Koncert pre pozostalých
| Koncert pre pozostalých | |
|---|---|
| Originálny názov | Koncert pre pozostalých |
| Žáner | dráma, psychologický |
| Dĺžka | 86 minút |
| Štát | Česko-Slovensko |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1976 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Dušan Trančík |
| Scenár | Tibor Vichta |
| Hudba | Karel Svoboda |
| Kamera | Vincent Rosinec |
| Herecké obsadenie | |
Obsadenie
| |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Koncert pre pozostalých je celovečerný hraný debut slovenského režiséra Dušana Trančíka z roku 1976. Hlavným motívom filmu je konfrontácia rozdielnych životných postojov dvoch generácii – rodičov a detí.
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Penzionovaný generálmajor Eduard Korta zomrie počas filmového predstavenia. Jeho syn Peter, ktorý je známy husľový virtuóz, s otcom nevychádzal práve najlepšie. Prichádza však do Bratislavy na jeho pohreb. Mladý virtuóz však nie je jediný, na koho sa vo filme Dušana Trančíka upriamuje pozornosť. V široko rozvetvenom príbehu sa divák stretáva s množstvom mikropríbehov, ktoré spolu navzájom súvisia. To, prečo sa Peter s otcom nezhodli sa dozvedá mladý, lekár Boris ktorý bol pri úmrtí generálmajora. Ten sa neskôr dostáva do konfliktu aj s jeho synom – Petrom, kvôli svojej snúbenici Jane. Borisov vzťah s Janou sa narúša, Boris odchádza na vojnu. Peter ostáva sám, chcel by sa svojmu otcovi ospravedlniť, ale už nemôže.
Charakteristika filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Napriek tomu, že film Koncert pre pozostalých je debut Dušana Trančíka, dajú sa v ňom nájsť mnohé postupy, ktoré Trančík využíval aj vo svojich neskorších dielach. Predovšetkým ide o fragmentárnosť samotného príbehu a často sa opakujúcu ústredný motív (osud jednotlivca v skorumpovanej spoločnosti a jeho postoj). Trančík vo svojom debute kombinuje psychoanalýzu s ľudskou drámou. Základný námet filmu Koncert pre pozostalých vytvoril sám Dušan Trančík, neskôr sa na prepracovaní celého scenára podieľal známy scenárista Tibor Vichta.
Film okrem úvodného „filmu vo filme“ pôsobí veľmi civilne, za čo vďačí práve Trančíkovej skúsenosti s dokumentárnymi filmami. Dopomáhajú k tomu aj herecké výkony, predovšetkým hlavného predstaviteľa Petra Korta, ktorého stvárnil Juraj Kukura. Ten za svoj herecký výkon získal dokonca ocenenie na Festivale českých a slovenských filmov. Obsadenie - Boris = Marek Frąckowiak
Reakcie na film[upraviť | upraviť zdroj]
Film sa vo svojej dobe stretol s rozporuplnými názormi. Mal svojich priaznivcom aj odporcov. Avšak najviac na názory vplývalo to, že šlo o debut režiséra, ktorého meno už bolo známe vďaka jeho úspešným krátkometrážnym snímkam a dokumentom. Preto každý mal určité očakávania, čo sa týka jeho celovečerného hraného debutu. Ako skonštatoval Jozef Puškáš vo svojom dobovom článku: „...riziko celkom nevyšlo.“ A s podobnými názormi prichádzali aj mnohí ďalší. Terčom kritiky bola predovšetkým samotná kompozícia. Ako spomína Peter Mihálik: „Mozaikovité rozprávanie sa zmenilo na rozbitú kompozíciu, v ktorej sa téma rozdrobila do množstva motívov, vytratila sa dostredivá dejová línia a ostal súbor epizód, v ktorom postavy visia vo vzduchu.“A ako dodáva: „V perfektne vystavanom scenári bolo povedané všetko, nebolo treba nič dodávať. Trančík však začal improvizovať, chcel ísť nad scenár, no dostal sa niekde mimo.“ To isté mu vytýkal aj český novinár Alois Humplík: „Trančík chtěl maximálně postihnout vnitřní svět svých hrdinů a tak vznášet vážné etické otázky. Ale právě v této úporné psychologické drobnokresbě se běh příběhu ztrácí. Někdy se zdá jako by sám režisér byl udiven spletitostí a složitostí lidských osudů.“
Pri príležitosti MFF v Bratislave sa uvádzal znova aj filmový debut Dušana Trančíka. „Pri tejto príležitosti si režisér na zaspomínal na natáčanie a predovšetkým sa snažil svoju prácu obhájiť a ospravedlniť chyby: „ Pri spätnom hodnotení filmu vidím problém v tom, že sa musel vyrovnávať film s cenzúrnymi zásahmi. Boli nám dané isté mantinely, napríklad nám bolo povedané, kde má v príbehu prísť ospravedlnenie staršej generácii. Pochopiteľne, v tom duchu sa pracovalo veľmi zle, až tak zle, že pôvodná téma sa utopila vo formálnych digresiách, a zrazu sa vo filme objavili veci, ktoré som si mohol aj odpustiť.“
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Rok: 1977 - Cena za mužský herecký výkon pre Juraja Kukuru na 15. Festivale československého filmu - FČSF Bratislava 1977
- Rok: 1977 - Čestné uznanie za debut pre Dušana Trančíka na 15. FFM Špindlerův Mlýn 1977
- Rok: 1978 - Čestný diplom poroty na 19. Prehliadke avantgardných neorealistických filmov Avellino 1978
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Film bol pri premiére vo svojej dobe označený ako mládeži neprístupný.
- Presný dátum premiéry je 25. február 1977.
- S filmom boli uvádzané aj dva krátke filmy - slovenský Pamäť (r. Ivan Húšťava; 13 minút) a bulharský Celkom obyčajný vrabec (13 minút).
Recenzie a články o filme[upraviť | upraviť zdroj]
- Horečná, A. O etike a morálke. In: Festivalový denník MFF BA, 8.12.1999, s.3
- Humplík, A. Koncert pre pozostalých. In: Rudé právo, 8.4.1977, s.5
- Mihálik, P. Poučenie z jedného filmu. In: Smena, 24.3.1977, s.6
- Puškáš, J. Riziko celkom nevyšlo. In: Pravda, 11.2.1977, s.5
- Rejžek, J. Koncert pre pozostalých. In: Tvorba, 40/1977, s.18-19
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Csfd.cz
- Sfd.sfu.sk Archivované 2014-01-11 na Wayback Machine
- Fdb.cz
- [1]
- Programy.pravda.sk[nefunkčný odkaz]
Knižné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- MACEK, V. , PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1997. 600s.
- ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M., Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
- ULMAN M., ULMAN P. Sprievodca klubovým filmom. Bratislava: ASFK, 2003.