Apollo 16

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 16
Znak misie
Apollo-16-LOGO.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 16
Veliteľský modul: CM-113
Servisný modul: SM-113
Lunárny modul: LM-11
Nosná raketa: Saturn V SA-511
Volací znak: veliteľský modul: Casper
lunárny modul: Orion
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 16. apríl 1972, 17:54:00,59 UTC
Pristátie na Mesiaci: 21. apríl 1972, 02:23:35 UTC
Descartes Highlands
8°58′23″J 15°30′01″V / 8,97301°J 15,50019°V / -8.97301; 15.50019 (Miesto pristátia Apolla 16)Súradnice: 8°58′23″J 15°30′01″V / 8,97301°J 15,50019°V / -8.97301; 15.50019 (Miesto pristátia Apolla 16)
Dĺžka výstupu na povrch: 20 hodín, 14 minút, 14 sekúnd
Prvý výstup: 7 hodín, 11 minút, 2 sekundy
Druhý výstup: 7 hodín, 23 minút, 9 sekúnd
Tretí výstup: 5 hodín, 40 minút, 3 sekundy
Čas na povrchu: 2 dni, 23 hodín, 2 minúty, 13 sekúnd
Hmotnosť vzoriek: 95,71 kg
Pristátie: 27. apríl 1972, 19:45:05 UTC
južná oblasť Tichého oceánu; 290 km juhovýchodne od ostrova Kiritimati
0°43′J 156°13′Z / 0,717°J 156,217°Z / -0.717; -156.217 (Miesto pristátia Apolla 16)
Trvanie: 11 dní, 1 hodina, 51 minút, 5 sekúnd
Počet obehov Mesiaca: 64
Čas na orbite Mesiaca: 5 dní, 5 hodín, 49 minút, 32,59 sekundy
Hmotnosť: Pri štarte:
Veliteľský+servisný modul: 30 369 kg
Lunárny modul: 16 456 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Mattingly, Young a Duke
Zľava doprava: Mattingly, Young a Duke
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 15-insignia.png Apollo 15 Apollo 17-insignia.png Apollo 17

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 16 bol desiaty pilotovaný let v programe Apollo a piaty (a zároveň predposledný), pri ktorom ľudia v 20. storočí pristáli na Mesiaci. Výprava Apolo 16 mierila do pevninskej oblasti severne od krátera Descartes na južnej pologuli Mesiaca. Predposledná výprava programu Apollo trvala 11 dní, 1 hodinu, 51 minút a 5 sekúnd. Odštartovala 16. apríla 1972. Veliteľ, John Young, a pilot lunárneho modulu, Charles Duke, z lunárneho modulu Orion uskutočnili tri prechádzky, ktoré celkom trvali 20 hodín, 14 minút a 14 sekúnd. Tretím členom posádky bol Ken Mattingly. Vo veliteľskom module Casper obsluhoval prístroje v súbore SIM. Výprava doviezla na Zem 95,71 kg mesačných vzoriek. Vedci niektoré z nich označili za triešť po najstarších impaktoch.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 16 bol pôvodne naplánovaný na 17. marca 1972, ale začiatkom januára po vyvezení nosnej rakety Saturn V na štartovaciu rampu, sa najprv vyskytol problém s pyrotechnickým systémom, ktorý mal zabezpečiť oddelenie kozmickej lode Apollo od lunárneho modulu, potom bol počas testov na štartovacej rampe poškodený teflonový vak v jednej z nádrží reakčného a ovládacieho systému na servisnom module, a tak 7. januára bolo rozhodnuté o prepravení nosnej rakety späť do montážnej haly VAB.[1] Štart musel byť odložený o mesiac neskôr, kedy bolo k dispozícii ďalšie štartovacie okno, ktorého termín bol ovplyvnený svetelnými podmienkami počas pristávania na Mesiaci. Dňa 9. februára bola raketa Saturn V opätovne vyvezená na štartovaciu rampu.[2]

Štart Apolla 16, 16. apríl 1972

Misia Apollo 16 nakoniec úspešne odštartovala 16. apríla 1972 o 17:54:00,59 svetového času (UTC) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku.[3] Navedenie kozmickej lode na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme prebehlo bez problémov. Po odlete z obežnej dráhy Zeme loď odletela na obežnú dráhu Mesiaca, kam priletela po troch dňoch. Let k Mesiacu prebehol tiež bez problémov a 19. apríla o 20:22:27,87 UTC (74:28:27,87 po štarte) bol nad odvrátenou stranou Mesiaca spustený motor SPS v servisnom module, ktorý súlodie úspešne spomalil a naviedol na obežnú dráhu Mesiaca vo výške 108 × 315,6 km.[4] Po navedení na obežnú dráhu Mesiaca nasledovali prípravy na manéver DOI (Descent Orbit Insertion), ktorý súlodie uviedol na nižšiu dráhu (najnižší bod dráhy bol znížený na výšku 19,8 km nad povrchom), čím bolo ušetrené palivo v lunárnom module. Zvyšok štvrtého letového dňa astronauti strávili pozorovaniami a prípravami na aktiváciu lunárneho modulu, prípravami na odpojenie od materskej lode a pristátie.[5] Prípravy na oddelenie lunárneho modulu Orion od veliteľského modulu Casper pokračovali nasledujúci deň, 20. apríla, kedy astronauti John Young a Charles Duke prestúpili do lunárneho modulu a o 18:07:31 UTC (96:13:31 po štarte) sa oddelili od materskej lode, v ktorej zostal Ken Mattingly.[6] Pol hodinu po oddelení lunárneho modulu, v čase keď sa obe kozmické lode nachádzali nad odvrátenou stranou Mesiaca a nebola možná komunikácia s riadiacim strediskom, Mattingly astronautom do lunárneho modulu ohlásil problémy s kyvnými závesmi motora SPS, čo znamenalo možné prerušenie pristátia a návrat späť k Zemi, pretože pre pristátie na Mesiaci musela byť podľa letových pravidiel materská loď bezchybná. Riadiace stredisko v Houstone následne problém riešilo až niekoľko hodín a nakoniec došlo k záveru, že vo veliteľskom module ide iba o poruchu v elektrickej inštalácii, a je možné ďalej pokračovať v misii.[7]

Lunárny modul Orion na povrchu Mesiaca

Nasledovala cirkularizácia obežnej dráhy materskej lode a Young s Dukom v lunárnom module dostali povolenie k pristátiu. Lunárny modul Orion úspešne pristál 21. apríla o 02:23:35 UTC (104:29:35 po štarte) v oblasti Cayleovej planiny asi 85 km od krátera Descartes.[8][9] Pred nimi na povrch Mesiaca dopadol posledný stupeň nosnej rakety Saturn. Po 14 hodinách po pristátí obaja astronauti vyrazili na prvý výstup na mesačný povrch.[10][11] Najskôr vyložili mesačné vozidlo, nasledovala inštalácia malého ďalekohľadu s kamerou, vztýčenie vlajky a inštalácia laboratória ALSEP. Potom odišli vozidlom na plánované miesto zberu vzoriek, kde sa asi hodinu zaoberali geológiou. Potom dôkladne vyskúšali jazdné vlastnosti vozidla. Prvý výstup skončil po 7 hodinách, 11 minútach a 2 sekundách, pričom astronauti nazbierali takmer 30 kg vzoriek a pomocou vozidla prešli vzdialenosť vyše 4 km.[12][13][14]

Charles Duke pri mesačnom vozidle počas druhého výstupu na mesačný povrch

Počas druhého výstupu sa astronauti opäť zaoberali zbieraním vzoriek a fotografovaním.[15] Vďaka dobrému stavu zásob kyslíka a vody v batohoch PLSS (Primary Life Support System – primárny systém pre udržanie životných podmienok) mohol byť druhý výstup predĺžený o 20 minút oproti pôvodnému plánu. Skončil nakoniec po 7 hodinách, 23 minútach a 9 sekundách. Astronauti priniesli do lunárneho modulu 29 kg vzoriek a s mesačným vozidlom prešli vzdialenosť 11,3 km.[16] Tretí výstup musel byť z pôvodne plánovaných 7 hodín skrátený na 5 hodín a 40 minút v dôsledku predchádzajúcich problémov so záložným systémom riadenia závesu motora SPS na servisnom module materskej lode. Počas riešenia spomínaných problémov došlo k 6-hodinovému oneskoreniu oproti plánu, a tým aj k spotrebovaniu časti energie v palubných batériách. Riadiace stredisko nechcelo riskovať prípadný nedostatok energie v čase, keď bude potrebné naviesť návratový stupeň lunárneho modulu späť k materskej lodi. Počas tretieho výstupu astronauti preskúmali aj veľký balvan, ktorý na dĺžku meral približne 24 metrov. Potom už v blízkosti lunárneho modulu Orion upratovali niektoré experimenty a John Young zaviezol mesačné vozidlo do vzdialenosti 100 metrov od lunárneho modulu, aby bolo možné snímať štart návratového stupňa. Charlie Duke tesne pred návratom do lunárneho modulu hodil na povrch fotografiu svojej rodiny a následne pozoroval, ako vplyvom slnečného žiarenia fotka sčernela. Posledný výstup trval 5 hodín, 40 minút a 3 sekundy, pričom astronauti nazbierali ďalších 35,4 kg vzoriek a s vozidlom prešli vzdialenosť 11,4 km.[17] Celkovo počas troch výstupov nazbierali 95,71 kg vzoriek hornín a prachu, a na povrchu mimo loď strávili celkovo 20 hodín, 14 minút a 4 sekundy.

Štart lunárneho modulu Orion sa uskutočnil 24. apríla o 01:25:47 UTC a následné spojenie s veliteľským modulom Casper, o 03:35:18 UTC, prebehlo tiež bez problémov.[18] Astronauti vyložili náklad vzoriek a experimentov z lunárneho modulu a uložili sa k spánku. Ešte v ten istý deň o 20:54:12 UTC bol teraz už nepotrebný návratový stupeň Orionu odpojený.[19] Pre chybu v nastavení sa návratový stupeň nepodarilo naviesť na povrch Mesiaca, ale zostal na obežnej dráhe krúžiť ešte približne rok. Kvôli predchádzajúcemu neplánovanému zdržaniu misie bolo rozhodnuté, že kozmická loď strávi na obežnej dráhe Mesiaca o jeden deň menej. Ken Mattingly vypustil malý subsatelit, ktorý ale nedosiahol plánovanú výšku obežnej dráhy, a preto zanikol predčasne po 30 dňoch (pôvodný plán bol rok).

Potom nasledovalo navedenie na dráhu späť k Zemi, známe pod skratkou TEI (Trans Earth Injection). Manéver sa uskutočnil 25. apríla o 02:15:33,07 UTC (200:21:33,07 po štarte). Počas spiatočnej cesty Ken Mattingly vystúpil ako druhý človek do otvoreného vesmíru v cislunárnom priestore (priestor medzi Zemou a dráhou Mesiaca), aby priniesol kazety s filmami a biologický materiál. Výstup trval 1 hodinu, 23 minút a 42 sekúnd.[20]

Apollo 16 pristálo 27. apríla 1972 o 19:45:05 UTC v Tichom oceáne, 290 km juhovýchodne od ostrova Kiritimati, 5,5 km od stredu pristávacej oblasti a 3,7 km od čakajúcej lietadlovej lode USS Ticonderoga.[21]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
  • Codr, M. 1982. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]