Pavol Rusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O akademickom maliarovi pozri Pavol Rusko (maliar).
Pavol Rusko
Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade
23. september 2003 – 24. august 2005
Predchodca Robert Nemcsics Jirko Malchárek Nástupca
Biografické údaje
Narodenie20. august 1963 (58 rokov)
Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická stranaANO
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPavol Rusko
(multimediálne súbory)
Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska. Predtým generálny riaditeľ a spolumajiteľ Televízie Markíza.

Od marca 2018 nosil na nohe monitorovací náramok, pretože bol obvinený z prípravy vraždy Sylvie Volzovej.[1] Bol nielen najznámejšou osobou na Slovensku s monitorovacím náramkom, aj ho nosil najdlhšie. Až po viac ako dvoch rokoch s náramkom, 16. decembra 2020, bol vzatý do väzby.[2] 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a Rusko bol odsúdený spolu s Kočnerom na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek. Výkon trestu začal po vynesení rozsudku a o prepustenie môže požiadať po vyše 14-tich rokoch. Naďalej zostáva obvinený z prípravy vraždy Volzovej, kde mu hrozí ešte prísnejší trest.[3] Ak sa preukáže, že Rusko si likvidáciu Volzovej skutočne objednal, hrozí mu doživotie.[4]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kauzy[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza Gamatex - Zachráňte Markízu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Gamatex

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 spoločnosť Gamatex pohľadávku voči Pavlovi Ruskovi vo výške 80 miliónov korún (2 655 512 eura), čím jej spolumajiteľ Marián Kočner získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. [5]

„Mne kedysi prišiel Jano Slota povedať – chcú ti zobrať Markízu. Tri dni predtým, ako sa to stalo. Neveril som mu. A o tri dni ma vyhodil Čongy aj s celou bandou kočnerovcov“, hovoril Rusko o politickom pozadí.[6]

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.[7]  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav PavlíkAnna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na Ruskovu stranu sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenila na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra 1998 tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.[8] Na "Zachráňte Markízu"[9] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). Voľby 25. a 26. septembra 1998 síce vyhralo HZDS ale vládu zostavoval Dzurinda (SDKÚ). Markíza bola zachránená pre verejnosť, ktorej bol tento obchodný spor prezentovaný ako spor politický.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000[10] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Kauza "Zmenky TV Markíza" (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza zmenky TV Markíza

Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy). Podľa neho: „Podpis zmeniek nepoškodil Markízu, umožnil jej 17 rokov vysielať.“[11] Po 17 rokoch Kočner žiada 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko ako súkromná osoba. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.[12]

V apríli 2018 vyhral Kočner súd s Pavlom Ruskom a TV Markíza, v ktorom si uplatňoval prvú zmenku za vyše osem miliónov eur. Rozhodol o tom petržalský okresný súd. Zároveň musia zaplatiť 6-percentný úrok odo dňa splatnosti zmenky. Vyplatenie zmenky si Kočner na súde vymáhal žalobou od 12. júna 2015. Verdikt súdu nie je zatiaľ právoplatný.[13] Pavol Rusko a spoločnosť Markíza Slovakia majú podľa súdu Kočnerovej spoločnosti Správa a inkaso zmeniek vyplatiť 8 298 479 eur „spolu a nerozdielne“ avšak právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec predpokladá, že Markíza podá odvolanie.[11]

V rovnakom čase však polícia začala skúmať, či tu nešlo o podvod formou falšovania cenných papierov. Rusko mohol klamať súd a Markízu, keď tvrdil, že zmenky vystavil Kočnerovi ešte v roku 2000 ako zástupca Markízy alebo oklamal svojich spoločníkov (Ján Kováčik a Peter Fiľo, ktorým Rusko predal časť svojich podielov), keď sa pri odchode z televízie nechal vyplatiť – no nepriznal, že firmu zaťažil ručením za stovky miliónov korún o čom nevedela ani americká CME, ktorá Ruska nakoniec vyplatila. [14]

Ešte pred sporom o druhú zmenku vo výške viac ako 26 miliónov eur podala televízia Markíza v máji 2018 trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti. Televízia bola presvedčená, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že Kočner a Rusko sa dopustili spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti.[11] 6. júna 2018 Národná kriminálna agentúra (NAKA) - jednotka finančnej polície oznámila, že Kočner a Rusko sú podozriví z falšovania zmeniek a polícia už začala trestné stíhanie.[15] 20. júna 2018 na príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu zadržala Mariana Kočnera a 21. júna 2018 Pavla Ruska. Obaja sú obvinení z falšovania zmeniek.[16] Rusko (s Kočnerom) boli 27. februára 2020 odsúdení za zmenky TV Markíza na trest 19 rokov väzenia v tretej nápravnovýchovnej skupine. Odvolali sa na Najvyšší súd. Rusko bol 16. decembra 2020 zadržaný políciou, aby nemohol ujsť v prípade, že Najvyšší súd potvrdí rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Zadržaniu predchádzal údajný útok na Ruska, ktorý sa mal stať deň pred pojednávaním. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo presunuté na pojednávanie na 12. a 13. januára 2021.[17] 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek boli Rusko a Kočner odsúdení na 19 rokov odňatia slobody. Výkon trestu začal po rozsudku a o prepustenie môže Rusko požiadať po vyše 14 rokov.[3]

Kauza Zmenky (2003)[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Zmenky

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister v roku 2003 od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi.[18] [19]

Kauza Maják nádeje[upraviť | upraviť zdroj]

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemôže budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.[20]

Konaním Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017[21] a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner[22]. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil. [20] Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky. Po Rudolfovi Schusterovi, ktorý cenu získal v roku 1999, je Rusko druhou ocenenou osobnosťou zo Slovenska. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor ANO.[23]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Časť kritikov[kto?] obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

  • do politiky priniesol metódy z podnikania; stranu podľa nich viedol ako majiteľ firmy
  • liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
  • nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
  • previazanosť na podnikateľský sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti
  • tajné nahrávanie súkromných rozhovorov (Iveta Henzélyová, Jozef Elsner)[24]
  • údajne si objednal vraždu svojej spoločníčky v Markíze Sylvie Volzovej[25]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol Rusko
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol Rusko

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JANIČ, Pavol. Pavol Rusko ostáva na slobode. Naďalej ale musí nosiť monitorovací náramok [online]. www.noviny.sk (JOJ), [cit. 2021-01-13]. Dostupné online.
  2. Pavla Ruska zobral Najvyšší sú do väzby [online]. Pravda.sk, 2020-12-16, [cit. 2021-01-13]. Dostupné online.
  3. a b TÓDOVÁ, Monika. Prvýkrát vinný. Kočner dostal za falšovanie zmeniek 19 rokov. Rozsudok je právoplatný, odsúdili aj Ruska. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-12. Dostupné online [cit. 2021-01-12]. ISSN 1339-844X.
  4. VIDEO: Ruskovi zostane náramok [online]. Pravda.sk, 2019-02-04, [cit. 2021-01-13]. Dostupné online.
  5. ROBERT ČULEN. Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené. 1999. vyd. [s.l.] : Ottovo nakladelství,. ISBN 8071812846.
  6. Mafián, ktorý sa stretával s politikmi i podnikateľmi. Teraz súdia jeho vrahov. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-02-22].
  7. Aj Markízu obsadili. Pred desiatimi rokmi. Pravda.sk, 2008-08-18. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  8. MARKÍZA. Dzurinda + Fico - Zachránte Markízu [online]. 2010-09-20, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  9. Vladimír Mečiar o kauze Rusko: Nič o tom neviem, načo by mi predvolávanie dávali?. Pravda.sk, 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
  10. Generálnym riaditeľom TV Markíza Václav Mika [online]. 17. jan 2006, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online.
  11. a b c Markíza pre zmenky za 70 miliónov žaluje Kočnera a aj Ruska. Pravda.sk, 2018-05-14. Dostupné online [cit. 2018-05-14].
  12. ZUZANA PETKOVÁ. Kočner žaluje Markízu. Žiada milióny za Ruskove zmenky. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  13. Kočner vyhral súd o 8-miliónovú zmenku s Ruskom a Markízou. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-05-01].
  14. Komentár Daga Daniša: Rusko sa správa ako Kočnerov hovorca. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-05-01].
  15. VÝBEROVÁ, Petra. Kočner je podozrivý z falšovania zmeniek, polícia začala trestné stíhanie. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-07].
  16. TÓDOVÁ, Monika. Po Kočnerovi zadržala polícia aj Pavla Ruska, pre oboch žiada väzbu. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-06-21].
  17. TÓDOVÁ, Monika. Pavol Rusko ide do väzby, súd má obavu, že by mohol ujsť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-12-16. Dostupné online [cit. 2020-12-18]. ISSN 1339-844X.
  18. Poslankyňa hovorila, Rusko nahrával. Pravda.sk, 2005-11-10. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  19. Čo ešte Rusko nahrával, sa tají. Pravda.sk, 2005-11-15. Dostupné online [cit. 2017-10-24].
  20. a b JÁN KREMPASKÝ. Staré Mesto zachránilo Maják nádeje pred Ruskom s Kočnerom. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  21. Nezisková organizácia Maják nádeje už nemá akreditáciu. bratislava.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-09-06].
  22. XÉNIA MAKAROVÁ / TREND. Ako Rusko s Kočnerom "pomohli" matkám v tiesni. plus.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-09-06].
  23. ANO: Pavol Rusko vyznamenaný cenou Európsky krištáľový glóbus 31. 8. 02, SITA zo zdroja ANO, Online
  24. Rusko si nahral ďalšieho poslanca [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-09-10]. Dostupné online.
  25. MATÚŠ BURČÍK. Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska, obvinili ho z objednávky vraždy. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-24].