Ľubomír Lintner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľubomír Lintner
slovenský novinár a politik
Narodenie7. september 1949 (70 rokov)
Banská Štiavnica, Slovensko

Ľubomír Lintner (* 7. september 1949, Banská Štiavnica) je slovenský novinár, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002-06 za stranu Aliancia nového občana.

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť kód]

  • 1968 - absolvoval Strednú priemyselnú školu spojovacej techniky v Banskej Bystrici
  • 1970-1980 - zvukový majster Slovenského rozhlasu v Bratislave
  • 1980-1990 - športový redaktor Slovenského rozhlasu
  • 1985 - ukončil diaľkové štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • marec - október 1990 - sekretár Hlavnej redakcie spravodajstva Slovenského rozhlasu
  • 1990-1993 -šéfredaktor Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky Slovenského rozhlasu
  • 1993-1994 - editor denníka SME
  • marec - december 1994 - riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR
  • 1995-1996 - zástupca šéfredaktora denníka SME
  • 1996-1997 - šéfredaktor SME plus
  • júl - august 1997 - vedúci vydania denníka Práca
  • 1997-1998 - vedúci vydania Redakcie spravodajstva TV Markíza
  • 1998-2001 - šéfredaktor Redakcie spravodajstva TV Markíza

Stranícka kariéra[upraviť | upraviť kód]

Politická kariéra[upraviť | upraviť kód]

Ľubomír Lintner bol zvolený v parlamentných voľbách v roku 2002 za poslanca NR SR za Alianciu nového občana. Bol predsedom Mandátového a imunitného výboru NR SR a podpredsedom Výboru NR SR pre verejnú správu a zároveň predsedom poslaneckého klubu ANO. Po odstúpení Pavla Ruska z postu podpredsedu parlamentu, kvôli jeho menovaniu za ministra hospodárstva, bol Lintner kandidátom koalície na podpredsedu parlamentu, ale ani po opakovaných voľbách nedostal dostatočný počet hlasov a nakoniec miesto podpredsedu parlamentu zostalo neobsadené.

Lintner a rozkol v ANO[upraviť | upraviť kód]

V auguste 2005 na verejnosť prenikli informácie o tom, že Pavol Rusko si už v čase keď bol ministrom hospodárstva, požičal 100 miliónov korún od podnikateľa podnikajúcom v jeho rezorte (kauza „Zmenky“). Lintner spolu s ďalšími žiadal Ruska, aby odstúpil. Rusko odmietol podať demisiu, avšak na návrh premiéra Dzurindu ho prezident odvolal z funkcie ministra. Rusko požiadal Dzurindu o odvolanie svojich „neposlušných“ ministrov za ANO z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície a koaličná zmluva tak fakticky zanikla. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na dve skupiny „verných“ Pavlovi Ruskovi a druhú vedenú práve Lintnerom. Potom, ako sa Ruskovi podarilo dostať na svoju stranu stranícke štruktúry, zvolal na 11. septembra 2005 mimoriadny kongres strany, na ktorom zvíťazila jeho skupina a oponentov na odvolali. V NR SR nastala paradoxná situácia, pretože Lintner spolu s ďalšími poslancami vylúčenými z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, naopak z klubu vystúpil Pavol Rusko a jemu verné poslankyne.

Kríza v ANO vyústila aj do kríze celej vládnej koalície. Po vylúčení ANO z koalície síce skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera podpísala s vládou dohodu o spolupráci, napriek tomu to však koalícia po odchode Pavla Ruska so zvyšnými poslankyňami ANO do opozície, stratila väčšinu v parlamente a parlament sa dostal do vážnej krízy, pretože kvôli obštrukcii opozičných poslancov nebol schopný rokovať.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]