Peter Jaroš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peter Jaroš
slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista
Narodenie22. január 1940 (83 rokov)
Hybe, Slovensko

Peter Jaroš (* 22. január 1940, Hybe) je slovenský prozaik, dramatik a filmový a televízny scenárista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca pani, veľmi rozhľadená) a vzdelanie získaval na Základnej škole v Hybiach, na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku a neskôr i v Bratislave, kde študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia bol veľmi krátky čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá, v rokoch 1965 – 1965 bol redaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval až do roku 1971 v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V rokoch 1972 – 1977 pracoval ako scenárista, v rokoch 1977 – 1980 ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom NR SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. V rokoch 1994-1995 bol umeleckým riaditeľom producentskej spoločnosti Royal film. Počas rokov 1995-1999 pracoval v Národnom literárnom centre. Je spolumajiteľom a artdirectorom súkromnej filmovej a televíznej spoločnosti Trigonproduction. Od roku 1999 pracoval v Národnom osvetovom centre na úseku odborného poradenstva pre začínajúcich autorov a ako porotca v literárnych súťažiach.

V súčasnosti sa venuje literárnej tvorbe. Je čestným predsedom SSS, predsedom edičnej rady Vydavateľstva SSS, predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského. Od roku 1990 je členom Slovenského filmového zväzu, členom Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenského centra PEN a členom redakčnej rady časopisu Slovenské pohľady na literatúru a umenie. Žije v Bratislave.[1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje literárne diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Spočiatku písal poéziu i prózu, no napokon sa sústredil len na písanie prózy a na filmové a televízne scenáre. Vo svojich dielach sa sústreďuje najmä na bežný život, jeho drobné detaily a fakty, cez ktoré prechádza ku vzťahom (láska, priateľstvo), no tiež k otázkam a problémom života a smrti. Jeho diela sa vyznačujú tiež sklonom k sentimentalizmu, groteske a sarkastickým postojom k ustáleným hodnotám a vzťahom, sú ovplyvnené existencializmom a antirománmi.

Ocenenia[1][upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1963 – Popoludnie na terase, novela
  • 1964 – Urob mi more, novela
  • 1965 – Zdesenie, román
  • 1966 – Váhy, dvojdielny román
  • 1967 – Putovanie k nehybnosti, dve prózy
  • 1967 – Menuet, kniha poviedok
  • 1969 – Návrat so sochou, zbierka próz
  • 1970 – Krvaviny, zbierka próz
  • 1971 - Až dobehneš psa
  • 1971 – Pýr
  • 1972 – Orechy, výber próz z dedinského prostredia
  • 1973 – Trojúsmevový miláčik, román
  • 1974 – Pradeno, poviedky
  • 1979 – Telo v herbári, zbierka poviedok a noviel
  • 1979 – Tisícročná včela, generačný román
  • 1982 – Parádny výlet, zbierka próz
  • 1984 – Nemé ucho, hluché oko, román; voľné pokračovanie románu Tisícročná včela
  • 1988 – Lásky hmat, sociálny román
  • 1990 – Psy sa ženia, román
  • 1990 – Rosa, výber z poviedok
  • 1991 – Milodar slučka, román
  • 1991 – Biela pani, mŕtvy pán
  • 1996 – Grimasy, zbierka poviedok
  • 2003 – Váhy. Putovanie k nehybnosti, reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967

Próza pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1971 – Až dobehneš psa, kniha spomienok na rané detstvo

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1968 – Splynutie, rozhlasová hra
  • 1969 – Kráľovstvo Chimenéza, rozhlasová hra
  • 1971 – Skrývačka, rozhlasová hra
  • 1973 – Omyl, rozhlasová hra
  • 1974 – Hlboko v zeleni, rozhlasová hra
  • 1974 – Červený spln, rozhlasová hra

Scenáre[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b TASR. Spisovateľ Peter Jaroš je oddnes čestným občanom obce Hybe. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-09-22. Dostupné online [cit. 2022-07-19].