Apollo 7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 7
Znak misie
AP7lucky7.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo 7
Veliteľský modul: CM-101
Servisný modul: SM-101
Nosná raketa: Saturn IB SA-205
Volací znak: Apollo 7
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-34)
Štart: 11. október 1968, 15:02:45 UTC
Pristátie: 22. október 1968, 11:11:48 UTC
severná oblasť Atlantického oceánu
27°32′S 64°04′Z / 27.533°S 64.067°Z / 27.533; -64.067 (Miesto pristátia Apolla 7)
Trvanie: 10 dní, 20 hodín, 9 minút, 3 sekundy
Počet obehov: 163
Apogeum: 301 km
Perigeum: 227 km
Doba obehu: 89,79 minút
Inklinácia: 31,63°
Hmotnosť: Celá kozmická loď pri štarte (veliteľský + servisný modul): 16 519 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham
Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 6 Apollo-8-patch.png Apollo 8

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 7 bol prvý uskutočnený pilotovaný let (11. október 1968 – 22. október 1968) v rámci programu Apollo, prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou, prvý pilotovaný let s použitím rakety Saturn IB a prvý let americkej kozmickej lode, z ktorej sa uskutočnil priamy televízny prenos.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka strávila na obežnej dráhe okolo Zeme 10 dní a 20 hodín. Tá istá posádka predtým tvorila záložnú posádku letu Apollo 1, ktorý sa neuskutočnil z dôvodu tragickej nehody počas prípravy letu.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Táto posádka neskôr tvorila hlavnú posádku letu Apollo 10.

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 7, 11. október 1968

Po tragickom konci projektu Apollo 1 na konci januára 1967 znamenal pilotovaný let Apollo 7 pre NASA veľký úspech. Apollo 7 bol vybavený servisným modulom, veliteľským modulom a tromi tonami pohonných hmôt. Prvé dva obehy leteli spojení s posledným stupňom nosnej rakety Saturn. Všetky hlavné systémy kozmickej lode pracovali počas celého letu správne a ani iné zásadnejšie technické problémy sa neobjavili. Asi s najväčšími problémami sa tak stretli členovia posádky. Jednotne si sťažovali na vysokokalorickú sušenú stravu, ktorá sa im čoskoro prejedla. Všetci traja postupne prechladli, a navyše medzi nimi navzájom aj personálom na zemi prebiehali menšie hádky – kvôli nim NASA už žiadneho z nich nevybrala do hlavných posádok ďalších misií. Apollo 7 tak pre nich znamenalo posledný vesmírny let.

Počas letu plnila posádka niekoľko úloh. Predovšetkým simuláciu spojenia s lunárnym modulom a simulované navedenie Apolla na dráhu okolo Mesiaca. Okrem toho posádka uskutočnila vôbec po prvýkrát živé televízne vysielanie z vesmírnej lode. Celkom sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov, ktoré na Zemi zaznamenali obrovský ohlas. Zo záznamu ich vysielala aj Česko-slovenská televízia. Hneď po druhom priamom prenose boli všetci traja kozmonauti menovaní Americkým zväzom televíznych a rozhlasových umelcov za jeho čestných členov.

Vedecké experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka Apolla 7 počas prvého živého televízneho prenosu z vesmíru, 14. október 1968

Program Apolla 7 taktiež obsahoval päť vedeckých experimentov:

Pre fotografické experimenty disponovala posádka 70mm kamerou Hasselblad so štandardným objektívom 80 mm f/2,8 a dvoma kamerami Maurer 16 mm s meniteľnou rýchlosťou 1, 6, 12 a 24 obrázkov za sekundu a s vymeniteľnými bajonetovými objektívmi 18 mm f/2 a širokouhlým 5 mm f/2.

Ďalšie tri experimenty mali lekársky charakter:

Návrat na Zem[upraviť | upraviť zdroj]

Pri zostupe bola posádka vystavená preťaženiu iba 3 g. Pristáli na hladine oceánu 22. októbra 1968 popoludní neďaleko Bermudských ostrovov. Na palubu ich vzala čakajúca loď USS Essex.

Revízia programu Apollo[upraviť | upraviť zdroj]

Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho administrátora Dr. Paineho bolo 11. novembra 1968 rozhodnuté, že ďalší let, t.j. pilotovaný let Apollo 8 prvýkrát zamieri aj s posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme projektu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského + servisného modulu na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na obežnej dráhe okolo Mesiaca zatiaľ bez lunárneho modulu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]