Stakčín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°00′05″S 22°13′48″V / 49,001318°S 22,230062°V / 49.001318; 22.230062
Stakčín
obec
Pravoslavný kostel ve Stakčíně.jpg
Stakčín
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Región Zemplín
Rieka Cirocha
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 49°00′05″S 22°13′48″V / 49,001318°S 22,230062°V / 49.001318; 22.230062
Rozloha 167,75 km² (16 775 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 449 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 14,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1567
Starosta Ján Kerekanič[3] (SMER-SD)
PSČ 067 61
ŠÚJ 520829
EČV SV
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
SNP 574/6
067 61  Stakčín
E-mailová adresa oustakcin@stonline.sk
Telefón 767 43 09
Fax 767 43 09
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Stakčín
Webová stránka: Stakcin.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Stakčín je obec na Slovensku v okrese Snina. Obec sa nachádza v údolí rieky Cirocha, medzi Sninou a Starinou, pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu Nastaz, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a Vihorlatským pohorím.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičová, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Záhradna, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do Uble pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku 1964.

V roku 1317 daroval Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi početné rozsiahle územné majery. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku 1492.

V 2. polovici 14. storočia sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku 1492 je zachovaná prvá písomná zmienka o obci Stakčín. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s Fedorom Hlavatým, rodákom z Ruskej Volovej. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj Hricov syn Miha zo Stakčína.

V 15.16. storočí v obci existovala pravoslávna cerkev, ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty.

V roku 1600 tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy šoltýsov, dom farára a chrám. V roku 1612 sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch 16411645 sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku 1657 roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku 1660 bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.

V roku 1703 sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do Rákociho povstania, lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku 1728 sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku 1725 žil v obci 1 arendátor. V roku 1772 bol postavený gréckokatolícky chrám a súčasne aj fara.

V roku 1806 bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón Johan Fröhlinch. V rokoch 18121818 v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz Vasiľ Duchnovič (otec Alexandra V. Duchnoviča).

V roku 1957 bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (po akcii P) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci 1959 bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku 1994 bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.

Názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1567 – Ztaxin
  • 1773 – Strakcžín
  • 1808 – Stakčín (maď. Sztakcsin, Takcsány)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pravoslávny chrám svätej Trojice
Rímskokatolícky kostol svätého Pia X.
  • Pravoslávny chrám svätej Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako chrám pre pravoslávnych veriacich v obci.
  • Gréckokatolícka cerkev Ochrany (Pokrovu) presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
  • Rímskokatolícky kostol svätého Pia X. postavený v roku 1995.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa osadená pri príležitosti storočnice otvorenia železničnej trate Humenné - Stakčín

Obyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.

  • Autobusová doprava celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
  • Vlaková doprava obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na Slovensku. Železnica v obci existuje už od roku 1909 kedy bola dokončená trať medzi Humenným, Sninou a Stakčínom.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí poľnohospodárska a strojnícka spoločnosť.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza jedna ZŠ s MŠ. Výstavba novej modernej školy bola dokončená v marci 1959.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]