Pavol Rusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Pavol Rusko pozri Pavol Rusko (rozlišovacia stránka).
Pavol Rusko
Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade
23. september 2003 – 24. august 2005
Predchodca Robert Nemcsics Jirko Malchárek Nástupca
Biografické údaje
Narodenie20. august 1963 (55 rokov)
Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická stranaANO
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPavol Rusko
(multimediálne súbory)
Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska. Predtým generálny riaditeľ a spolumajiteľ Televízie Markíza.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kauzy[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza Gamatex - Zachráňte Markízu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Gamatex

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 spoločnosť Gamatex pohľadávku voči Pavlovi Ruskovi vo výške 80 miliónov korún (2 655 512 eura), čím jej spolumajiteľ Marián Kočner získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. [1]

„Mne kedysi prišiel Jano Slota povedať – chcú ti zobrať Markízu. Tri dni predtým, ako sa to stalo. Neveril som mu. A o tri dni ma vyhodil Čongy aj s celou bandou kočnerovcov“, hovoril Rusko o politickom pozadí.[2]

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.[3]  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav PavlíkAnna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na Ruskovu stranu sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenili na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.[4] Na "Zachráňte Markízu"[5] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). Voľby 25. a 26. septembra 1998 síce vyhralo HZDS ale vládu zostavoval Dzurinda (SDKÚ). Markíza bola zachránená pre verejnosť, ktorej bol tento obchodný spor prezentovaný ako spor politický.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti STS. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000[6] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Kauza "Zmenky pre Kočnera" (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko v roku 2018 tvrdí, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy). Podľa neho: „Podpis zmeniek nepoškodil Markízu, umožnil jej 17 rokov vysielať.“[7] Po 17 rokoch Kočner žiada 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko ako súkromná osoba. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.[8]

V apríli 2018 vyhral Kočner súd s Pavlom Ruskom a TV Markíza, v ktorom si uplatňoval prvú zmenku za vyše osem miliónov eur. Rozhodol o tom petržalský okresný súd. Zároveň musia zaplatiť 6-percentný úrok odo dňa splatnosti zmenky. Vyplatenie zmenky si Kočner na súde vymáhal žalobou od 12. júna 2015. Verdikt súdu nie je zatiaľ právoplatný.[9] Pavol Rusko a spoločnosť Markíza Slovakia majú podľa súdu Kočnerovej spoločnosti Správa a inkaso zmeniek vyplatiť 8 298 479 eur „spolu a nerozdielne“ avšak právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec predpokladá, že Markíza podá odvolanie.[7]

V rovnakom čase však polícia začala skúmať, či tu nešlo o podvod formou falšovania cenných papierov. Rusko mohol klamať súd a Markízu, keď tvrdil, že zmenky vystavil Kočnerovi ešte v roku 2000 ako zástupca Markízy alebo oklamal svojich spoločníkov (Ján Kováčik a Peter Fiľo, ktorým Rusko predal časť svojich podielov), keď sa pri odchode z televízie nechal vyplatiť – no nepriznal, že firmu zaťažil ručením za stovky miliónov korún o čom nevedela ani americká CME, ktorá Ruska nakoniec vyplatila. [10]

Ešte pred sporom o druhú zmenku vo výške viac ako 26 miliónov eur podala televízia Markíza v máji 2018 trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti. Televízia je presvedčená, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že Kočner a Rusko sa dopustili spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti. [7] 6. júna 2018 Národná kriminálna agentúra (NAKA) - jednotka finančnej polície oznámila, že Kočner a Rusko sú podozriví z falšovania zmeniek a polícia už začala trestné stíhanie.[11] 20. júna 2018 na príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu zadržala Mariana Kočnera a 21. júna 2018 Pavla Ruska. Obaja sú obvinení z falšovania zmeniek.[12]

Kauza Zmenky (2003)[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Zmenky

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister v roku 2003 od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Pavlovi Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi.[13] [14]

Kauza Maják nádeje[upraviť | upraviť zdroj]

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemohla budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.[15]

Konaním P. Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017[16] a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner[17]. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil. [15] Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky. Po Rudolfovi Schusterovi, ktorý cenu získal v roku 1999, je Rusko druhou ocenenou osobnosťou zo Slovenskej republiky. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor ANO. [18]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Časť kritikov[kto?] obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

  • do politiky priniesol metódy z podnikania; stranu podľa nich viedol ako majiteľ firmy
  • liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
  • nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
  • previazanosť na podnikateľský sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti
  • údajne si objednal vraždu svojej spoločníčky v Markíze Sylvie Volzovej[19]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ROBERT ČULEN. Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené. 1999. vyd. [s.l.] : Ottovo nakladelství,. ISBN 8071812846.
  2. Mafián, ktorý sa stretával s politikmi i podnikateľmi. Teraz súdia jeho vrahov. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-02-22].
  3. Aj Markízu obsadili. Pred desiatimi rokmi. Pravda.sk, 2008-08-18. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  4. MARKÍZA. Dzurinda + Fico - Zachránte Markízu [online]. 2010-09-20, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  5. Vladimír Mečiar o kauze Rusko: Nič o tom neviem, načo by mi predvolávanie dávali?. Pravda.sk, 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
  6. Generálnym riaditeľom TV Markíza Václav Mika [online]. 17. jan 2006, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online.
  7. a b c Markíza pre zmenky za 70 miliónov žaluje Kočnera a aj Ruska. Pravda.sk, 2018-05-14. Dostupné online [cit. 2018-05-14].
  8. ZUZANA PETKOVÁ. Kočner žaluje Markízu. Žiada milióny za Ruskove zmenky. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  9. Kočner vyhral súd o 8-miliónovú zmenku s Ruskom a Markízou. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-05-01].
  10. Komentár Daga Daniša: Rusko sa správa ako Kočnerov hovorca. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-05-01].
  11. VÝBEROVÁ, Petra. Kočner je podozrivý z falšovania zmeniek, polícia začala trestné stíhanie. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-07].
  12. TÓDOVÁ, Monika. Po Kočnerovi zadržala polícia aj Pavla Ruska, pre oboch žiada väzbu. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-06-21].
  13. Poslankyňa hovorila, Rusko nahrával. Pravda.sk, 2005-11-10. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  14. Čo ešte Rusko nahrával, sa tají. Pravda.sk, 2005-11-15. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  15. a b JÁN KREMPASKÝ. Staré Mesto zachránilo Maják nádeje pred Ruskom s Kočnerom. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  16. Nezisková organizácia Maják nádeje už nemá akreditáciu. bratislava.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-09-06].
  17. XÉNIA MAKAROVÁ / TREND. Ako Rusko s Kočnerom "pomohli" matkám v tiesni. plus.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-09-06].
  18. ANO: Pavol Rusko vyznamenaný cenou Európsky krištáľový glóbus 31. 8. 02, SITA zo zdroja ANO, Online
  19. MATÚŠ BURČÍK. Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska, obvinili ho z objednávky vraždy. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-24].