Program Apollo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
logo programu Apollo
Astronaut Buzz Aldrin a lunárny modul, expedícia Apollo 11
Astronaut Buzz Aldrin, expedícia Apollo 11

Program Apollo (1961 – 1972) bol americký program pilotovaných kozmických letov realizovaný americkým Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA).

Potom, čo program Mercury dokázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol odštartovaný program Apollo. Jeho pôvodným cieľom bol ďalší výskum vesmíru a poprípade dosiahnutie obežnej dráhy Mesiaca. Tento cieľ bol stanovený potom, čo prezident USA John F. Kennedy vo svojom prejave z 25. mája 1961 uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne naspäť na Zem do roku 1970. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristáť na Mesiaci. Medzitým sa začal program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.

Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov, a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Megaraketa Saturn V s Apollom 11 vzlietla 16. júla 1969. Posádka pristála na Mesiaci 20. júla 1969 a po nej sa po ňom prechádzalo ešte 10 ďalších kozmonautov. Vesmírna loď Apollo sa vo všetkých prípadoch lunárnych letov skladala z troch základných častí: veliteľského, servisného a lunárneho modulu. Na Zem sa vracal vždy iba veliteľský modul.

Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký kozmický program ochabla. To sa prejavilo aj predčasným ukončením misií Apollo – hoci boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri 1972 letom Apolla 17 (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a dosiaľ posledný raz, čo sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec – geológ Harrison Schmitt). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo Vietname. Je zaujímavé, že od programu Apollo sa žiadny človek nevydal do vesmíru ďalej ako na nízku obežnú dráhu.

Šesť letov (Apollo 11, Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16 a Apollo 17) sa dostalo až na Mesiac. Apollo 7 a 9 vzlietli iba na obežnú dráhu Zeme, aby otestovali veliteľský a mesačný modul. Apollo 8 a 10 testovali rôzne komponenty na obežnej dráhe Mesiaca a fotografovali jeho povrch. Apollo 13 nepristálo na Mesiaci z dôvodu poruchy, ale tiež získalo jeho fotografie. Posádky Apollo 15, 16, 17 mali už k dispozícii aj mesačné vozidlo, ktoré umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť 17 km/h. Kozmonauti Apollo 16 sa vzdialili vyše 7 km od lunárneho modulu; viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Orientáciu za nich robil počítač na Zemi, ktorý pomocou údajov prístrojov mesačného vozidla s priebežnou zmenou uhla vzhľadom na Slnko udával smer k lunárnemu modulu. Postupne sa zdokonalila i technika prenosu televízneho obrazu, čo umožnilo jedinečné pohľady na mesačné horstvá a údolia, na prácu v mesačnom teréne. Šesť letov, ktoré pristáli na Mesiaci, získalo cenné vedecké dáta a takmer 400m kg mesačných vzoriek. Uskutočnené pokusy a pozorovania zahŕňali mechaniku zemín, meteoroidy, otrasy zeme, šírenie tepla, meranie vzdialeností Mesiaca od Zeme, magnetické pole a slnečný vietor.

Priebeh letov[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letov na Mesiac mal tieto fázy: štart, navedenie na obežnú dráhu okolo Zeme (s poslednou previerkou zariadení lode), zapnutie 3. stupňa rakety Saturn a prechod začiatočnou rýchlosťou 10,8 km/s na dráhu k Mesiacu. Kontrola presnosti dráhy, odpojenie posledného stupňa rakety a let zotrvačnosťou až k Mesiacu (2 1/2 dňa) so stále sa znižujúcou rýchlosťou a drobnými korekciami dráhy. Vo vzdialenosti 326 000 km od Zeme a 63 000 km od Mesiaca bola rýchlosť lode minimálna (0,97 km/s), potom začala prevládať príťažlivosť Mesiaca a rýchlosť lode sa opäť zvyšovala, tesne pri Mesiaci bola 2,55 km/s, zapálením brzdiaceho motora sa rýchlosť znížila na 1,65 km/s a loď sa stala družicou Mesiaca. (Na tento manéver loď' spotrebovala 7 000 kg paliva.) Nasledovala fáza obletov Mesiaca s odpočinkom, potom prestup dvojice kozmonautov do lunárneho modulu, oddelenie sa od kozmickej lode, v ktorej ostal tretí kozmonaut; zostup lunárneho modulu na nízku obežnú dráhu (vo výške asi 15 km nad povrchom) a napokon zostup modulu na mesačný povrch. Táto fáza bola najdramatickejšia a trvala asi 12 min. Kozmonauti v nej riadili pristátie ručne, sledujúc výber vhodného (rovného) miesta. Spiatočný let sa začal štartom z Mesiaca s prechodom na obežnú dráhu materskej lode, nastalo spojenie s materskou loďou, odpojenie lunárneho modulu, let na Zem a dôležitá etapa – vstup do atmosféry Zeme pod uhlom 6,5°±1°, brzdenie v atmosfére a dopad pomocou padákov na vodnú hladinu.

Misie s posádkou[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Let Poznámka
Apollo 1  –  Posádka zahynula po vypuknutí požiaru počas predletového testu 27. januára 1967.
Apollo 7 11. október – 22. október 1968 skúšobný let na obežnej dráhe okolo Zeme (raketa Saturn 1B).
Apollo 8 21. december – 27. december 1968 Prvý let k Mesiacu, 10 obletov Mesiaca (raketa Saturn V).
Apollo 9 3. marec – 13. marec 1969 Skúška lunárneho modulu a stretávania sa s materskou loďou na obežnej dráhe okolo Zeme.
Apollo 10 18. máj – 26. máj 1969 31 obletov Mesiaca, zostup mesačného modulu do výšky 16 km od povrchu Mesiaca.
Apollo 11 16. júl – 24. júl 1969 Prvé pristátie ľudí na Mesiaci, 2 h 16 min práce na mesačnom povrchu v oblasti mora Pokoja (23,5° vých. dĺžky, 0,7° sev. šírky) – 20. júl.
Apollo 12 14. november – 24. november 1969 Pristátie na Mesiaci, 2 x 4 h práce na mesačnom povrchu v oblasti oceána Búrok (23,4° záp. dĺžky, 3,2° juž. šírky) – 19. november.
Apollo 13 11. apríl – 17. apríl 1970 Oblet Mesiaca; pre výbuch v kyslíkovej nádrži návrat bez pristátia na Mesiaci
Apollo 14 31. január – 9. február 1971 33 h pobytu na Mesiaci, 9 h na povrchu v oblasti Fra Mauro (17,5° záp. dĺžky, 3,7° juž. šírky). Alan Shepard sa stal jediným kozmonautom programu Mercury, ktorý sa dostal na Mesiac – 5. február.
Apollo 15 26. júl – 7. august 1971 Viac ako 18 h práce na mesačnom povrchu v oblasti Hadleyho brázdy (3,6° vých. dĺžky, 26,1° sev. šírky), po prvý raz použitý mesačný automobil – 30. júl.
Apollo 16 16. apríl – 27. apríl 1972 71 h pobytu na Mesiaci, 20 h práce na povrchu v oblasti pohoria Descartes (15,5° vých. dĺžky, 9,0° juž. šírky) – 21. apríl.
Apollo 17 7. december – 19. december 1972 Spolu 75 h strávených na Mesiaci, 22 h práce na povrchu v oblasti krátera Littrow v mori Jasu (30,7° vých. dĺžky, 20,2° sev. šírky). Posledný let Apolla k Mesiacu, prvý nočný štart, jediná misia s profesionálnym geológom – 11. december.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]