Preskočiť na obsah

Železničná stanica Čadca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čadca
Budova železničnej stanice
Budova železničnej stanice
Všeobecné informácie
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoČadca
PrevádzkovateľŽSR
Dátum otvorenia1871
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť3+1
Počet nástupných hrán5+2
Prístup k nástupištiampodchod
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Železničné trate
127, 128, 129
Poloha
49°26′40″S 18°47′13″V / 49,444444°S 18,786944°V / 49.444444; 18.786944Súradnice: 49°26′40″S 18°47′13″V / 49,444444°S 18,786944°V / 49.444444; 18.786944
Poloha stanice v rámci Slovenska
Poloha stanice v rámci Slovenska

Železničná stanica Čadca je hlavná železničná stanica v Čadci.

Nádražie v Čadci patrí medzi významné budovy v bruselskom štýle. Bolo postavené 1967-69 podľa návrhu architekta Josefa Hrejsemnou, autora blízkej a nedávno rekonštruovanej stanice Havířov. Autorom plastík je sochár Miroslav Rybička.

Stanica sa nachádza v severnej časti mesta a tvorí dôležitý dopravný uzol kysuckého regiónu. Vybudovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 vytvorilo dopravné spojenie dovtedy zaostalých Kysúc s priemyselným Ostravskom a Považím. Význam Čadce ešte viac stúpol vybudovaním trate do Poľska v roku 1884 a krátko pred začiatkom prvej svetovej vojny aj otvorením trate do Makova.

Hlavná trať do Bohumína tvorila dôležitú tranzitnú tepnu s medzinárodným významom, preto bola medzi prvými zdvojkoľajnená (1898) aj elektrifikovaná (1963). V súčasnosti po nej prebieha veľká časť osobnej i nákladnej prepravy do Česka i Poľska a trať cez Čadcu patrí medzi najvyťaženejšie na Slovensku.

Koľajisko stanice tvorí spolu 17 dopravných, 5 manipulačných, 7 odstavných a 4 ostatné koľaje.[1] Päť dopravných koľají hlavnej časti stanice má nástupné hrany pre osobnú dopravu (dve ostrovné nástupištia s prístupom cez podchod a jedno pri staničnej budove). Samostatnú časť stanice tvorí takzvané makovské nástupište, odkiaľ odchádzajú vlaky smerom na Makov. Obsahuje dve dopravné koľaje s nástupnými hranami a dve odstavné koľaje. Prechod vlaku do hlavnej časti stanice je možný iba posunom cez žilinské zhlavie.

Trate a doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou tepnou je trať 127 (Žilina – Čadca – Mosty u Jablunkova). V stanici zastavujú všetky diaľkové vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko a spoločností Leo Express a RegioJet na linkách medzi Prahou, Ostravou a Žilinou (prípadne Košicami). V regionálnej doprave premávajú osobné vlaky medzi Čadcou a Žilinou v hodinovom intervale (v špičkách pracovných dní v intervale 30 minút) a jeden pár osobných vlaky do Mostov u Jablunkova v nočných hodinách.

Na odbočnej trati 128 (Čadca – Makov) jazdia vlaky v pracovných dňoch každú hodinu (s výnimkou predpoludnia) a cez víkend každé dve hodiny. Na trati 129 (Čadca – Zwardoń) jazdia vlaky prevažne každú hodinu v pracovných dňoch (s posilovými spojmi v rannej špičke) a každé dve hodiny cez víkend ako priame spoje z/do Žiliny.[2]

V nákladnej doprave tvorí Čadca dôležitú pohraničnú prechodovú stanicu medzi Českom a Slovenskom a leží na 6. paneurópskom koridore zo Žiliny k Baltskému moru.

Linkové vedenie

[upraviť | upraviť zdroj]

[2]

Druh vlaku Linka Trasa Interval Poznámka
SC Košice – Praha 1 pár vlakov Pendolino Košičan
RJ Košice – Praha 3 páry vlakov
LE Košice – Prešov – Praha 2 páry vlakov
EN Humenné – Praha 1 pár vlakov Slovakia
R/EC Žilina – Ostrava-Svinov (– Praha) 120 minút Kysučan/Ostravan
Os IDS ŽSK S2 (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité (– Zwardoń) v úseku Žilina – Čadca 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
Os v úseku Čadca – Skalité 60 minút v pracovných dňoch (dodatočné spoje v rannej špičke), 120 minút cez víkend cez víkend priame spoje do Zwardońa
Os IDS ŽSK S21 Čadca – Turzovka – Makov 120 minút (v dobe dopravnej špičky 60 minút) v popoludňajšej špičke nutný prestup v Turzovke
Os Čadca – Ostrava-Svinov 1 pár vlakov

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Čadca [online]. Trnava: VLAKY.NET, [cit. 2018-06-23]. Dostupné online.
  2. a b Cestovný poriadok ŽSR 2023-2024 [online]. [Cit. 2024-07-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]