Pavol Rusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Pavol Rusko pozri Pavol Rusko (rozlišovacia stránka).
Pavol Rusko
Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade
23. september 2003 – 24. august 2005
Predchodca Robert Nemcsics Jirko Malchárek Nástupca
Biografické údaje
Narodenie 20. august 1963 (54 rokov)
Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická strana ANO
Odkazy
Spolupracuj na Commons Pavol Rusko
(multimediálne súbory)
Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska. Predtým generálny riaditeľ a spolumajiteľ Televízie Markíza.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kauzy[upraviť | upraviť zdroj]

Boj o Markízu (Gamatex)[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 Kočnerova a Ághova spoločnosť Gamatex pohľadávku Siloša Pohánku, majiteľa ESPE štúdia, voči Pavlovi Ruskovi. Rusko ju odmietol a Sylvia Volzová potvrdila. Spolu s úrokmi išlo o sumu 80 miliónov korún (2 655 512 eura) [1] Kočner tak právne získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu.

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.[2]  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav PavlíkAnna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na stranu Ruskovej televízie sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenili na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.[3] Na "Zachráňte Markízu"[4] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). Samotné vysielanie Kočner ovplyvnil len minimálne (jeho záujmy obhajoval vedúci spravodajstva Robert Čulen, ktorý neskôr napísal o tejto kauze knihu[1] ). Situácia v Markíze sa upokojila 17. septembra 1998 na zásah licenčnej rady. Aj potom sa však Rusko a Kočner pohybovali iba v sprievode početných ochraniek. Rusko si pritom najal po rusky hovoriacich bodyguardov. [2]

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 sa uskutočnili 25. a 26. septembra 1998. Aj vďaka tejto kauze[4] sa ich zúčastnilo rekordných 84,24% voličov. (Vyššia volebná účasť bola len v prvých slobodných voľbách v roku 1990). Do NR SR sa dostalo šesť politických strán a napriek tesnému víťazstvu HZDS vznikla nová vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP, ktorá získala ústavnú väčšinu a predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti STS. Podľa Kočnerových slov za 80 až 300 miliónov korún. Podľa iných hodnoverných údajov išlo o transakciu v sume okolo 100 miliónov korún.[2] Presná suma nikdy nebola zverejnená. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000[5] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Doteraz žiada Kočner 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť už v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.[6]

Kauza Zmenky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Zmenky

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Pavlovi Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi.[7] [8]

Kauza Maják nádeje[upraviť | upraviť zdroj]

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemohla budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.[9]

Konaním P. Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017[10] a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner[11]. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil. [9] Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky. Po Rudolfovi Schusterovi, ktorý cenu získal v roku 1999, je Rusko druhou ocenenou osobnosťou zo Slovenskej republiky. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor ANO. [12]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Časť kritikov[kto?] obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

  • do politiky priniesol metódy z podnikania; stranu podľa nich viedol ako majiteľ firmy
  • liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
  • nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
  • previazanosť na podnikateľký sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti
  • údajne si objednal vraždu svojej spoločníčky v Markíze Sylvie Volzovej[13]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ROBERT ČULEN. Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené. 1999. vyd. [s.l.] : Ottovo nakladelství,. ISBN 8071812846.
  2. a b c Aj Markízu obsadili. Pred desiatimi rokmi. Pravda.sk, 2008-08-18. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  3. MARKÍZA. Dzurinda + Fico - Zachránte Markízu [online]. 2010-09-20, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  4. a b Vladimír Mečiar o kauze Rusko: Nič o tom neviem, načo by mi predvolávanie dávali?. Pravda.sk, 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
  5. Generálnym riaditeľom TV Markíza Václav Mika [online]. 17. jan 2006, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online.
  6. ZUZANA PETKOVÁ. Kočner žaluje Markízu. Žiada milióny za Ruskove zmenky. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  7. Poslankyňa hovorila, Rusko nahrával. Pravda.sk, 2005-11-10. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  8. Čo ešte Rusko nahrával, sa tají. Pravda.sk, 2005-11-15. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  9. a b JÁN KREMPASKÝ. Staré Mesto zachránilo Maják nádeje pred Ruskom s Kočnerom. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  10. Nezisková organizácia Maják nádeje už nemá akreditáciu. bratislava.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-09-06].
  11. XÉNIA MAKAROVÁ / TREND. Ako Rusko s Kočnerom "pomohli" matkám v tiesni. plus.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-09-06].
  12. ANO: Pavol Rusko vyznamenaný cenou Európsky krištáľový glóbus 31. 8. 02, SITA zo zdroja ANO, Online
  13. MATÚŠ BURČÍK. Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska, obvinili ho z objednávky vraždy. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-24].