AS-201

AS-201

Údaje o misii
Názov misie:	AS-201
Nosná raketa:	Saturn IB
Posádka:	bez posádky
Kozmodróm (rampa):	Cape Canaveral Air Force Station (LC 34)
Štart:	26. február 1966 16:12:01 UTC
Pristátie:	26. február 1966 16:49:21 UTC
Trvanie:	37 min. 19 sek.
Počet obehov:	Suborbitálny
Apogeum:	492.1 km
Hmotnosť:	15 294 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia A-105 AS-203
Kozmonautický portál

AS-201 (niekedy aj SA-201) bola misia programu Apollo a zároveň prvý let novej nosnej rakety Saturn IB. Úlohou bolo otestovať systémy rakety a kozmickej lode Apollo. Štart sa uskutočnil 26. februára 1966 na štartovacom komplexe 34 na Cape Canaveral Air Force Station. Let prebiehal po suborbitálnej balistickej dráhe a trval 37 minút a 19 sekúnd. Po vyzdvihnutí bol veliteľský modul prevezený na White Sands Missile Range na ďalšie testy.

Ciele misie

Štart misie AS-201

Cieľom bolo otestovať raketu Saturn IB a zároveň veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo. Loď Apollo mala sériové číslo CSM-009 a išlo o prvý produkčný exemplár série Block I. Predchádzajúce lode boli iba makety a modely. Táto verzia však nemala spojovací uzol pre lunárny modul, ten bol pridaný až neskôr.

Prípravy na štart

Prvý stupeň S-IB bol na Cape Canaveral prevezený loďou Promise 14. augusta 1965. Druhý stupeň dorazil 18. septembra, prístrojová sekcia 22. októbra, veliteľský modul 25. októbra a servisný modul 27. októbra. Prvý stupeň bol vztýčený na štartovacej rampe zanedlho po príchode a 1. októbra bol vyzdvihnutý a pripojený druhý stupeň. Prístrojová sekcia bola pripojená 25. októbra a loď Apollo bola pripojená 26. decembra. Pri pozemných testoch sa vyskytla obdoba "problému roku 2000". Počítač bol v chode dlhú dobu, nezvládol prechod medzi 00:00 a 00:01 a spadol. V januári a februári 1966 prebiehali pozemné testy a napriek pretrvávajúcim problémom s počítačmi sa všetko podarilo stihnúť a 23. februára bol natankovaný servisný modul a raketa bola pripravená na štart.

Štart sa mal uskutočniť 25. februára, ale pri odpočítavaní klesol tlak v jednej z nádrží na kvapalný vodík a palubný počítač štartovaciu sekvenciu prerušil iba štyri sekundy pred štartom. Porucha bola rýchlo opravená, ale kvôli oneskoreniu sa už nestihlo štartovacie okno.

Priebeh letu

26. februára sa už všetko zaobišlo bez problémov a raketa odštartovala o 16:12:01 UTC. Prvý stupeň vystúpil do výšky 57 kilometrov a odpadol. Potom bol zapálený motor J-2 druhého stupňa, ktorý vyniesol loď Apollo vo výšky 425 km a tiež odpadol. Loď zotrvačnosťou vystúpila do apogea vo výške 488 kilometrov a začala klesať. Pre zvýšenie rýchlosti vstupu do atmosféry bol zapálený motor AJ-10 servisného modulu. Konečná rýchlosť vstupu bola 8 300 km/s. Motor servisného modulu bol zapálený celkom dvakrát, prvýkrát na 184 sekúnd a druhýkrát na 10 sekúnd. Tým bola overená schopnosť reštartu vo vesmíre. Veliteľský modul dopadol do mora 37 minút po štarte a o dve hodiny neskôr bol vyzdvihnutý na palubu lietadlovej lode triedy Essex USS Boxer.

Počas letu došlo k niekoľkým poruchám lode Apollo. Servisný modul nepracoval správne a bolo zistené porušenie vedenia okysličovadla (oxid dusičitý – N2O4) pri čom sa zmiešalo s héliom pre dotlakovanie nádrží. Ďalší problém nastal vo veliteľskom module, kedy došlo ku skratu a strate kontroly počas návratu do atmosféry. Všetky problémy boli vyriešené a už sa neopakovali.

Pozri aj

• Program Apollo
• Saturn I

Literatúra

• BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému AS-201

Externé odkazy

• http://nssdc.gsfc.nasa.gov/database/MasterCatalog?sc=APST201 Archivované 2002-06-16 na Wayback Machine