Ústavný súd Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ústavný súd SR)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u
Budova Ústavného súdu SR v Košiciach

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky. Sídli v Košiciach.

Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Vymenúva ich prezident Slovenskej republiky na funkčné obdobie 12 rokov zo zoznamu kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje vždy dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, z ktorých prezident vyberie a vymenuje polovicu.

Základné postavenie Ústavného súdu a jeho sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 124 až 140. Okrem toho, že rozhoduje o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily (spravidla zákonov) s právnymi predpismi vyššej právnej sily (spravidla Ústava), Ústavný súd rozhoduje i o individuálnych ústavných sťažnostiach podaných fyzickými a právnickými osobami proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci (v drvivej väčšine súdov), ak nimi boli porušené ich práva.

Ústavný súd rozhoduje ďalej kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Iba Ústavný súd je kompetentný súdiť úradujúceho prezidenta Slovenskej republiky za vlastizradu alebo úmyselné porušenie Ústavy, a to len na základe obžaloby Národnej rady Slovenskej republiky schválenej trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.[1]

Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitný právny predpis (zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky).

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Ústavný súd existoval už v prvej česko-slovenskej republike[2]. De iure bol inštitút Ústavného súdu znova zavedený roku 1968 ústavným zákonom o česko-slovenskej federácii, de facto ale nebol nikdy zriadený. Až v roku 1991 bol zriadený Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pozostávajúci zo 6 sudcov z Česka a 6 sudcov zo Slovenska. Od roku 1993 existuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Pôvodne sa skladal z 10 sudcov vymenúvaných na obdobie 7 rokov. Na základe novely Ústavy (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov vymenúvaných na obdobie 12 rokov.

2007[upraviť | upraviť kód]

Od 22. januára 2007 bolo plénum ústavného súdu nefunkčné, ústavný súd mal len 4 sudcov, lebo Národná rada nenavrhla plný počet kandidátov do uplynutia funkčného obdobia odchádzajúcich sudcov (k 22. 1. 2007 bolo prezidentovi navrhnutých len 17 kandidátov namiesto 18).[3] Tento stav bol odstránený 16. februára 2007 vymenovaním deviatich sudcov Ústavného súdu.

2014[upraviť | upraviť kód]

Koncom volebného obdobia Ivana Gašparoviča mali byť vymenovaní traja sudcovia Ústavného súdu aj predseda Najvyššieho súdu. Prezidentovo volebné obdobie sa skončilo 15. júna, pričom noví ústavní sudcovia mali svoje funkcie vykonávať od 4. júla. Podľa názoru Daniela Lipšica by prezident nemal menovať do funkcie ľudí, ktorí nastúpia po konci jeho funkčného obdobia.[4] Kritizoval aj kandidátov na ústavných sudcov. Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre (navrhnutý generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom) má byť podľa neho „nomenklatúrny komunistický káder“.[4] Kandidáta Petra Filipa (navrhnutého predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory) spája s obhajobou zločineckých skupín a pripomína, že počas Mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry v čase únosu Michala Kováča ml. či zmareného referenda.[4]

V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska povedal, že Gašparovičovi vo veci napísal a požiadal ho o stretnutie. Myslí si však, že by ich mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[5]

Na schôdzi NR SR konanej 3. apríla 2014 poslanci v tajnej voľbe zvolili piatich kandidátov na ústavných sudcov: Imrich Volkai získal 84 hlasov, Jana Baricová 78, Ján Bernát 78, Miroslav Duriš 77 a Eva Fulcová 79 hlasov. Šiesty kandidát nebol spomedzi ostatných účastníkov voľby (Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Peter Filip, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk a Ján Šikuta)[6] zvolený ani po opakovanej voľbe konanej v ten istý deň.[7]

Na schôdzi NR SR 15. mája 2014 sa uskutočnila nová voľba na zvolenie šiesteho kandidáta. V tejto voľbe kandidovali len traja kandidáti: Ján Drgonec (získal 14 hlasov), Pavol Malich (získal 12 hlasov) a Juraj Sopoliga (získal 79 hlasov). Za šiesteho kandidáta tak bol zvolený Juraj Sopoliga.[8]

Prezident Andrej Kiska vymenoval 10. júla 2014 za sudkyňu Ústavného súdu Janu Baricovú na obdobie dvanástich rokov.[9] Ostatných kandidátov odmietol vymenovať a dve sudcovské miesta z trinástich tak zostali neobsadené.

2017[upraviť | upraviť kód]

Po troch rokoch, počas ktorých boli neobsadené dve miesta sudcov, vydal 6. decembra 2017 prvý senát Ústavného súdu (v zložení Peter Brňák, Milan Ľalik, Marianna Mochnáčová) nález sp. zn. I. ÚS 575/2016, ktorým rozhodol o ústavných sťažnostiach nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. V náleze konštatuje porušenie základného ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Zároveň zrušil rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní a vrátil prezidentovi vec na ďalšie konanie. Prikázal prezidentovi, aby vo veci znova konal a zo zvolených kandidátov vymenoval troch nových sudcov ústavného súdu.[10]

Prezident následne vymenoval 14. decembra 2017 troch nových ústavných sudcov, ktorými sa stali Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš.[11]

2019[upraviť | upraviť kód]

16. februára 2019 sa skončilo funkčné obdobie deviatim sudcom a na súde zostali pôsobiť len štyria sudcovia: Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Od 17. februára bol vytvorený jediný senát z týchto sudcov a jeho predsedníčkou sa stala Jana Baricová. Súd tak počas obdobia, kým budú vymenovaní noví sudcovia, bude môcť rozhodovať aspoň v senátnych veciach.[12][13] Rozhodovanie v pléne nebude možné, lebo Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.[14]

Predsedovia a podpredsedovia[upraviť | upraviť kód]

Predsedovia
Podpredsedovia

Sudcovia Ústavného súdu SR[upraviť | upraviť kód]

Súčasní sudcovia (podľa seniority)[upraviť | upraviť kód]

Bývalí sudcovia (podľa dátumu prvého vymenovania)[upraviť | upraviť kód]

  • Milan Čič – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Július Černák – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Anna Danielčáková – sudkyňa od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ján Drgonec – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ján Klučka – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000; opätovne od 22. januára 2000 do 30. apríla 2004 (rezignoval)
  • Viera Mrázová – sudkyňa od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Štefan Ogurčák – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2000; opätovne od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Richard Rapant – sudca od 21. januára 1993 do 28. decembra 1999 (rezignoval)
  • Miloš Seemann – sudca od 21. januára 1993 do 28. februára 1997 (rezignoval)
  • Tibor Šafárik – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ľubomír Dobrík – sudca od 28. februára 1997 do 28. februára 2004; opätovne od 29. februára 2004 do 28. februára 2016
  • Juraj Babjak – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Alexander Bröstl – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Eduard Bárány – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Ľudmila Gajdošíková – sudkyňa od 22. januára 2000 do 21. januára 2007; opätovne od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Ján Mazák – sudca od 22. januára 2000 do 30. septembra 2006 (rezignoval)
  • Lajos Mészáros – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007; opätovne od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Daniel Šváby – sudca od 22. januára 2000 do 30. apríla 2004 (rezignoval)
  • Ján Auxt – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Juraj Horváth – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Ján Luby – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Peter Brňák – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Sergej Kohut – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Milan Ľalík – sudca a podpredseda od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Ivetta Macejková – sudkyňa a predsedníčka od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Marianna Mochnáčová – sudkyňa od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Ladislav Orosz – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Rudolf Tkáčik – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.
  2. http://www.usoud.cz/historie-ustavniho-soudnictvi/
  3. Tlačová správa z 22. januára 2007 [online]. 22.01.2007. Dostupné online.
  4. a b c Lipšic: Ak bude Gašparovič menovať ústavných sudcov, bude to protiústavné [online]. TA3, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  5. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť [online]. PEREX, 10.04.2014, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  6. Poslanci zvolili iba piatich kandidátov na ústavných sudcov [online]. webnoviny.sk, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  7. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4890
  8. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4969
  9. http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-vymenoval-za-sudkynu-ustavneho-sudu-janu-baricovu-623593
  10. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa ´6. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 575/2016 Dostupné online.
  11. sme.sk,TASR; SITA. Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval nových ústavných sudcov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-12-14. Dostupné online [cit. 2019-02-07]. ISSN 1335-4418.
  12. TASR. Ústavný súd SR zverejnil, ako bude fungovať od nedele. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-02-16. Dostupné online [cit. 2019-02-16].
  13. Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019. [online]. ustavnysud.sk, 2019-02-13, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
  14. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1993-01-20, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°43′33″S 21°15′18″V / 48,725922°S 21,254983°V / 48.725922; 21.254983