Aliancia nového občana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aliancia nového občana
Základné informácie
Skratka ANO
Založenie 2001
Rozpustenie 2011
Predseda Pavol Rusko,
Robert Nemcsics
Poslancov 0 (NR SR)
Volebný výsledok 1,42 % (Voľby do Národnej rady 2006)
Ideológie liberalizmus
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu žiadna
Európska politická strana žiadna
Ďalšie informácie
Farby modrá, žltá

Aliancia nového občana, skratka ANO, bola slovenská politická strana založená a vedená do vypuknutia kauzy Zmenky generálnym riaditeľom, spolumajiteľom, predseda rady majiteľov Televízia Markíza Pavlom Ruskom. Strane sa vo voľbách v septembri 2002 podarilo získať 8,01 % hlasov voličov, čo umožnilo vznik v poradí druhej vlády  Mikuláša Dzurindu. Do septembra 2005 bola ANO súčasťou vládnej koalície spolu so stranami SDKÚ, SMK a KDH. Potom bola z koalície vylúčená avšak jej poslanci združení okolo Ľubomíra Lintnera umožnili koalícii vládnuť až do predčasných volieb v roku 2006, v ktorých ANO získalo len 1,42 % hlasov. Predsedami strany boli v rokoch 20012007 Pavol Rusko, v rokoch 20072011 Robert Nemcsics .

Vedenie strany[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalé predsedníctvo ANO:

V decembri 2007 bol za nového predsedu zvolený Robert Nemcsics.

Kauza zmenky, rozkol a zánik strany[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Zmenky

Po vypuknutí kauzy Zmenky v auguste 2005, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Pavol Rusko požičal už ako minister hospodárstva od podnikateľa podnikajúceho v jeho rezorte (Ľubomíra Blaška) požiadali koaliční partneri Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície Ruska, aby odstúpil z funkcie ministra. Jirko Malchárek a spolu s ním ďalší vedúci predstavitelia ANO vrátane oboch ministrov (František Tóth, Rudolf Zajac) a väčšiny poslancov, požiadali Ruska, aby tak v záujme strany urobil. Rusko demisiu podať odmietol. Prezident Ivan Gašparovič ho nakoniec na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal z funkcie. Potom Rusko požiadal Dzurindu o odvolanie „neposlušných“ ministrov za ANO z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície a koaličná zmluva tak fakticky zanikla. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na skupinku „verných“ Ruskovi a skupinu vedenú predsedom poslaneckého klubu Ľubomírom Lintnerom do ktorej sa zaradil aj Malchárek. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline, zvolaného na 11. septembra 2005, odsúhlasili zmenu stanov a vylúčili zo strany piatich podpredsedov a poslancov, ktorí sa postavili na stranu Lintnera. Po tom nastala v NR SR paradoxná situácia, pretože Lintner spolu s ďalšími poslancami vylúčenými z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, naopak z klubu vystúpil Rusko a jemu verné poslankyne.

V roku 2011 bola Aliancia nového občana premenovaná na Stranu slobodné slovo – Nory Mojsejovej, čím de facto vznikla úplne nová politická strana a ANO zanikla.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Gorila
Začiatkom roka 2012 boli zverejnené spisy SIS, pod názvom Gorila[1], v ktorých sú zaznamenané odposluchy stretnutí politikov a finančných skupín. Jednou z hlavných postáv je poslanec a minister ANO Jirko Malchárek tvrdí kniha Gorila od investigatívneho novinára Toma Nicholsona.[2]

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana ANO.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2002 Národná rada SR 230 309 8,01 % 15 6. miesto koalícia s SDKÚ, SMK a KDH *
2004 Európsky parlament 32 653 4,65 % 0 6. miesto neúčasť v parlamente
2006 Národná rada SR 32 775 1,42 % 0 9. miesto neúčasť v parlamente
2009 Európsky parlament nezúčastnili sa - - - -
2010 Národná rada SR nezúčastnili sa - - - -

* strana bola z koalície vylúčená. V ANO prebehol rozkol a s koalíciou naďalej držali nezávislí poslanci združení okolo Ľubomíra Lintnera, tzv. lintnerovo krídlo. Vo februári 2006 KDH opustilo vládnu koalíciu po nezhode s SDKÚ-DS a do konca volebného obdobia zostalo v opozícii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gorila Slovakia [online]. . Dostupné online.
  2. NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 79.