Apollo 4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 4
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 4
Veliteľský modul: CM-017
Servisný modul: SM-017
Lunárny modul: LM Test Article
Nosná raketa: Saturn V SA-501
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 9. november 1967, 12:00:01 UTC
Pristátie: 9. november 1967, 20:37:00 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 500 km severovýchodne od Midwayských ostrovov
30°06′S 172°32′Z / 30,100°S 172,533°Z / 30.100; -172.533 (Miesto pristátia Apolla 4)
Trvanie: 8 hodín, 36 minút, 59 sekúnd
Počet obehov: 3
Apogeum: 18 092 km
Perigeum: -204 km
Doba obehu: 314,58 minút
Inklinácia: 31,9°
Hmotnosť: Pri štarte:
Veliteľský+servisný modul: 23 401 kg
LM Test Article: 13 381 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 1 patch.svg Apollo 1 LM1 embr original.jpg Apollo 5

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 4 bola nepilotovaná misia programu Apollo a zároveň aj prvý let nosnej rakety Saturn V.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 4, 9. november 1967

Desať mesiacov po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná na obežnú dráhu Zeme prvá loď bez posádky.

Pri tomto lete sa prvýkrát vyskúšala raketa Saturn V a tepelný štít kozmickej lode Apollo pri vstupe do atmosféry druhou kozmickou rýchlosťou. Okrem tejto hlavnej úlohy sa preverila činnosť riadiaceho strediska v Houstone v spolupráci s ďalšími sledovacími stanicami a loďami na oceáne.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Najsilnejšia nosná raketa USA všetkých čias, 111 metrov vysoký Saturn V s hmotnosťou 2 700 ton, odštartoval 9. novembra 1967 o 12:00:01 svetového času (UTC) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. Na špičke rakety bola inštalovaná loď Apollo 4 aj s maketou mesačnej sekcie lunárneho modulu, vnútri lode však astronauti neboli. Čoskoro komplex dosiahol plánovanú obežnú dráhu okolo Zeme. Všetky tri stupne pracovali dobre, čiže s požadovaným výkonom a tiež sa jeden po druhom po vyhorení od Apolla odpojili. Priebeh letu monitorovala aj nová sledovacia loď USS Vanguard. Po 8 hodinách letu sa na povel z riadiaceho strediska v Houstone začala zostupová fáza, počas ktorej sa loď od zvyšku rakety oddelila (vo vzdialenosti cca 18 200 km od Zeme) a pristála pomocou troch padákov na hladine Tichého oceánu, necelých 10 km od čakajúcej lietadlovej lode USS Bennington, kam bola následne dopravená.

V NASA bol let vyhodnotený ako veľmi úspešný aj napriek viacerým drobným závadám.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]