Vladimír Palko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladimír Palko
Vladimír Palko
11. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
16. októbra 2002 – 8. februára 2006
Predchodca Ivan Šimko Martin Pado Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
26. september 1998 – 21. september 2002
V úrade
8. februára 2006 – 2010
Biografické údaje
Narodenie20. máj 1957 (66 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaKDH (1996 – 1998)
SDK (1998)
KDH (1999 – 2008)
KDS (2008 – 2014)
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiavysokoškolský pedagóg, politik
Vierovyznaniekatolík
Rodina
Deti3
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVladimír Palko
(multimediálne súbory)

Doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc. (* 20. máj 1957, Bratislava) je slovenský matematik, vysokoškolský pedagóg a politik. Je bývalý poslanec NR SR a bývalý minister vnútra SR v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. V minulosti bol podpredsedom KDH a v rokoch 2008-2014 bol predsedom strany Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), ktorá zanikla v decembri 2014.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Palko v roku 1981 absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1987 získal titul kandidáta vied. Medzi rokmi 1981 až 1990 pôsobil ako odborný asistent na Katedre matematiky na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej a ako vedecký pracovník na Ústave technickej kybernetiky v Slovenskej akadémii vied.[2]

Od roku 1991 až do 1996 bol odborný asistent na Katedre matematiky Fakulty elekrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Titul docent v obore matematika získal v roku 1996.[2]

Vladimír Palko je ženatý a má tri deti.[2]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1991 – 1992 bol námestníkom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby.

KDH[upraviť | upraviť zdroj]

Od novembra 1996 do júla 1998 pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako podpredseda strany. V júli 1998 sa stal členom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a prerušil členstvo v KDH. Svoje členstvo obnovil 15. januára 1999, v apríli sa stal podpredsedom KDH pre tlač a vonkajšie pôsobenie a vo funkcii bol viackrát potvrdený.

V júli 2006 sa po desiatich rokoch vzdal funkcie v predsedníctve KDH. Opustenie postu bolo reakciou na nesúhlas s voľbou predsedu poslaneckého klubu KDH po parlamentných voľbách.[3] KDH v tej dobe na sneme v Senci odhlasovalo možnú koaličnú spoluprácu so SMERom, s ktorou Vladimír Palko a ďalší nesúhlasili.[3] SMER však vtedy uzavrel koalíciu s HZDS a SNS, KDH odišlo do opozície.

V júni 2007 Vladimír Palko kandidoval na predsedu KDH, snem však v tajnej voľbe potvrdil Pavla Hrušovského.[4]

„ To bola povinná jazda, kandidatúra na predsedu, povinná jazda. Som videl, že kam to všetko smeruje a ten vývoj ešte nám bude dávať za pravdu. “
– Vladimír Palko, Na výsluchu, 4. júna 2008[5]

Nakoniec zo strany 21. februára 2008 vystúpil spoločne s Františkom Mikloškom, Pavlom Minárikom a Rudolfom Bauerom s myšlienkou založiť novú politickú stranu

Poslanec a minister[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Palko získal v parlamentných voľbách v roku 1998 mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za SDK. V novembri 2000 so skupinou 9 poslancov vystúpil z poslaneckého klubu SDK a založili v Národnej rade klub KDH. Počas tohto obdobia bol predsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

Vo voľbách v roku 2002 získal mandát poslanca za stranu KDH, ktorý však neuplatnil, lebo sa stal ministrom vnútra. Vo funkcii pôsobil až do 7. februára 2006, keď rezignoval po vnútrovládnom spore KDH a Mikulášom Dzurindom o zmluve s Vatikánom. Po rezignácii uplatnil svoj poslanecký mandát.

V roku 2006 sa po parlamentných voľbách stal opäť poslancom za KDH. Po nezhode pri voľbe predsedu poslaneckého klubu KDH a rezignáciu v predsedníctve strany bol Júliusom Stankom požiadaný, aby sa mandátu poslanca vzdal.[3] Mandát vykonával aj po vystúpení z KDH a založení strany KDS v roku 2008, vtedy sa stal nezávislým poslancom až do konca volebného obdobia. Od roku 2010 pôsobí mimoparlamentne.

KDS[upraviť | upraviť zdroj]

Nová politická strana Konzervatívni demokrati Slovenska bola 22. júla 2008 zaregistrovaná na ministerstve vnútra.[6] Vladimír Palko sa stal jej prvým predsedom.[6] Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bol lídrom kandidátnej listiny koalície KDS a OKS.[7] Koalícia však dosiahla len 2,1 % hlasov a žiaden mandát nezískala. KDS v roku 2010 nekandidovala v parlamentných voľbách s odôvodnením na finančnú náročnosť volebnej kampane.[8] V roku 2014 strana zanikla po neúspechu Rudolfa Bauera vo voľbách primátora Košíc.

Palko sa po skončení politickej kariéry venuje písaniu kníh a článkov.[9]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • PALKO, Vladimír. Boj o moc a tajná služba. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2004. 382 s. ISBN 80-7165-438-8.
  • PALKO, Vladimír. Levy prichádzajú : prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2012. 487 s. ISBN 978-80-7165-870-2.
  • PALKO, Vladimír. Diskrétna matematika pre informatikov. 1. vyd. Bratislava : OZ Hlbiny, 2017. 372 s. ISBN 978-80-89743-24-7.
  • SUDOR, Karol; PALKO, Vladimír. Šiel som až na hranu : Liberál spovedá konzervatívca. Bratislava : N Press, 2019. 408 s. ISBN 978-80-99925-10-7.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ KERN, Miro. Palkova strana KDS potichu zanikla. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-01-09. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ a b c Životopis: Vladimír Palko. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-10-16. Dostupné online [cit. 2018-04-01]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ a b c PALKO, Vladimír. Čo sa stalo v KDH. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2008-03-02. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1336-653X.
  4. ↑ NOVOTNÁ, Tatiana. Snem krízu nevyriešil. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2007-06-18. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1336-1996.
  5. ↑ Vladimír Palko na výsluchu: Šli sme do neistoty, aj to nám vyčítajú?. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ a b Register politických strán a politických hnutí : Konzervatívni demokrati Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  7. ↑ TASR. Kandidáti pre voľby do Európskeho parlamentu. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-05-10. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ KDS nebude kandidovať v parlamentných voľbách [online]. Bratislava: Konzervatívni Demokrati Slovenska, 2010-03-01, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
  9. ↑ SUDOR, Karol. Vladimír Palko: Ak je niekto muž, je pre mňa mužom, hoci sa cíti byť ženou. Držím sa objektívnej reality (ukážka z novej knihy). Denník N (Bratislava: N Press), 2019-11-20. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimír_Palko&oldid=7763022“