Ľubomír Roman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľubomír Roman
Ľubomír Roman
1. predseda Bratislavského samosprávneho kraja
V úrade
2001 – 2005
Vladimír Bajan Nástupca
Bývalý minister kultúry Slovenskej republiky
V úrade
15. marec 1994 – 13. december 1994
Predchodca Dušan Slobodník Ivan Hudec Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
1994 – 1998
Biografické údaje
Narodenie12. apríl 1944
Malacky, Slovensko
Úmrtie13. marec 2022 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaKDH
Alma materDivadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave
Profesiaherec
politik
Odkazy
Spolupracuj na CommonsĽubomír Roman
(multimediálne súbory)

Mgr. art. Ľubomír „Ľubo“ Roman (* 12. apríl 1944, Malacky – † 13. marec 2022, Bratislava[1][2]) bol slovenský herecpolitik. Bol signatárom Anticharty,[3] ministrom kultúry Slovenskej republiky (SR) vo vláde Jozefa Moravčíka (1994), poslancom Národnej rady SR (1994 – 1998; NR SR) a historickym prvým predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (2001 – 2005).[4]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval štúdium na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU). V rokoch 1966 – 2001 pôsobil ako herec Divadla Nová scénaBratislave, pričom divadlo v období rokov 1991 – 1996 riadil. Od roku 1986 bol aj pedagógom Divadelnej fakulty VŠMU.[chýba zdroj]

Bol ženatý a mal dve deti. Zomrel na infarkt 13. marca 2022.[1]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Štátna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Od 15. marca do 13. december 1994 bol ministrom kultúry SRdočasnej vláde vedenej Jozefom Moravčíkom. V predčasných voľbách do NR SR 30. septembra – 1. októbra 1994 bol zvolený za poslanca NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V roku 1995 opustil poslanecký klub KDH a pôsobil ako nezaradený poslanec až do konca volebného obdobia v roku 1998.[4]

Istý čas pôsobil ako podpredseda Aliancie nového občana (ANO), ale 11. septembra 2005 bol zo strany vylúčený ako dôsledok kauzy Zmenky.[chýba zdroj]

V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, ale vzdal sa kandidatúry v prospech Eduarda Kukana.[5] V prvom kole však aj tak získal 1 806 (0,09%) hlasov, čím sa umiestnil na poslednom mieste z dvanástich kandidátov.[6]

Regionálna politika[upraviť | upraviť zdroj]

V historicky prvých voľbách do orgánov samosprávnych krajov 1. decembra 2001 bol ako kandidát koalície ANO, Demokratickej strany (DS), KDH, Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a Strany maďarskej komunity (SMK) zvolený za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.[chýba zdroj]

Na funkciu opätovne kandidoval v župných voľbách 26. novembra a 10. decembra 2005 za koalíciu ANO, DS, SDKÚ, SMK a Strany zelených, no v druhom kole volieb ho porazil Vladimír Bajan.[7]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mračnová, Silvia (2022), „Zomrel herec Ľubo Roman, mesiac pred 78. narodeninami“, Noviny.sk (Bratislava: TV JOJ), 2022-03-14, https://www.noviny.sk/slovensko/668342-zomrel-herec-lubo-roman-mesiac-pred-78-narodeninami, dost. 2022-03-14 
  2. Prétorová, Sofia; Handzová, Zora; Sedláková, Katarína (2022), „Zomrel herec a exminister Ľubo Roman“, Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-03-14, https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/619948-zomrel-herec-a-exminister-lubo-roman/, dost. 2022-03-14 
  3. Rudé právo, 31. január/1977
  4. a b Zomrel herec, politik a bývalý minister kultúry Ľubo Roman, Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2022 (vyd. 2022-03-14), https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/zomrel-herec-politik-a-byvaly-minister-kultury-lubo-roman/, dost. 2022-03-14 
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-09-03]. Dostupné online. Archivované 2007-06-27 z originálu.
  6. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  7. https://bratislava.sme.sk/c/2506096/kto-je-novy-zupan.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]