Ulič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′40″S 22°25′27″V / 48,961111°S 22,424167°V / 48.961111; 22.424167
Ulič
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Región Zemplín
Nadmorská výška 245 m n. m.
Súradnice 48°57′40″S 22°25′27″V / 48,961111°S 22,424167°V / 48.961111; 22.424167
Rozloha 25,15 km² (2 515 ha) [1]
Obyvateľstvo 863 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 34,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1451
Starosta Ján Holinka[3] (SNS)
PSČ 067 67
ŠÚJ 520934
EČV SV
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Webová stránka: www.ulic.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ulič je obec na Slovensku v okrese Snina.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza dva kilometre od štátnej hranice s Ukrajinou a šestnásť kilometrov od Poľska. Leží v údolí na sútoku Uličky a Zbojského potoka v pohorí Poloniny, na území rovnomenného národného parku.

Názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec v priebehu histórie niesla tieto názvy: 1451 Hulics, Hvlydch, 1492 Vlicz, 1877 Ulics, 1902 Utczás a napokon od roku 1920 Ulič.

Vlastníci obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec, pôdu, lesy, tu vlastnili Szirmayovci, Vandernathovci, princezná Beaufort Spontin Fridešová, a posledná bola rodina Tiele-Wincler.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá archívna písomnosť o obci pochádza z roku roku 1451. V roku 1492 boli podľa listiny z archívu mesta Bardejov, Ihnat so synom Steczom, Romanom a Climom boli označení ako príslušníci zbojníckej družiny Fedora Hlavatého.

V 19. storočí bol v obci postavený kaštieľ. V roku 1867 gréckokatolícky kostol. Lesná železnica v katastri obce bola postavená v roku 1908. Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1915 sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatkom mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín, kde je pochovaných 71 vojakov. Nachádza sa tu aj hrob ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha.

Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Horthyovského Maďarska. Obec bolo oslobodená 26. októbra 1944. Po vojne v oblasti obce vyčíňali banderovci, ktorí 6. decembra 1945 pripravili o život 4 členov židovskej rodiny z obce.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol z r. 1867
  • Prícestný kríž z roku 1902 umiestnený pod gréckokatolíckym kostolom
  • Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny
  • Pamätná tabuľa Rudolfa Wienera, Miroslava Poliščuka
  • Mergancov kameň - pomník hájnika Rudolfova Merganca
  • Arpádova línia -o branné opevnenie budované počas druhej svetovej vojny

Turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Miniskanzen - modely drevených cerkvi
  • Grófska cesta - aleja z cudzokrajných dubov
  • Dvere do Polonín - oddychovo-náučná zóna
  • Lyžiarske stredisko Ulič – Čertíž (dĺžka vleku 350 m)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.