Kauza Gamatex

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kauza Gamatex alebo „Zachráňte Markízu“ bol obchodný spor firmy Mariána Kočnera Gamatex proti Pavlovi Ruskovi o ovládnutie televízie Markíza, ktorý vyvrcholil v septembri 1998, necelé dva týždne pred parlamentnými voľbami. Spor bol spolitizovaný a skončil v roku 2000 v Kočnerov majetkový prospech. Doteraz však pokračuje kauza zmenky TV Markíza.

Pohľadávka a obsadenie Markízy[upraviť | upraviť kód]

Podľa Roberta Čulena[1] získala v roku 1998 za jednu korunu[2] Kočnerova a Aghova spoločnosť Gamatex pohľadávku Siloša Pohanku, majiteľa ESPE štúdia, voči televízii Markíza. Podľa Čulena sa Rusko ešte pred vznikom televízie dohodol s Pohankom, že ten sa prihovorí za vydanie licencie pre Markízu. Odmenou za to mal byť podiel v spoločnosti. Spolu s úrokmi išlo v roku 1998 o pohľadávku vo výške 80 miliónov korún (2,66 milióna eur). [1] Podľa iného zdroja[3] z roku 2018 bola hodnota pohľadávky 2,5 milióna nemeckých mariek (1,28 milióna eur). Až neskôr vyšli najavo podrobnosti, že Pohanka mal stiahnuť svoju žiadosť o licenciu a pred licenčnou radou podporiť Ruskov projekt; že tak aj urobil ale Rusko licenciu vtedy nezískal, ale získal ju až na ďalšom zasadaní RVR, po tom čo bola časť členov vymenená a že spolupráca bola uzatvorená riadnou písomnou zmluvou, v ktorej bola sankcia vyjadrená v nemeckých markách okolo 50 miliónov korún. [4] Pohanka údajne povedal, že predať pohľadávku za jednu korunu donútili násilným spôsobom, vypovedala pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v roku 2019 Anna Hausknotzová, bývalá členka RVR. [5] Naopak Milan Žitný tvrdí, že Pohanka daroval Kočnerovi pohľadávku za korunu dobrovoľne aj preto, že E. Valko tvrdil, že zmluva nie je dosť precízne formulovaná, spor sa nedá vyhrať a že nakoniec Pohanka dostal Kočnerom sľúbenú štvrtinu. [4] Keď si v auguste 1998 firma Gamatex uplatňovala pohľadávku Rusko ju odmietol ale Sylvia Volzová (už vtedy s Ruskom pohádaná) ju potvrdila. [1] Rusko neskôr tvrdil, že zmluva s Pohankom ho zaväzovala len pri prvom pokuse o získanie licencie, ktorý bol neúspešný a že licenciu získal bez pomoci Pohanku.

Vďaka spomenutej pohľadávke Gamatex vydražil v exekúcii Markíza-Slovakia, čo bol väčšinový vlastník (51%) Slovenskej televíznej spoločnosti (STS). [3] Gamatex tak právne získal rozhodujúci vplyv v STS, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME (49%) [1] prevádzkovala televíziu. Gamatex v tzv. licenčnej rade požiadal aj o prevod vysielacej licencie. [3]

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca Gamatexu a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze. [6]  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav PavlíkAnna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že "... demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia".

Politické vplyvy[upraviť | upraviť kód]

Politický vývoj Slovenska vo volebnom období 1994 – 1998 priviedol v decembri 1994 k moci vládnu koalíciu vytvorenú z víťaza volieb HZDS a Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska. Koalícia realizovala rôzne snahy o ovládnutie médií (napríklad dosadenie Igor Kubiša za riaditeľa STV v decembri 1996 a pod.). Markíza v roku 1998 (začala vysielať len dva roky predtým, v auguste 1996) už mala obrovský vplyv. "Mienkotvorný" denník Pravda o 10 rokov neskôr glosuje vtedajšiu situáciu slovami: "Vláda mala STV, opozícia – Markízu". [6] Po obsadení sa na stranu Ruska (a televízie, ktorú reprezentoval) vtedy otvorene postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. 

Demonštrácia pred televíziou sa 16. septembra 1998 zmenila na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.[7] Na „Zachráňte Markízu“[8] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). „Markízu si nedáme!“ kričal vtedy aj Robert Fico. [9]

Samotné vysielanie Kočner ovplyvnil len minimálne (jeho záujmy obhajoval vedúci spravodajstva Robert Čulen, ktorý neskôr napísal o tejto kauze knihu[1]). Situácia v Markíze sa upokojila 17. septembra 1998 po zásahu licenčnej rady[chýba zdroj]. Aj potom sa však Rusko a Kočner pohybovali iba v sprievode početných ochraniek. Rusko si najal po rusky hovoriacich bodyguardov.[6] Rusko sa skryl v Česku[9] (aj s rodinou[6]) a tvrdil, že jeho život je v ohrození.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 sa uskutočnili 25. a 26. septembra 1998. Aj vďaka tejto kauze[8] sa ich zúčastnilo rekordných 84,24% voličov. Vyššia volebná účasť bola len v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Do NR SR sa dostalo šesť politických strán a napriek tesnému víťazstvu HZDS vznikla nová vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP, ktorá získala ústavnú väčšinu a predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.

Ruskova Markíza sa teda ubránila nepriateľskému prevzatiu Kočnerom, ktorého teraz komentátori spájajú s Lexom a SIS avšak podľahla ("zaľúbila sa do"[9]) Strany občianskeho porozumenia, politického projektu Rudolfa Schustera, ktorému dopomohla stať sa prezidentom v roku 1999. Doterajším vrcholom politizácie Markíza bolo Ruskove hnutie ANO (Aliancia nového občana) založená 2001. Markíza poslúžila ľuďmi aj mediálnym priestorom. Viaceré televízne tváre sa neskôr začali politicky realizovať po svojom.[9]

Vyriešenie vlastníctva v roku 2000[upraviť | upraviť kód]

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. Napriek dlhotrvajúcim nepriateľským postojom Ruska ku Kočnerovi sa spor napokon skončil tak, že v roku 2000 prevádzkovateľ Markízy (STS) kúpil celý Gamatex cez akcie jeho materskej firmy A.D.A.M. a.s.[3][10] Podľa Kočnerových slov za 80 až 300 miliónov korún. Podľa iných hodnoverných údajov išlo o transakciu v sume okolo 100 miliónov korún.[6] Presná suma nikdy nebola zverejnená. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000[11] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS. Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo, ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii. J. Kováčik následne odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa konateľom televízie. Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME. Definitívne vplyv v Markíze stratil Rusko v roku 2005, keď podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,8 až 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Väčšinovým akcionárom CME je v súčasnosti firma WarnerMedia. [12] Podľa výpovede Radky Doehring[13] Rusko dostal za svoj podiel 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €).

Zmenky Markízy splatné 2015 a 2016[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza zmenky TV Markíza

Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy) v prospech Kočnera a Agha. Kočner, zastupujúci firmu Správa a inkaso zmeniek, si od roku 2015 vymáhal milióny eur priamo od TV Markízy. Polícia v roku 2018 obvinila Kočnera, Ruska a Štefana Agha, z falšovania zmeniek, ktorí v prebiehajúcich súdnych konaniach vinu odmietajú.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e ROBERT ČULEN. Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené. 1999. vyd. [s.l.] : Ottovo nakladelství,. ISBN 8071812846.
  2. JAKUB FILO. Rok 1998: Ako Mečiar valcoval a ako skončil. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-12-18].
  3. a b c d BÁRDY, Peter. Pravé či falošné? Kočnerove zmenky vyvolávajú otázniky. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-28].
  4. a b Očitý svedok: Bol som pri dohode medzi Kočnerom a Pohankom [online]. Pravda.sk, 2019-07-26, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  5. Podpis s pištoľou pri hlave. Markízu vraj chceli ovládnuť násilne [online]. TA3.com, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  6. a b c d e Aj Markízu obsadili. Pred desiatimi rokmi. Pravda.sk, 2008-08-18. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  7. MARKÍZA. Dzurinda + Fico - Zachránte Markízu [online]. 2010-09-20, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  8. a b Vladimír Mečiar o kauze Rusko: Nič o tom neviem, načo by mi predvolávanie dávali?. Pravda.sk, 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
  9. a b c d JAŠKO, Ľubomír. Komentár Ľubomíra Jaška: Markízu si nedáme! [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  10. Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.
  11. Generálnym riaditeľom TV Markíza Václav Mika [online]. 17. jan 2006, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online.
  12. POLÁŠ, Martin. Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku [online]. medialne.etrend.sk, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online.
  13. Kauza zmenky: Sudca nariadil predviesť Petra Tótha na septembrový súd. Prísť by mal aj Kočner [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online.