Ivan Hudec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Hudec
slovenský lekár, spisovateľ a politik
Bývalý minister kultúry SR
V úrade
13. december 1994 – 29. október 1998
Predchodca Ľubomír Roman Milan Kňažko Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. júl 1947
Nitra, Česko-Slovensko
Úmrtie7. február 2022 (74 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaKSČ, SDĽ, HZDS
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodina
DetiAlexandra, Barbara, Gregor

MUDr. Ivan Hudec (* 10. júl 1947, Nitra – † 7. február 2022, Bratislava)[1] bol slovenský spisovateľ, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež, v rokoch 1994 – 1998 minister kultúry SR za HZDS.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 19621966 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Po maturite pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), úspešne ho ukončil v roku 1972.[3] Pôsobil na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. V rokoch 1972 – 1973 bol lekárom v Žiline, v období rokov 1973 – 1975 pracoval v Nemocnici L. Dérera v Bratislave na Kramároch. Stal sa odborným asistentom na Katedre radiodiagnostiky LF UK (1975 – 1978), bol pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave (1978 – 1982). V rokoch 1982 – 1985 bol primárom Okresného ústavu národného zdravia v Čadci, napokon vykonával funkciu námestníka riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave (1985 – 1990). Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.

Už počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem – bratislavského Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia hra Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne.

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá sa pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Za SDĽ sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992, v Národnej rade SR však pôsobil ako nezávislý poslanec a podporoval vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara.

V predčasných voľbách v roku 1994 už kandidoval za HZDS. V tretej vláde premiéra Mečiara sa stal ministrom kultúry, funkciu vykonával počas celého volebného obdobia – od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň pôsobil na postoch predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a člena Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.

Poslancom za v tom čase už opozičné HZDS bol aj v ďalšom volebnom období (1998 – 2002). Pôsobil ako externý kultúrny radca vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012).

Ivan Hudec bol nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku I. triedy (1998), laureátom viacerých literárnych cien, získal ocenenie Osobnosť Kysúc – za celoživotné dielo (2011). Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.[1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Písal najmä romány a poviedky,[1] v ktorých sa venoval manželským problémom, histórii Slovenska alebo sa vracal do lekárskeho prostredia, z ktorého má mnoho vlastných skúseností. Okrem tejto literatúry písal i grotesky a mysteriózne poviedky. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy.[1]Venoval sa tiež písaniu divadelných hier. Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1979Hriešne lásky osamotených mužov, novela
  • 1981Ako chutí zakázané ovocie, román
  • 1981Bozk uličníka, zbierka poviedok
  • 1985Pangharty, historický román z Kysúc
  • 1985Čierne diery, románová novela
  • 1987Záhadný úsmev štrbavého anjela, kniha poviedok
  • 1988Život v zátvorke, vyšlo len v maďarčine
  • 1989Experiment „láska“ , novela
  • 1989Erotické poviedky
  • 1990Praotec Samo, historizujúca groteska
  • 1992Biela pani, mŕtvy pán, zbierka historických a mysterióznych poviedok (spoluautor Peter Jaroš)
  • 1994Slovensko, vlasť moja

Tvorba pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1994Báje a mýty starých Slovanov

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1974Ostrovy, divadelná hra pre študentské divadlo U Rolanda (spoluautor Peter Belan)
  • 1986Knieža, dramatický triptych, I. diel (spoluautor Peter Valo)
  • 1987Historické hry
  • 1988Bratia, dramatický triptych, II. diel (spoluautor Peter Valo)
  • 1989Veľká Morava
  • 1990Kráľ Svätopluk, dramatický triptych, III. diel (spoluautor Peter Valo)

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru, Barbaru a syna Gregora (1975).[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g TASR. Vo veku 74 rokov zomrel bývalý minister kultúry, spisovateľ Ivan Hudec. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-07. Dostupné online [cit. 2022-02-07].
  2. Ivan Hudec [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
  3. Ivan Hudec. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]