Apollo 10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 10
Znak misie
Apollo-10-LOGO.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 10
Veliteľský modul: CM-106
Servisný modul: SM-106
Lunárny modul: LM-4
Nosná raketa: Saturn V SA-505
Volací znak: veliteľský modul: Charlie Brown
lunárny modul: Snoopy
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart: 18. máj 1969, 16:49:00,583 UTC
Pristátie: 26. máj 1969, 16:52:23 UTC
južná oblasť Tichého oceánu; 650 km juhovýchodne od Americkej Samoy
15°2′J 164°39′Z / 15,033°J 164,650°Z / -15.033; -164.650 (Miesto pristátia Apolla 10)
Trvanie: 8 dní, 3 minúty, 23 sekúnd
Počet obehov Mesiaca: 31
Čas na orbite Mesiaca: 2 dni, 13 hodín, 37 minút, 23,6 sekundy
Hmotnosť: pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Cernan, Stafford a Young
Zľava doprava: Cernan, Stafford a Young
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo-9-patch.png Apollo 9 Apollo 11 insignia.png Apollo 11

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 10 bol štvrtý pilotovaný let v rámci programu Apollo. Misia odštartovala 18. mája 1969, súčasťou bolo navedenie na obežnú dráhu Mesiaca a zostup lunárneho modulu 16 km nad jeho povrch. Išlo o posledný prípravný let pred plánovaným pristátím ľudí na Mesiaci.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Apollo 10 s posádkou veliteľ Thomas P. Stafford, pilot veliteľského modulu John W. Young a pilot lunárneho modulu Eugene A. Cernan odštartovalo 18. mája 1969 o 16:49:00,583 svetového času (UTC) zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Vzlet nosnej rakety Saturn V na parkovaciu dráhu na orbite Zeme bol bez problémov.

Z blízkosti Zeme let pokračoval k Mesiacu, na ktorého obežnú dráhu loď doletela po troch dňoch od štartu dňa 21. mája 1969. Potom bola loď manévrom označeným LOI-1 navedená na obežnú dráhu vo výške 111,7 km × 316,7 km nad povrchom. O ďalší deň neskôr Stafford s Cernanom prestúpili do lunárneho modulu a odpojili sa od materskej lode. Loď a modul sa začali hlásiť novými volacími znakmi Charlie Brown a Snoopy. Lunárny modul (LM) pomocou svojich motorov zostúpil na nižšiu obežnú dráhu vo výške 14,4 km nad povrchom. Po dosiahnutí tohto cieľa astronauti vyskúšali rádiolokačné zariadenie a snímkovali pristávaciu oblasť. Po oddelení pristávacieho stupňa došlo k rotácii lunárneho modulu, posádka ju však dokázala zvládnuť. Potom sa lunárny modul opäť vrátil k Apollu a Young zabezpečil jeho pripojenie. Zatiaľ čo lunárny modul (astronauti si potom sťažovali na jeho nadmernú hlučnosť) bol odoslaný do vesmíru na heliocentrickú dráhu, celá trojica zostala na orbite Mesiaca v Apolle celý deň. Na druhý deň, po 31 obletoch Mesiaca, odštartovali k Zemi. Let k Zemi trval vyše 54 hodín.

Podvečer, 26. mája 1969, zvyšok kozmickej lode, t. j. veliteľský modul zbavený servisného modulu pristál na padákoch v Tichom oceáne 6 kilometrov od čakajúcej lietadlovej lode USS Princeton. Miesto pristátia sa nachádzalo 650 kilometrov juhovýchodne od Americkej Samoy. Let trval 8 dní, 3 minúty a 23 sekúnd.

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť:
    • veliteľského/servisného modulu (CSM): 28 834 kg
    • lunárneho modulu (LM): 13 941 kg

Parkovacia obežná dráha Zeme[upraviť | upraviť zdroj]

Parkovacia obežná dráha Mesiaca[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie LM–CSM[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšie priblíženie lunárneho modulu k mesačnému povrchu[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]