Apollo 15

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 15
Znak misie
Apollo 15-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 15
Veliteľský modul: CM-112
Servisný modul: SM-112
Lunárny modul: LM-10
Nosná raketa: Saturn V SA-510
Volací znak: veliteľský modul: Endeavour
lunárny modul: Falcon
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 26. júl 1971, 13:34:00,58 UTC
Pristátie na Mesiaci: 30. júl 1971, 22:16:29 UTC
Hadley–Apennine
26°07′56″S 3°38′02″V / 26,13222°S 3,63386°V / 26.13222; 3.63386 (Miesto pristátia Apolla 15)Súradnice: 26°07′56″S 3°38′02″V / 26,13222°S 3,63386°V / 26.13222; 3.63386 (Miesto pristátia Apolla 15)
Dĺžka výstupu na povrch: 19 hodín, 7 minút, 53 sekúnd
Stand up: 33 minút, 7 sekúnd
Prvý výstup: 6 hodín, 32 minút, 42 sekúnd
Druhý výstup: 7 hodín, 12 minút, 14 sekúnd
Tretí výstup: 4 hodiny, 49 minút, 50 sekúnd
Čas na povrchu: 2 dni, 18 hodín, 54 minút, 54 sekúnd
Hmotnosť vzoriek: 77 kg
Pristátie: 7. august 1971, 20:45:53 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 530 km severne od Honolulu
26°7′S 158°8′Z / 26,117°S 158,133°Z / 26.117; -158.133 (Miesto pristátia Apolla 15)
Trvanie: 12 dní, 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd
Počet obehov Mesiaca: 74
Čas na orbite Mesiaca: 6 dní, 1 hodina, 12 minút, 41,68 sekundy
Hmotnosť: pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Scott, Worden a Irwin
Zľava doprava: Scott, Worden a Irwin
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 14-insignia.png Apollo 14 Apollo-16-LOGO.png Apollo 16

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 15 bol deviaty pilotovaný let v rámci programu Apollo a štvrtý, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Štartovacia zostava pozostávala z nosnej rakety Saturn V, veliteľského a servisného modulu (CSM) Endeavour a lunárneho modulu (LM) Falcon. Apollo 15 odštartovalo k Mesiacu 26. júla 1971.

Oproti predchádzajúcim misiám programu Apollo nastali malé zmeny. Raketa Saturn V bola zdokonalená, čím sa značne zvýšila jej nosnosť. Vďaka tomu bolo možné pridať do výbavy lunárneho modulu aj mesačný elektromobil LRV (Lunar Roving Vehicle). Novinkou vo vybavení bola tiež malá družica, ktorú posádka vypustila na kruhovú mesačnú obežnú dráhu vo výške 110 km pred návratom na Zem. Družica označená ako PFS (Particles and Fields Subsatellite) mala hmotnosť približne 36 kg a vysielala na Zem údaje o mesačnom magnetickom a gravitačnom poli. Napájali ju slnečné batérie. Novou časťou vybavenia bol aj laserový výškomer pre „optickú rádiolokáciu“ výšky povrchových útvarov na Mesiaci.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 15, 26. júl 1971

Raketa Saturn V s výrobným číslom SA-510 odštartovala s kozmickou loďou Apollo 15 dňa 26. júla 1971 o 13:34:00,58 svetového času (UTC) zo štartovacej rampy 39A. Let k Mesiacu prebehol hladko, vyskytli sa len malé problémy s nefungujúcim výškometrom v lunárnom module a s chybnou funkciou indikátora prevádzky motora SPS. Bez problémov prebehli aj manévre navedenia na obežnú dráhu označené ako LOI-1 a LOI-2. Ich výsledkom bola obežná dráha okolo Mesiaca vo výške 17 – 108 km. Oddelenie veliteľského a lunárneho modulu sa síce uskutočnilo o jeden obeh neskôr oproti plánu, ale pristátie bolo bezproblémové. Lunárny modul Falcon pristál na mesačnom povrchu neďaleko 100 km dlhej brázdy Hadley dňa 30. júla 1971 o 22:16:29 UTC.

Prvý výstup na mesačný povrch sa uskutočnil po odpočinku posádky. Scott a Irwin najprv vybrali a uviedli do prevádzky mesačné vozidlo a potom sa vybrali na prvú jazdu ku kráteru Elbow rýchlosťou približne 10 až 12 km/h. Na okraji kráteru zastavili a začali priamy televízny prenos na Zem. Kamera, ktorá bola umiestnená na vozidle, bola diaľkovo ovládaná z riadiaceho strediska v Houstone a vysielala farebné panoramatické zábery. Po odobratí vzoriek a geologickom prieskume sa astronauti vrátili k lunárnemu modulu, v ktorého blízkosti nainštalovali laboratórium ALSEP. Prvá vychádzka trvala celkovo 6 hodín, 32 minút a 42 sekúnd, a Rover počas nej prešiel 10 km.

Druhý výstup sa uskutočnil 1. augusta 1971 od 11:48:48 UTC do 19:01:02 UTC. Výprava bola opäť plne venovaná geologickému prieskumu. Rover počas nej prešiel vzdialenosť 12,5 km. Nasledujúceho dňa sa uskutočnila tretia a zároveň posledná prechádzka, ktorá začala o 08:52:14 UTC a skončila o 13:42:04 UTC. Zostal čas aj na pečiatkovanie listov pre filatelistov. Asi 10 metrov od vozidla astronauti inštalovali pamätnú dosku s menami ôsmich amerických astronautov a šiestich sovietskych kozmonautov, ktorí zahynuli pri plnení úloh, a pri doske zanechali aj striebornú sošku astronauta (Fallen Astronaut). Po splnení všetkých úloh nasledoval o 17:11:23 UTC štart lunárneho modulu a spojenie Falcona s Endeavourom nastalo o 19:10:25 UTC. Na obežnej dráhe strávila vesmírna loď ešte dva dni, počas ktorých došlo k vypusteniu družice. Návratový manéver k Zemi sa uskutočnil 4. augusta o 21:22:45 UTC. Počas spiatočnej cesty Worden vystúpil z lode do otvoreného vesmíru, aby priniesol kazety s filmami. Išlo o prvý výstup astronauta do otvoreného vesmíru v cislunárnom priestore (priestor medzi Zemou a dráhou Mesiaca).

Apollo 15 pristálo 7. augusta 1971 o 20:45:53 UTC v Tichom oceáne, 530 km severne od Havajských ostrovov, kde na nich čakala lietadlová loď USS Okinawa. Pristátie bolo tvrdšie než plánovaných 9,8 m/s, pretože jeden z troch padákov sa neotvoril.

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť:
    • štartovacia: 2 945 816 kg
    • celej lode: 46 782 kg
      • veliteľského/servisného modulu (CSM): 30 354 kg, z toho CM 5 840 kg a SM 24 523 kg
      • lunárneho modulu (LM): 16 428 kg, návratový stupeň pri štarte z Mesiaca 4 951 kg
  • Oblety Zeme: 3 pred odletom k Mesiacu a približne 1 pri návrate
  • Oblety Mesiaca: 74

Parkovacia obežná dráha Zeme[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie LM–CSM[upraviť | upraviť zdroj]

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Scott – stand up EVA – v hornom poklope lunárneho modulu
    • Začiatok stand up EVA: 31. júl 1971, 00:16:49 UTC
    • Koniec stand up EVA: 31. júl 1971, 00:49:56 UTC
    • Trvanie: 33 minút, 7 sekúnd
  • Scott a Irwin – EVA 1
    • Začiatok EVA 1: 31. júl 1971, 13:12:17 UTC
    • Koniec EVA 1: 31. júl 1971, 19:45:59 UTC
    • Trvanie: 6 hodín, 32 minút, 42 sekúnd
  • Scott a Irwin – EVA 2
    • Začiatok EVA 2: 1. august 1971, 11:48:48 UTC
    • Koniec EVA 2: 1. august 1971, 19:01:02 UTC
    • Trvanie: 7 hodín, 12 minút, 14 sekúnd
  • Scott a Irwin – EVA 3
    • Začiatok EVA 3: 2. august 1971, 08:52:14 UTC
    • Koniec EVA 3: 2. august 1971, 13:42:04 UTC
    • Trvanie: 4 hodiny, 49 minút, 50 sekúnd
  • Worden (Irwin – stand up) – EVA 4 počas letu späť k Zemi
    • Začiatok EVA 4: 5. august 1971, 15:31:12 UTC
    • Koniec EVA 4: 5. august 1971, 16:10:19 UTC
    • Trvanie: 39 minút, 7 sekúnd

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
  • Codr, M. 1982. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]