhu zákona dopomohli k prelomeniu veta prezidentky.[37][38] Strana SaS toto konanie odsúdila a 6. júla 2022 vypovedala koaličnú zmluvu,[39] požadovala vypracovanie novej koaličnej zmluvy a odchod ministra financií Igora Matoviča z funkcie do 31. augusta 2022. Keďže minister financií toto odmietol,[40] 31. augusta 2022 vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík podal demisiu. Členovia vlády nominovaní SaS Branislav Gröhling, Mária Kolíková a Ivan Korčok, podali svoje demisie prezidentke 5. septembra 2022 v popoludňajších hodinách.

Strana SaS týmto krokom odišla do opozície, čím sa Hegerova vláda stala menšinovou vládou.[41] 23. septembra 2022 podala strana SaS návrh na odvolanie ministra financií Igora Matoviča,[42] ktorý však odvolanie ustál o tri hlasy.[43] Krízu následne prehĺbil spor o návrh zákona o štátnom rozpočte, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky nebola niekoľkokrát po sebe uznášaniaschopná,[44][45] kríza v zdravotníctve,[46] kontroverzie týkajúce sa častého využívania paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom[47] a neschopnosť vlády znenie konkrétneho paragrafu upraviť, i keď to bolo súčasťou jej programového vyhlásenia.[48]

Vyslovenie nedôvery vláde[upraviť | upraviť zdroj]

1. decembra 2022 SaS vyhlásila, že podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde.[49] Pod konkrétny návrh sa podpísali poslanci strany SaS a nezaradení poslanci zo strany HLAS – sociálna demokracia. Rokovať o návrhu sa začalo už 8. decembra 2022. Prvý termín hlasovania po skončení parlamentnej rozpravy bol stanovený na 13. decembra 2022. Pred samotným hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde však bol 77 poslancami prijatý procedurálny návrh, aby bolo hlasovanie presunuté na štvrtok 15. decembra 2022.[50] Tento odklad bol odôvodnený tým, že sa ešte hľadali možnosti na dohodu na predčasných voľbách, čo požadovali poslanci okolo Tomáša Tarabu[51] a rovnako pre požiadavku iných poslancov na odstúpenie ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý odstúpiť odmietol.[52]

O návrhu sa napokon hlasovalo 15. decembra 2022.[53] Hlasovanie malo začať už o 17. hodine, využitím parlamentnej obštrukcie prostredníctvom prestávky na rokovanie poslaneckých klubov a poslaneckého grémia prišlo k hlasovaniu až krátko pred 18:30 hod.

Pred hlasovaním vystúpil v pléne predseda strany SaS Richard Sulík, ktorý oznámil, že sa stretol s premiérom Eduardom Hegerom, ktorý s ním o návrhu rokoval. Heger dal Sulíkovi ponuku, že ak stiahne návrh o odvolávaní vlády a podporí rozpočet, minister financií Igor Matovič podá demisiu.[54] Ďalej ale podľa jeho slov Igor Matovič sprvu prišiel podať svoju demisiu do podateľne Kancelárie prezidenta SR, no následne si však počas kopírovania podpísanej demisie svoje rozhodnutie rozmyslel a vedúcemu Kancelárie prezidenta SR Metodovi Špačkovi odňal z rúk svoju demisiu a odišiel.[55] Toto tvrdenie neskôr potvrdila aj prezidentka Zuzana Čaputová[56] a aj sám minister financií.[57] Neskôr po hlasovaní Richard Sulík uviedol, že ak by Igor Matovič bol svoju demisiu riadne podal, bolo by to vytvorilo priestor na oddialenie hlasovania, prípadne na stiahnutie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde.[58]

Za vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo 78 poslancov zo 102 prítomných poslancov, čím bol návrh prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov parlamentu a vláde tak bola vyslovená nedôvera.[53]

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vládu odvolala v piatok 16. decembra 2022 a poverila ju dočasným vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády.[59]

Cesta k predčasným voľbám[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentka vyzvala predsedu NR SR Borisa Kollára, aby do konca januára 2023 zabezpečili zmenu Ústavy SR, ktorá by umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu.[60] Skracovanie volebného obdobia sa až do rozhodnutia Ústavného súdu nálezom PL. ÚS 7/2021 vykonávalo prostredníctvom ústavných zákonov o skrátení volebného obdobia, čo Ústavný súd označil za protiústavné.[61]

Ďalej avizovala, že predčasné voľby požaduje uskutočniť ešte v prvej polovici roka 2023.[59] Boris Kollár krátko po vyslovení nedôvery vláde vyhlásil, že jediným východiskom z krízy sú predčasné voľby, ktoré by sa mali konať najneskôr v júni 2023.[62] Ostatné koaličné strany predčasné voľby odmietali a preferovali hľadanie novej vládnej väčšiny v parlamente.

16. decembra 2022 opustilo poslanecký klub OĽANO desať poslancov tzv. Občiansko-demokratickej platformy.[63]

V prvej polovici januára 2023 prebiehali rokovania o zostavení novej vládnej väčšiny v parlamente. Viedol ich dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger. Cieľom bolo zozbierať aspoň 76 podpisov poslancov pod vznik novej vlády, ktorá by dovládla do riadnych volieb konaných vo februári alebo marci 2024. Vytvorenie novej menšinovej vlády tolerovanej SaS podporil aj Richard Sulík. Stanovisko strany SME RODINA ostalo nemenné a predseda Boris Kollár trval na tom, že rokovať o podpore a zostavení novej vlády budú iba pod podmienkou dohody na zmene Ústavy SR a termíne predčasných parlamentných volieb.[64]

17. januára 2023 strana SaS zverejnila stanovisko, v ktorom uviedla, že novú parlamentnú väčšinu nepodporí, pretože ju nepodporujú ani všetci poslanci OĽANO a poslanci strany SME RODINA. Okrem toho oznámili, že preferujú predčasné voľby v septembri 2023.[65] Strana sa postavila k možnosti vymenovania úradníckej vlády zdržanlivo.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom vyhlásení zdôraznila, že ak nepríde do konca januára 2023 k dohode na zmene Ústavy SR a na termíne predčasných volieb, po tomto dátume vymenuje úradnícku vládu. Zároveň oznámila, že akceptuje i septembrový termín konania predčasných volieb. Vládu upozornila, že ju síce ponechá poverenú vykonávať svoje právomoci v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, avšak v prípade akýchkoľvek závažných pochybení vymenuje novú úradnícku vladu. Možnosť vymenovania úradníckej vlády zopakovala pri probléme týkajúceho sa krízy v ambulantnom sektore.[66]

Po rozhodnutí strany SaS nepodporiť novú vládu sa rokovania posunuli do roviny hľadania termínu predčasných parlamentných volieb. V priebehu niekoľkých dní sa strany bývalej vládnej koalície dohodli na konaní predčasných parlamentných volieb 30. septembra 2023.[67]

Dohoda vznikla rovnako v otázke doplnenia Ústavy SR o možnosť skrátenia volebného obdobia, ktorú spracovala ako pozmeňujúci návrh poslankyňa SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.[68] V uvedenom návrhu sa pôvodne zvažovaný model tzv. samorozpustenia parlamentu nahradil len skrátením volebného obdobia, ktoré sa ukončí dňom konania predčasných volieb. Na skrátenie volebného obdobia sa vyžaduje prijať uznesenie, na ktoré je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov parlamentu.

Pôvodný návrh na zmenu Ústavy SR podaný poslancami SME RODINA počítal aj s možnosťou skrátenia volebného obdobia prostredníctvom referenda, s čím nesúhlasili strany OĽANO, SaS a ZA ĽUDÍ. Rozhodnutie stiahnuť možnosť skrátenia volebného obdobia cez referendum z ústavného zákona ostro kritizovali opozičné strany SMER-SSD a HLAS-SD.[69] Súčasťou ústavných zmien bolo taktiež ústavné zakotvenie pomerného volebného systému a jedného volebného obvodu.

25. januára 2023 po 11:30 hod. hlasoval parlament o návrhu na zmenu Ústavy SR, pričom za návrh ústavného zákona hlasovalo 92 zo 147 prítomných poslancov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala prijatý ústavný zákon v ten istý deň.[70]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nová vláda bude na Zelený štvrtok [online]. Pravda.sk, 2021-03-31, [cit. 2021-03-31]. Dostupné online.
  2. SITA, TASR. Prezidentka prijala demisiu Matoviča, zostavením novej vlády poverila Hegera. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2021-03-30. Dostupné online [cit. 2021-04-01]. ISSN 1336-197X.
  3. TASR. Slovensko má novú vládu, Zuzana Čaputová vymenovala kabinet Eduarda Hegera. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-04-01. Dostupné online [cit. 2021-04-01]. ISSN 1336-1996.
  4. BUCH, Juraj. Hegerova vláda získala dôveru parlamentu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-05-04. Dostupné online [cit. 2021-05-04]. ISSN 1335-4418.
  5. RTVS. Vláda Eduarda Hegera padla [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-12-15, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online.
  6. Čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
  7. Prezidentka odvolala vládu Eduarda Hegera [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2022-12-16, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online.
  8. a b c Ministerstvo práce dočasne povedie minister dopravy Andrej Doležal [online]. Denník N, 2021-04-01, [cit. 2021-04-01]. Dostupné online.
  9. BIRÓ, Marek. Z klubu OĽaNO odchádza desať poslancov občiansko-demokratickej platformy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-12-16. Dostupné online [cit. 2022-12-16].
  10. A.S, Petit Press. Dve nové mená. Kto budú ministri v Hegerovej vláde [online]. domov.sme.sk, [cit. 2021-03-31]. Dostupné online.
  11. TASR. Prezidentka vymenovala Samuela Vlčana za ministra pôdohospodárstva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-06-08. Dostupné online [cit. 2021-06-08].
  12. TASR. Prezidentka vymenovala Milana Krajniaka za ministra práce. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-04-09. Dostupné online [cit. 2021-04-09].
  13. Vedúci predstavitelia MV SR [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  14. Novým generálnym tajomníkom služobného úradu MV SR je Ľubomír Šablica [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2020-05-14, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  15. Vedúci predstavitelia MF SR [online]. Bratislava: Ministerstvo financií SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  16. Kontakt [online]. mhsr.sk, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  17. Vedenie [online]. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  18. Predstavitelia Ministerstva obrany SR [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  19. Novým štátnym tajomníkom ministerstva obrany je Marian Majer [online]. ustreps.sk, 2020-03-26, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  20. Novým generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva obrany bude Peter Kozák [online]. ustreps.sk, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  21. Predstavitelia MS SR [online]. justice.gov.sk, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  22. Organizačná štruktúra [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  23. Vedenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR [online]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  24. MPSVR SR. Ministerstvo [online]. employment.gov.sk, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  25. Vedúci predstavitelia ministerstva [online]. mindop.sk, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  26. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR [online]. mpsr.sk, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  27. Kontakty [online]. minzp.sk, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  28. Ministerstvo [online]. Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  29. Ministerstvo [online]. Bratislava: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
  30. Ján Hargaš sa stal novým štátnym tajomníkom pre informatizáciu na MIRRI SR [online]. Bratislava: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, 2021-07-14, [cit. 2021-07-15]. Dostupné online.
  31. TASR. Remišovej tajomníkom sa stal vysokoškolský pedagóg a vedec Velič. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-04-14. Dostupné online [cit. 2021-04-14]. ISSN 1335-4418.
  32. Splnomocnenci vlády Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2021-03-18]. Dostupné online.
  33. Uznesenie vlády SR č. 438 z 28. júna 2022 k návrhu na vymenovanie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
  34. Uznesenie vlády SR č. 497 z 12. augusta 2020 k návrhu na odvolanie a vymenovanie splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách so susednými štátmi
  35. SITA. Vetovať Matovičov rodinný balíček nebolo podľa SaS možné. OĽaNO to považuje za úsmevné. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-08-15. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-197X.
  36. Matovič urobí všetko, aby bol prorodinný balík prijatý. Veto prezidentky považuje za pomstu. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-06-19. Dostupné online [cit. 2022-12-02].
  37. Parlament prelomil veto prezidentky, schválil Matovičov balíček v pôvodnom znení [online]. Pravda.sk, 2022-06-22, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  38. JANEŠÍKOVÁ, Nina. Vzbura liberálov v OĽANO spľasla. Poslanci prelomili Čaputovej veto, Matovičov balíček prešiel. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-06-22. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-1996.
  39. HLAVÁČOVÁ, Michaela. SaS vypovedala koaličnú zmluvu [online]. Správy RTVS, 2022-07-06, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  40. Na konci vládnej krízy sú na stole tri scenáre. Na ťahu je Matovič, ten demisiu odmieta [online]. hnonline.sk, 2022-09-02, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  41. LISÁ, Anežka. Ministri SaS podali demisiu [online]. Správy RTVS, 2022-09-05, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  42. Pravda. Matovič bude čeliť odvolávaniu. SaS sa spojila s Hlasom, financmajster gratuluje. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-23. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-197X.
  43. Matovič odvolávanie ustál. Aby skončil vo funkcii, chýbali tri hlasy. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-10-04. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-1996.
  44. RTVS, TASR. Navýšenie rozpočtu má v parlamente problémy. Nebol uznášaniaschopný [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-07, [cit. 2022-12-02]. Dostupné online.
  45. Parlament opäť nebol uznášaniaschopný, o rozpočte sa bude hlasovať najskôr budúci utorok. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-10-11. Dostupné online [cit. 2022-12-02].
  46. TASR. Na úrade vlády pokračuje rokovanie s lekárskymi odborármi. Trvajú na zvýšení miezd. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-11-26. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-1996.
  47. HUTKO, Dominik. Ako vziať Žilinkovi paragraf 363? Po zmene volá prezidentka, aktivisti aj politici. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-11-30. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-197X.
  48. HUTKO, Dominik. Koalícia premrhala šancu na zmenu § 363. Chýbal jediný hlas. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2022-12-02]. ISSN 1336-197X.
  49. SaS podáva návrh na vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde. Tvrdí, že nedokáže riešiť problémy ľudí. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-01. Dostupné online [cit. 2022-12-02].
  50. RTVS, TASR. Mimoriadna schôdza k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde bude vo štvrtok [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-12-02, [cit. 2022-12-02]. Dostupné online.
  51. Taraba: Máme ponuku rokovať o predčasných voľbách, Kollár by mohol byť mediátorom [online]. Pravda.sk, 2022-12-13, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online.
  52. Mikulec neplánuje odstúpiť. Poprel reči o údajnej demisii v súvislosti s Borguľom. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-12. Dostupné online [cit. 2022-12-16].
  53. a b Heger padol. Poslanci vyslovili nedôveru vláde. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2022-12-15]. ISSN 1336-1996.
  54. JANEŠÍKOVÁ, Nina. Sulík neprijal Matovičove podmienky. Dosť bolo chaosu, odmietame sa na tom podieľať, odkazuje šéf SaS. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2022-12-16]. ISSN 1336-1996.
  55. AKTUALITY.SK. Matovič si u prezidentky rozmyslel demisiu. Úplne to zaklincoval, konštatoval Sulík pred povalením vlády [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online.
  56. Matovič si rozmyslel podanie demisie. Vedúcemu prezidentskej kancelárie ju vytrhol z rúk. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2022-12-16].
  57. nasi. Matovič mal vytrhnúť demisiu z rúk šéfa Čaputovej kancelárie. Volal mi človek, ktorého si vážim, tvrdí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2022-12-16]. ISSN 1336-1996.
  58. TERAZ.SK. Sulík: Zvažovali sme i stiahnutie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde [online]. TERAZ.sk, 2022-12-15, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online.
  59. a b Heger si prevzal od prezidentky dekrét o odvolaní vlády. Čaputová žiada poslancov, aby prispeli k stabilite namiesto chaosu. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-16. Dostupné online [cit. 2022-12-16].
  60. MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Heger vládne v obmedzenom režime. Čo bude ďalej? Čaputová chce predčasné voľby, Kollár hľadá 90 hlasov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-12-16. Dostupné online [cit. 2022-12-23]. ISSN 1336-197X.
  61. Referendum sa konať nemôže. Ústavný súd vyhlásil otázku za protiústavnú [online]. www.noviny.sk, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  62. TERAZ.SK. B. Kollár: Predčasné voľby by sa mali konať najneskôr v júni [online]. TERAZ.sk, 2022-12-15, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  63. Občiansko-demokratická platforma okolo Budaja odchádza z klubu OĽANO [online]. Pravda.sk, 2022-12-16, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  64. Kollár je za predčasné voľby: Nová väčšina v parlamente? To je psychiatria! [online]. Koktejl.sk, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  65. Hegerov plán stroskotal. SaS novú 76 nepodporí, predčasné voľby budú zrejme v septembri [online]. Pravda.sk, 2023-01-17, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  66. TA3, TA3 COM | TELEVÍZIA. Čaputová: Ak vláda zlyhá v riešení ambulantného sektora, budem mať dôvod konať [online]. TA3, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  67. AKTUALITY.SK. Bývalí koaliční partneri sa dohodli. Predčasné voľby budú 30. septembra [online]. Aktuality.sk, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  68. Kolíková navrhla, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu len uznesením, opozícia nesúhlasí | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online. (po česky)
  69. A.S, Petit Press. Heger hovorí o naplnení prvého kroku dohody, Budaj o prehre (reakcie) [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.
  70. A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Volebné obdobie bude možné skrátiť, prezidentka Čaputová podpísala ústavný zákon [online]. Webnoviny.sk, 2023-01-25, [cit. 2023-01-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]